Bežec

Prológ: Spotený sedím za klávesnicou. Je dusno a lepí sa na mňa oblečenie. Nedarí sa mi. Nič sa mi nedarí. Padajú na mňa steny a už nemám silu ani klamať. Nemám síl na to, čomu som doteraz sám hovoril „môj život“. Som uveznený vo vlastnej debilite a jasne sa vidím zosmiešňovať sám pred sebou. „Zabal to! Zabal to! Vypadni!“ Kričia. Kričím.

Na pozadí krvavého západu slnka sa črtalo mesto. Mesto plné ulíc, ktoré na seba v súmraku tohto leta znudene narážali a rozprávali si strašideľné príbehy plné smútočnej hudby.

Kráčal som s batohom na oboch chudých pleciach a premýšľal o tom, či som slobodný, alebo hračka v moci mimo mňa. Nuž nikam tie myšlienky nevedú. Snáď len do myšlienkového pekla, kde sa už smažia iní nímandi.

Ulice ticho voňali žatvou, ktorá striehla niekde za hranicami mesta. Na poliach dedinčanov horia ohne a mňa to ťahá smerom dnu do plameňa, akoby mi nestačilo dívať sa. Okolo svištia autá s nagelovanými držkami. TUC TUC TUC... Suck me little bastard... Osamelo si razím cestu domov a na priedomiach si nejakí ľudia vysedávajú v kraťasoch a rozprávajú si prázdne slová plné prázdnoty. Janka si myslí, že tieto veci vidím preto, že sám sa tak cítim. Budiž...

Kvety muškátov pohlcujú obrazy hrajúcich sa detí a kráčam ďalej. Ide sa mi dobre. Teším sa na svoju vysvietenú izbu, akvárko s dvoma novými rybami. Zaplním to tam hudbou a prečítam si knihu. V batohu nesiem práve dnes kúpený Hvoreckého „Posledný hit“. Zohnal som ho zlacnený na 79 Sk. Tešil som sa z takého dobrého kaufu.

Na pozadí bežiacich nôh sa leskne pouličné osvetlenie oranžového asfaltu a bežec som ja. Stále ťa chcem dobehnúť.

Takto som nechcel nikdy písať.

Ježiši, hlavne to nepriznávaj!!! Odrbú ti to o hlavu a budeš sračka.

Však už som sračka. Sračka jak hovno. Otvoríš časopis, knihu a... Všade je ten nechutný sentiment. Ja neviem, čo na tom všetci vidia. Autori si navzájom pochlebujú a chvália si tie pičoviny a je to pritom taká nuda... Ale ten hvorecký ma fakt chytil. Ktovie, čím to je? Možno má len talent a možno aj niečo v hlave. Ja nemám ani jedného.

Ježiši, hlavne to nepriznávaj!!! Odrbú ti to o hlavu a budeš sračka.

Však už som sračka.

Epilóg: A pritom je to všetko pravda. Aj to, že lízať med z vagíny je trpký sen...

---