O jednom spôsobe uniknutia z osamelosti

O jednom spôsobe uniknutia z osamelosti

podľa knihy Umenie byť iným Vladimíra Leviho

Nemôžeme milovať z povinnosti a ani si nikoho zaviazať, aby nás miloval. Nemôžeme sa ani oslobodiť od potreby lásky. Každý potrebuje prijímať duševnú dobročinnosť na naplnenie tejto potreby. Každý bez výnimky.

Čo je potreba duševnej dobročinnosti? Je to obyčajná potreba dobrého slova, láskavého pohľadu alebo láskavej myšlienky.

Potreba porovnateľná s potrebou jesť alebo s narkomániou.

Takúto duševnú dobročinnosť nie každý dokáže prejaviť, hoci každý jeden z nás ju potrebuje.

Našťastie v človeku existuje aj potreba milovať. Potreba prejavovať duševnú dobročinnosť (prečo ľudia chovajú psy, mačky, vtáky,...?) Táto potreba je rovnako veľká. Problémom je dať dohromady tieto dve blúdiace polovice ľudskej bytosti.

Osamelosť vždy pozostáva z týchto dvoch smutne oddelených polovíc.

Ak sa chcete dostať z väzenia osamelosti, začnite tým druhým. Prejavujte duševnú dobročinnosť, robte to smelo a neotáľajte. Zabudnite čo najväčšmi na vlastnú potrebu byť milovaným, pokladajte ju za nejestvujúcu, nulovú.

Áno, je to očividný sebaklam, ale najživotodarnejší zo sebaklamov.

Najlepšie je začať primeraným rozšírením okruhu svojich lások. Je to jednoduché: okrem sympatizujúcich sympatií a obľúbených obľúbencov vždy v nás zbĺknu aj nečakané ohníky ďalších nevysvetliteľných lások ? záblesky, iskričky v kútiku duše...z nich môže byť oheň. Buďte pozorní k sympatiám, zaslúžia si to.

Skúste na jeden deň alebo aspoň na jednu hodinu dobrovoľne prijať rolu altruistu. Vžite sa trocha do role dobrého anjela. Ale vžite sa do nej vážne a dobrovoľne. Nečakejte ani vďačnosť, ani pochvalu, ani nejaké prejavy pozornosti ? navyše pôsobte inkognito, aby nik o Vašom experimente nemal ani potuchy. Porovnajte prežitý stav s bežným...

Nechcem nič vopred predvídať. Lenže viem aj podľa seba, aj zo skúseností iných ľudí: subjektívne výsledky sú zázračné. Prekvapujúca voľnosť. Prekvapujúca istota. A toto nie je zďaleka úplný zoznam nepríjemností, ktoré sa dajú vyliečiť alebo zmierniť už len prijatím tejto roly:

Plachosť, neistota, komplexy , strach, nepokoj, utkvelé myšlienky, hypochondrické stavy s nepríjemnými pocitmi a bolesťami, nespavosť, impotencia, sexuálna chladnosť, podráždenosť, hnevlivosť, konfliktovosť, depresívne stavy súvisiace s osamelosťou, stratou lásky a zmyslu života...

Možnosť prijať túto rolu existuje vždy, kým ste pri vedomí a výsledok najmä pre vás sa čoskoro prejaví.

Ide o vnútornú rolu.

Okrem subjektívnych výsledkov treba mať na zreteli výsledky pre druhú stranu.

Napr. nie dať sa využívať. Preto rola altruistu niekedy navonok vyžaduje aj rolu zlého egoistu, lebo práve takým sa zdáte navonok vydieračovi, ak nepodľahnete jeho náporu, aj svojmu dieťaťu, ak odmietnete splniť jeho rozmar. V priateľských a ľúbostných vzťahoch občas treba vedieť prijať vonkajšiu rolu naivného egoistu, očareného egoistu, keď napríklad dostávate dary. Lebo je jasné, že ak vás má niekto rád, sám chce prijať rolu altruistu, chce sa cítiť pre vás potrebný, darovať Vám seba.

Kto túto rolu prijíma, preberá na seba zodpovednosť rozhodnúť, čo je dobro. Uvážiť, rozhodnúť a ? konať.