Písmák Vlčí beh
Ženú sa nocou tmavé tiene
zvedené túžbou po krvi
les odený do bielej sriene
ukrýva smrť čo ticho striehne
Už ne...
Ne, nevolejte mi zpovědníky,
až přijde konec těchto dní.
Nechci se kát, ne, stokrát díky.
Ať shořím ohněm pochodní.
Dnes nie...
Dnes nie.
Noc mizne v temnote
strach sa ňou zakráda
s havranom na plote
Na rozcestí...
Zas je tu jeseň
plná listov
ja cítim tieseň
aj keď hmlisto
Jeseň.
Dážď mi už zbrúsil závity
a kľudne ďalej padá
ten rytmus mám v mozgu vyrytý
a v žalúdku. hada.
Nočné dialógy...
Už zas sa túlim k Mesiacu
a šepkám noci do spánku
že pre túto tvár svietiacu
hodím fľašu do placu
Búrka...
Mesiac je dnes výnimočne bledý
a hviezdy plačú slzy búrkové
deň čochvíľa vydýchne naposledy
a nový sa hneď zo tmy vyklove.
Bol som dlho preč...
Ja bol som dlho preč
stratený v temnotách
snáď za to mohol strach
že náhle som stratil reč
Späť do tmy...
Mesiac dnes nežiari
Nestráži moje sny
Čas topí sa v pohári
A ja sa topím s ním.