jesenné blues

keď sa tak prechádzam zlatou alejou milujem štyri ročné obdobia

a zostávam nestáť
letmé okamžiky možno príliš prebehnú okolo
tak ako v rýchliku, a keď sa obzriem už sú preč
záblesk zostáva
hoci len na chvíľku v jeseni
padá lístie
položené na zemi
odliatky stromov
páperie
a hlava na stranu červené zore
nedá sa zabudnúť
na leto a okamžik
spojenia svetov v nedohľadne
bez precedensu
ale tak troška neverím,žeby to bolo nevinné
kotva v duši a kapitán
omýva slané kvapky
vtedy vraj pískalo veterno
a nebo nemalo slová
beztak už
oči a úsmev
nestálo zostalo
a vraj na harmonike zvuky sú neladné
a vážne nevážne
niekde si pavúk pavučinu pletie z tých mojich snov

---