Moje iá

Vnikol do mňa pocit

beznádeje. Autobusy miňajú

moju zastávku a nechávajú

ma čakať na električku, ktorá

ma neminie...

...aj by som už uvítal

jej príchod.

Vždy sa na mňa len škerili

pehavé tváre, peroxidové gebule

a iné módne bábki. Horšie

to však bolo s gorilami, ktoré

mali po bokoch:"Čo kukáš?"

"Mám oči, keby som mal trúbky tak trúbim"

A zem mi otvorila so smiechom

svoju tvrdú náruč = Realitu.

A ďalší autobus je preč. Ktovie,

možno za volantom sedí Adolf

alebo iný vydžubaný nemec, čo nemá

rád cudzincov.

Alebo boh, ktorý rovnako ako

matka-Matka! Tá tam sedí.

Preto nič nezastavuje.

Preto som sám. Ona vie(nevie),

čo som zač.

Vie, že žijem v knihách, na

papieri, ale nevie, že masturbujem,

po večeroch sa milujem s vankúšom a

perinou, že som mizantrop, ktorý nenávidí

ľudí a iné moje individuálne

vlastnosti. Ale vie, že som jej SYN.

To je dôvod meškania...