rivers of hovnokvas

Kórejský zázrak, auto DAEWOO NEXIA, farba šedá metalíza, značka BA-247LJ vošlo o 13:47 pomaly na parkovisko, situované poblíž areálu festivalu Hodokvas, ktorí sa už roky koná na poli pri Pezinku. Ako pole tým pádom vyzeralo aj parkovisko - plné výmoľov, všade mláky a blato, hlina ako plastelína. Pri hľadaní voľného miesta na zaparkovanie padol do oka mestským deťom, nachádzajúcim sa v aute jeden pekný priestor kdesi vzadu. Po vzájomnej dohode vodič auta pomaly nasmeroval auto na toto miesto...

„Do riti vyjebanej, to snáď nie je ani pravda!!!“ zrúkol Valentín a udrel päsťou do volantu. Trúfal si, že sa dostane so svojím „vylepšeným Opelom“ cez tých pár zablatených výmoľov po traktorových kolesách na parkovisku, aby mohol auto odstaviť na dopredu vyhliadnutom lukratívnom mieste v tieni. Nedostal sa. Hneď na prvom sa mu ľavé predné koleso zaborilo až po karosériu do strašného bahna. „Všetci von, tlačiť!“ zavelil (vo funkcii veliteľa kolektívu sa vždy najlepšie cítil) a vyhnal zvyšok auta, štyroch ľudí, von z pelechu. Pridali sa aj strážcovia parkoviska, vkusne poobliekaní v oranžových vestách. Nepomohlo však ani tlačenie, ani rozkývanie auta. Práve naopak, v zúfalej snahe sa dostať z výmoľa Valentín stláčal pedál plynu ešte silnejšie ako obvykle, takže sa koleso zmenilo na hlinovú vŕtačku a po a) totálne mu zasralo celú prednú kapotu, predné sklo a obidve dvere na ľavej strane a po b) ešte hlbšie sa zaborilo do plastelínového bahna. „Tu pomôže len traktor!“ rezignovane a aj pobavene mávli rukou strážcovia parkoviska, tiež zafúľaní blatom. „Choďte k hlavnej bráne, tam vám poradia.“ Čo už mala skupinka robiť? Všetci si vybrali veci z auta, Valentín sa vydal zháňať traktor a ostatní išli stavať stany.

...

Skupinku tvorili naozaj zaujímavé výkvety. Najväčším kamošom Valentína bol Dildo, jediný ďalší chalan z družiny. Obidvaja tvorili nerozlučnú dvojicu. Valentín bol vysoký, chudý, 187 centimetrov dlhý, 62 kíl vážiaci jedinec druhu homo sapiens sapiens, aj keď vyzeral skôr ešte ako homo erectus. Chodil neustále zhrbený, s hlavou vystrčenou dopredu ako ET, lebo si namýšľal, že tak vyzerá strašne sexi a že na túto pózu zbalí čo najviac báb. Samozrejme, opak bol pravdou. Bol to neuveriteľný hochštapler, narcis, egomaniak a excentrik, večne utopený v myšlienkach na to, aký je úžasný. Nemal však vôbec žiadny pádny dôvod si niečo podobného myslieť, skôr naopak - čím viac z neho za tie roky hormóny vynášali aj tie posledné zbytky krásy, tým viac pyšnel. Za svoj úbohý život sa mu podarilo napísať pár bezvýznamných recenzií a uverejniť ich na internete, ktoré boli okamžite neľútostnou kritikou pochované pod čiernu zem. Ďalej sa mu podarilo dostať sa do jednej punkovej kapely, z ktorej však po krátkej dobe s chvostom medzi nohami a sklopenými ušami vystúpil, lebo jeho kolegovia veľmi skoro zistili, aký je to dement, a dávali mu to aj pri každom stretnutí patrične najavo. Toto všetko mu však nezabránilo vidieť sa ako veľkého hudobníka a spisovateľa. Vo svojich najkrajších, najružovejších snoch sa videl ako svalnatého, sympatického lámača ženských sŕdc, stojaceho so samoľúbym úsmevom nahého pred zrkadlom, so svojím stoporeným prirodzením v ruke. V iných, tiež pekných snoch, sa videl ako hudobník utekajúci cez dav dievčat, ktoré sa išli len potrhať, aby sa ho mohli dotknúť.

Jeho kamarát Dildo nebol na tom o nič lepšie. Svoje dlhé, kučeravé a strapaté vlasy mal nešikovne zopnuté v cope á la Baba Jaga a keď ste k nemu prichádzali z diaľky, tak ste dlhú dobu, konkrétne až dovtedy, kým ste nestáli úplne pred ním, nemohli presne určiť, či je to žena alebo chlap. Bol to zakrpatený tučný trpaslík, ktorého najväčšie hobby bolo večne sa urážať. Urážal sa v každú možnú hodinu, za každý možný dôvod a na každom možnom mieste. Skoro stále sa ho dalo vidieť, ako niekam urazene odchádza, obzerajúc sa a cez plece vyprávať frázy typu: „My si už nemáme čo povedať!“ alebo „Dobre! Dobre! Ja môžem kľudne aj odísť!“, samozrejme čakajúc, že ho všetci budú odhovárať aby teda zostal a nikam nešiel. Na túto techniku balil aj baby a táto taktika bola oveľa úspešnejšia ako taktika „labutieho krku“ jeho kamaráta Valentína. Najradšej nosil Dildo biely uštrikovaný sveter od mamy so vzormi zeleno-červených sobov a k nemu pasujúce regresné nohavice. Pre svoju postavu pripomínajúcu hobita Bilba Pytlíka z filmu Pán Prsteňov a svoju obľúbenú garderóbu pripomínajúcu nočný úbor si od kolektívu vyslúžil prezývku Dildo Pyžamko.

Spolu tvorili títo dvaja neuveriteľnú dvojicu, vyzerali ako Laurel a Hardy, ktorí práve vyliezli z televízora. Najradšej sa len poriadne nahulili, ožrali, a len tak chodili hore-dolu a na čele mali doslova napísané „robiť pičoviny“. Alebo sa z vytreštenými očami pozerali po sporo oblečených dievčatách, ktoré chodili okolo a len tupo snívali o možnosti reprodukovania svojich zdegenerovaných génov. Alebo sa tupými hlasmi sa bavili o umení. Ako aj dnes.

Sotva vkročili svojimi čaptavými nohami do areálu festivalu, začuli z nejakého reproduktora hrať známu skupinu Red Hot Chili Peppers.

„No to sú mi teda pekní buzeranti, títo Peppersovia.“ utrúsil Valentín po rozpoznaní piesne.

„Ale prosím ťa, akí buzeranti, však ten spevák má normálne ženu.“ bránil kapelu Dildo.

„Pre mňa sú to skrátka holokokotní buzeranti, s ponožkami na cicinách!“

„No jasné, socks on cocks, však to bolo úplne super!“ spomenul si Dildo.

„Však si vypočuj ten hlas Anthonyho Kiedisa, to ako keby spieval homosexuál.“

„No, takto som sa do jeho hlasu ešte nezapočúval...“ odvetil Dildo.

„Mňa strašne na nich vytáča, že stále keď vidím nejaký ich koncert, tak sú tam už všetci zase vyzlečení. A videl som jeden koncert od nich, kde sa ten basák Flea vyzliekol kompletne donaha už pri prvej piesni. A keď si vypočujem ten album Blood Sugar Sex Magic, tak okrem toho, že tam každá pieseň zneje rovnako, tak keď zavriem oči, tak sa mi hneď vybaví proste plná izba nahých homosexuálov, kopulujúcich navzájom. A v strede naši hlavní hrdinovia to robia spolu do húsenice. A v rámci uzavretého kruhu. Ten album je proste jedna veľká buzerantská párty.“

Skrátka rodení filozofovia.

...

Valentín a Vedžajna boli duo, aké sa len tak každý deň nevidí. Amazonka Vedžajna mala 181 centimetrov a 75 kíl a vyzerala ako Valentínova staršia, vyspelejšia a oveľa krajšia sestra. Obidvaja sa brali za strašných punkáčov, čo bolo trošku divné, lebo obidvaja ako zarytí voliči SDKÚ mali pravicové, konzervatívne názory, nezávisle na tom, či sa to týkalo zahraničnej politiky, ekonomiky, alebo ochrany zdravotného prostredia. Ako pre správnych povrchných pokrytcov bol pre nich punk hlavne o oblečení, ostrihať sa ako Majka z Gurunu a tváriť sa veľmi nahnevane. Takisto sa tým pádom aj okruh ich obľúbených kapiel limitoval na také zvučné mená ako Blink-182, Green Day a samozrejme Die Aerzte. Izby mali vytapetované plagátmi z Brava, na ktoré boli aj patrične hrdí.