O domčeku

Toto je rozprávka o dvoch ľuďoch.

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi storočiami a deviatimi zákrutami, za nekonečnými dolinami a tisícročnými stromami, bol raz jeden domček, malá chalúpka ukrytá hlboko v lese. Stromy ju objímali svojimi rukami a kryli ho v náručí pred búrkami. A zime, keď na konáre brezy a smreku zacinkotal mráz a inovať, okolo domčeku sa túlili fialky, topil sa sneh. V dome totiž bývali dvaja dobrí ľudia a svojim dychom odháňali chlad. Ich pokrmom boli básne a napájali ich rýmy. Ich svet bol ukrytý v mušli spomienok a rozhovorov, ktorých zmysel poznali iba oni. Alebo len šumenie vetra. Vedeli, že v domčeku budú môcť prečkať krutú zimu a roztopiť skrehnuté ruky. Už nebudú oziabať. Ich domček napĺňa pieseň...v nej nezvonia slová, iba pocity. A tak, milé deti, títo dvaja ľudia tam ostali žiť naveky. Ale už šup-šup, do postieľky, aby ste aj vy mohli roztopiť nenávisť láskou a napĺňať slnko piesňami.

---