dve vety

Dve vety

Vraj to bol ani nie tak dávno vážený pán riaditeľ v jednej banke. I keď nie ten najvyšší. A keď o miesto prišiel, hovoria, že sa mu to v hlave pomotalo. Teraz žije v bezbolestnom, ideálnom svete. Napohľad je pozoruhodná len jeho radosť, veselosť a to, že ľuďom žičí.

Včera nám ako cudzí človek náhodou prekrížil cestu.

I keď - náš kontakt trval najviac dve minúty...

 ---

Platili sme v mužom samoobsluhe po sobotňajšom nákupe, keď mi vypadli z ruky kľúče.

„Pani, padli vám kľúče!“, upozornil ma jediný, hoci okolo mňa bolo ľudí a ľudí...i omnoho bližšie. Prežíval moje potreby a zasiahol, aby som o kľúče neprišla.

Poďakovala som a odkladala som nákup.

Keď sme už pomaly vychádzali z dverí, prihovoril sa ešte manželovi: „Máte krásnu ženu“.

Do ohňa dám ruku, že urobil radosť hneď dvom ľuďom. Lebo sebavedomie mi stúplo - potešilo ma vedomie, že ma tak možno vnímať... a verím, že jeho dobrosrdečnosť a prajnosť potešila i môjho muža.

Dnes doobeda sme si na neho s pocitom tepla spomenuli obaja.

Normálni chcú, aby som sa, ako oni, bála.

To blázni požičiavajú občas krídla. A učia ma lietať.