Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seV hlave
17. 01. 2001
0
0
1173
Autor
DarkSoul
"Páni, strategická porada!". Môj povel chvíľu rezonoval v tichu a potom sa v tme niečo pohlo.
Pán Spock a za ním v tesnom závese pán Tchechov sa vynorili z temnoty. Spock sa znudene vyvalil na svoje kreslo a začal sa hrať s nejakou skladačkou. Tchechov sa rýchlo presunul ku svojmu pultu a snaživo začal sláčať pískajúce tlačítka.
"Pán Spock analýza!". Spock sa znavene zahladel do svojho scannera. Po dramatickej chvíli vyhlásil: "Fascinujúce!!"
"Fascinujúce, fascinujúce... to neviete povedať nič nové?". Spock sa urazene posadil a pokračoval v skladaní. Občas je naozaj neznesiteľný.
"Tchechov?!"
Tchechov sa zmätene otočil a poplašene usmial.
"Áno?... Pane?".
"Tchechov! Váš názor prosím!".
Tchechov sa neiste usmial, na chvíľu pohladom zablúdil ku svojim nohám, potom s nejasným zábleskom v očiach vyklopil.
"A čo tak lasery.. fotónové torpéda?"
"Ale nie.... Sadnite si....". Tchechov sa bezmocne zložil na svoje kreslo a chvíľu si cmúlal palec. Občas po mne neiste hodil očkom, no po chvíľke sa vrátil ku svojim tlačítkam a vzrušne si pritom brúkal. Z temnoty sa ozval buchot kopýtok a zrazu sa odniekadiaľ vyrútil malý, zúrivý clapík na poníkovy. Chvíľu sa prekvapene obzeral, potom zoskočil na zem a začal močiť niekde pod moje kreslo. "Čingis?"
"Áno?" opýtal sa drsným hlasom a nahodil srdečný úsmev, ktorý odhalil trosky nahnilých zubov.
"Čo si o tom myslíš?" Čingis sa zamyslene zahladel a vlhkou rukou sa poškrabal v strnisku na tvári. "No.. Zoženieme tak tisíc mužov a potom...."
"Nie Čingis... Nie, myslím, že tu by sa to naozaj nehodilo..". "Ehhm.. ,dakujem ti..".
Čingis so zúrivým výkrikom vyskočil na poníka a cválal preč, mávajúc krivou šabličkou. Niekde vzadu sa ozvalo suché zakašlanie. Siegmund.
Teraz to nieje tá správna chvíľa.. Možno až potom. Tma vedľa mňa zašuštala a zrazu sa vynoril seržant Jack. Vo svojich zablatených maskáčoch a štiplavou, dohárajúcou cigarou v zuboch.
"Tak som tu kapitán!" Hlas, ktorý by dokázal brúsiť sklo sa ozval z temnoty pod helmicou. "Jack, myslím, ze to to nie je práca pre teba.". Rozžiarená cigara na krátku chvíľu osvetlila jeho tvár a od úst odletel páchnuci dym, tma nachvíľu odhalila jeho zaťaté zuby.
"To to nie je pre teba!" vybuchol "Nerob hento, nerob tamto, vy zelenáči ste stále tí istí. Bez mojej pomoci by si si nenašiel ani svoju vlastnú riť, keby si ju náhodou potreboval, jasné? Takže pôjdeme na to takto: Najpv napalm...".
Viete nesmiete sa na Jacka hnevať. On je už proste taký. Keď sa raz už do niečoho pustí, človek ho už len ťažko zastaví. V hlbokej tme sa ozvalo rytmické dunenie. Ako sa plechové kroky pomaly blížili, moje srdce poskočilo. Možno ešte nieje všetko márne. Purpurový záves, ktorý sa tme len-tak objavil sa efektne rozostúpil a dnu vstúpil on. "Arthuš!"
"Môj Pane..". Arthuš predviedol škrípajúcu úklonu a purpurový záves sa tíško vpíjal do temnoty. Pristúpil bližšie. "Arthuš máme problém..".
Rukou som pokynul smerom k obrazovke. Arthuš chvíľu vyhodnoťoval situáciu a potom odvetil:
"Jednoznačne použijeme baranidlo."
"Baranidlo?"
S pobaveným úsmevom stiahol obraz smerom dole. "BARANIDLO."
"Ahaaaaa! No dobre, to je zatial jasné, ale čo potom?"
"Potom je treba začať hladať tajomstvo svätého G-bodu."
"G-bod? No, ale kde sa dozviem ako začať?". "Treba sa spýtať Pani z Lona." Nenápadne obočím pokynul k inkriminovanej oblasti.".
"No, ako sa zdá konečne je náš problém vyriešený." Šmirgľový hlas Jacka preťal tu krásnu chvíľu ticha. "...a potom, ked sa dostaneme cez tú prekliatu džungľu, založíme tábor v tamtom údolí. Odtiaľ potom potiahneme s rozdelenou čatou na tak 5 a 5 mužov na tam tie kopce a dobijeme tie male gulometné hniezda. Pokiaľ to bude nutné, roztrháne tých parchantov aj holými zubami..". Hmmmm. No roztrhať zrovna nie, ale celkovo keby som to spojil..
Janka sa pretiahla ako dáka mačka a nízskym vrnivým hláskom sa spýtala: "Zlatko, ešte tam budeš dlho stáť? Ja som už celkom pripravenááá..".
"Útok!!!"
Mhhh.... Mhhhh...
"EHmmm.. ehmmmm.".
Mhhhhh.... Mhhhhhh...
"Prepáčte, ale myslím, že si o tomto naozaj budeme musieť ihneď pohovoriť!".
"SIEGMUND.....!".
"Aký pocit momentálne vo vás vyvoláva myšlienka na vašu matku?".
"SIIIEEEEGMUUUNNDDDDD..... AHhhhhhh!".
;o)