Paula Poloboh

Zahliadla som ľudí

kráčať v poli

a otvorila opäť svoj

zelený zápisník.

Začína byť teplo

a čajík ma zohrieva

i zvnútra.

Cítila som sa trošku ako

Boh,

keď som tu sedela osamotená

strážiac všetky tie dediny

a hľadiac na hory,

ktoré som tiež vytvorila.

Cítila som sa trošku ako

Boh,

kým tu nezačali premávať ľudia,

behali po lúke

celý upotení a vraveli mi:

"ale vám je fajne"

a ja to nepopieram,

veď preto som sem išla,

aby som sa cítila trošku ako

poloboh,

ľudský stvoriteľ prírody

a bzukot múch,

ktoré mi niekedy dotieravo sadajú na nohu,

či rýchlo pohybujúci sa pavúk,

mi dajú za pravdu.

A aj keď v Boha (ako Boha)

neverím,

niečo to muselo stvoriť

a nebola som to ja,

no teraz sa tak aspoň

trošku cítim.