Night raving

V určitom veku, ja ani neviem kedy to presne nastane, začne byť revolta smiešna. Tak ako človek, ktorý naráža hlavou do múru je poľutovania hodný, tak som tu teraz aj ja. Sedím po tme, srkám teplé pivo a ťukám do klávesnice. Na povzbudenie mi hrá Joy Division a ja premýšľam, kvôli čomu sa Ian Curtis obesil, prečo sa Kurt Cobain zastrelil, prečo sa Janis Joplin upila k smrti, prečo Jim Morrison skolaboval v dvadsiatich siedmych?

Premýšľam prečo na druhej strane existuje niečo ako showbusiness. Dokonca existujú ľudia, ktorí ho s chuťou konzumujú. Koho zaujíma umenie? Revolta? Čo stále otravujete? Proti komu zase? Stačí mi ten dobrý pocit, že mám peniaze, za ktoré si kúpim veci, ktoré ma vytrhnú z reality prázdnej ako duch. Je duch prázdny? A matéria taktiež? Myslím matéria bez ducha. Ako duch bez hmoty. Sú to len slová. Život je o inom. O čom? Na to ti veru nikto nedá odpoveď. Možno ty sám. Schválne, skús to! Idem si zapáliť. Možno prídem na iné myšlienky.

Mám za sebou cigaretu na balkóne. Zajtra odchádzam do Pezinku na festival. Som už unavený a mal by som ísť spať. Čakajú ma tri dni plné hudby a pohody. Dúfam. Nemám už chuť sa alkoholicky demolovať ako za pubertálnyh čias. Som z toho unavený. Stačí mi objatie, alebo úprimný úsmev, odľahčené myslenie a nejaký cieľ. Stále sa snažím o zmysluplnosť. Nechcem depku. Nechcem vojnu. Chcem lásku a cit. Chcem pochopenie niekoho blízkeho. Niekoho veľmi blízkeho. Nechcem klamať ani sklamať. Chcem byť verný a nápomocný. Nechcem nepriateľov ani prázdne reči. Keď sa pýtam „ako sa máš?“, myslím to úprimne. Ako sa máš? Ako sa máš? Dávny priateľ s menom.

Koľko krát som vykrikoval svoje plytké názory na ľudí a vôbec sa nezamyslel nad tým, aké mylné môžu byť. Nič iné som však nemal. Iba horkosť a hrôzu v zátylku. Nič mi nepomáhalo. Žiadne rady nič nezmohli. Stále som mlel svoje. Moje veľké myšlienky.

Musel som vypnúť ten Joy, lebo mi to už fakt nerobilo dobre. Som starý. Pustil som tam Manu Chao. Pomaly ma objala slnečná hudba a usmial sa na mňa zelený krokodíl. Len tak leňoší v bahne hroch a zíva na otravnú muchu. Zbrane tíchnu, lebo miliardy rokov je vo vesmíre len ticho. Keď budem chcieť...

Zlo nie je produkt sveta, ale našej mysle. Tvoria ho skutky a svet nečiní, len existuje. Keď chcem niečo zmeniť, musím začať meniť seba. Viem, že sa to dá. Tie moje básne (niektoré) o bezmocnosti sú len odrazom nechuti a mojej lenivosti. Vyhováram sa na smrť, ale čo o nej viem? Iba to, že príde. A život je pri tom už tu. Tak čo ma po smrti? Raz sa jej pozriem hrdo do tváre a ona ma prijme. Ostatne ako každého. Srandistka jedna...

---