Poprenie macka Pú-a

Volám sa Tak a Tak,ale pre kazdého som Macko Pú.Tak ma poznajú nielen deti po celom svete.Ale tu vobec nejde o mna,takze Macko Pú nech pre kazdého zostane tým,čím bol dosiaľ,a verím,že aj zostane,-plyšovým výmyslom.Porozprávam vám príbeh,za ktorého pravdivosť by som si dal nechty trhať.

Bol raz jeden kráľ,ktorý mal dcéru a tá bola samozrejme princeznou.Ale teraz som odbočil.Bol raz jeden kráľ a mal veľké kráľovstvo.Veľké ako veľké,videl som uz vselico,to nemoze nikoho prekvapit,ale jeho veľkost stacila na to,aby sa v ňom narodil,žil a čakal čo sa stane ďalej,človek.Bol povestný svojím šťastím,nezdolateľnou vôlou a bystrou myslou.Na svet prišiel do bohatej rodiny,vlastniacej najväčší figovníkový háj v kraji,takze o budúcnosť mal takpovediac postarané.Hneď ako sa narodil,zomrela mu na otravu matka a otcovi od žiaľu puklo srdce.Malého chlapčeka sa ujal veľmi bohatý strýko,brat jeho nebohého otca,ktorý bol vyhláseným obchodníkom s este vyhlásenejšími stykmi.Chlapcovi všetci dobromyselní ľudia v kraji,za chrbtom,s troškou závisti a od prírody chraplavým hlasom,predpovedali sladkú budúcnosť.**So strýkovými známosťami sa chlapcovi predsa otvára svet.**Šepkali si.**Urcite raz,ked vyrastie,na svojich cestách vylezie na veľa kopcov,okúpe sa v mnohých potokoch,a uvidí množstvo dedín.Prosto,spozná svet.**Chlapcovi sa však črtal omnoho bombastickejší osud.Strýko,ktorý potreboval peniaze na stavbu lode,bez problémov speňažil figovníkový háj a chlapca dal zožrať sviniam.

Tak to bol príbeh najšťaštnejšieho človeka v kraji,ktorého príbeh ešte dnes mnohí z nás počúvajú s ťažko utajovanou závisťou.Jeho život bol krátky,plný,s nečakanou smrťou.Čo viac môže chcieť človek od života?