padli anjeli

kychol som si a budova sa naplnila prachom,

z rohov sa zdvihli tiene ludi zo svojim davnym strachom.

uz su tu tisicrocia skryty a ziju s tej temnej doby,

radi by videli hviezdi, ale strach im problem robi.

su ako anjele, ale ich telo je z noci usite,

to zviditelnili sa ich pocity smutku urcite.

hromadili si ich a odkladali do podvedomia,

teraz vsak vzduch pre nich zatuchlinou vonia.

slnko by im iste rado zasvietilo do oci,

to sa vsak neda niekomu kto sa ti chrbtom otoci,

ich plni uz len svetlo s ludi co su zvedavy,

vysat im svetlo z oci, je pre nich druh  zabavy.

pozriem im tam kde by som cakal oci v cloveku,

tam uzriem iba zavist a tuzbu smrti odveku.

vtedy ma zamrazi a s ust my unika iba vykrik nemy,

to uz vsak moje telo nehybne lezi na zemi.