Kolenom proti nacionalizmu

            -Americké filmy nepozerám!-začal chlapík, ktorý sedel z pravej strany domáceho na jednej z tých zábav, kde domáci povolajú osoby, ktoré sa navzájom nepoznajú a čakajú, ako sa ďalej veci budú vyvíjať.

            -Scenár je vždy ten istý: niekto sa dá do trénovania beznádejného tímu, aby zvíťazil nad nepriateľským a výborným tímom, celý film sa im nič nedarí a nakoniec zvíťazia v poslednej sekunde zápasu a všetci sú happy. Hneď ako film začne, viem, ako sa skončí.

            Skupinka za stolom bola rozmanitá, ale našťastie, nebolo Američanov. Niektorí sa s chlapíkom zhodovali, iní nie, ale všetkým bolo jedno, lebo bolo po večeri a alkoholu hodne ubúdalo. A chlapík pokračoval.

            -Ale naše filmy, to sú filmy! Kusturica keď spraví film, fíha! Pravda, hlavní herci sú veľmi často Cigáni, ale to je film, to treba vidieť! Nikdy nevieš, čo sa môže udiať a na konci sa udeje to, čo by si si nikdy ani nevysníval!

            -Dobre-, myslela si dáma, sediaca oproti chlapíka,-okrem toho, čo teraz povedal je celkom netypickým Srbom. Pekne sa vyjadruje, nehreší, ku ženám sa správa láskavo, až uctievavo, počúva, čo iní hovoria. Naozaj zaujímavé! Ona stretla už mnoho Srbov, ale ani jeden sa jej napáčil. No tento...Už ani nepočúvala iných, len jeho, či už hovoril alebo mlčal. Rozmýšľala, ako sa mu priblížiť, aby to nevyzeralo príliš nápadné.

            Domáci mali prekvapenie-tanec na terase! Bola jar a noc bola prekrásna. Tichá, s oblohou plnou hviezd a s vôňou prvýkrát pokosenej trávy. Tancovať vonku bolo pôžitkom. A oni dvaja sedeli na pohovke, v izbe. Sami. Pili víno, pohár za pohárom, rozprávali sa a obaja cítili, ako sa neviditeľné nite, nabité ľúbostnou chémiou, rozpletajú a zapletajú od jedného srdca k druhému.

            Hneď na začiatku večera, keď počul, že má priezvisko na –ová, začal si ju všímať. Mal priaznivé miesto za stolom a mohol ju celý večer pozorovať. Bola krásna a trochu tajomná, čo ho veľmi lákalo. Ona tiež odmietla tancovať a to mu bolo znakom, aby sa jej priblížil.

            -Áno, to máš pravdu. Hľadať si partnera na takýchto zábavách je žalostné. Všetci sme tu, pretože nás povolali spoloční priatelia a nemohli sme to odmietnúť. Ale iste nikto nedúfal, že si tu nájde životnú družku, nie?

            Všetko, čo hovoril, vyzeralo také pravdivé a nemohla veriť, že taký muž naozaj aj jestvuje. Nebola ona z tých žien, ktoré sa rútia do neznámeho. Vždy si všetko dobre premyslela. A toho jej bolo po krk! Tým spôsobom málokedy mohla spoznať zaujímavých ľudí. Bolo treba riskovať a riskovanie nestálo na zozname jej vlastností. Ale dnes by ho mohla pripísať!

            Nebadane odišli zo zábavy. On býval hneď za rohom a povolal ju na kávu. Neposlúchala rozum a prijala návrh. Vošli do budovy a hneď na druhom schode sa začali bozkávať. Bozky boli práve také, ako si ich predstavovala, ak nie aj lepšie, vášnivejšie. Chcela mu odsunúť ruku, keď jej začal odopínať blúzku, ale rozum už nefungoval ako načim. Obávala sa, že mu dovolí, aby ju miloval tu, na schodoch.

            Bozkával jej krk a celou ľavou stranou jej prechodili zimomriavky. Potom jej hryzkal ucho a povedal:

            -Zbožňujem Slovenky! Také sú poslušné. Môžem im robiť, čo len chcem...

Tres! Nečakal koleno pomedzi nohy. Ani ona. Pokrčil sa od boľasti a ona sa otočila na podpätku a zapla si blúzku, vychádzajúc na ulic.

            Krásna bola noc. Cítila sa ako víťaz, lebo práve dokázala, že: „Všelijaké sme, my Slovenky, ale také sme nie!“