Speramus nos usque ad finem vitae amatum iri

Dufame, ze budeme milovani dokonca zivota

Zastavil som ta

ked si prechadzala

ulicami mesta

chytil som ta za ruku

pohladil po tvari

usmial sa na teba

a v duchu sa pytal

preco venujes

svoj krehky pohlad

chladnemu betonu

namiesto mna

"MUSIM UZ IST"

sepla si odrazu

a viac som ta nevidel

dodnes si vsak kladiem

otazku

ci skutocnou pricinou

tvojho odchodu

bol naozaj

sviezi letny dazd

alebo nieco

uplne uplne

ine

 

 

dnes je to presne

rok

a vonku zase prsi

---