Moja nočná víla

Moja nočná víla,

ba i denná.

Básnička mi napadá,     je neposledná, verná

Si moja nočná víla

motýľ tym čo všetko zlé ľaká

a čaká

a čaká

si.

    Vieš aká?

Si moja nočná víla.

       Sila,

čo dodávaš mi vo dne

     Poďme

kamsi kde náš vlastný svet

ostane, iného

      niet.

Kto zasní sa

               nevstane, nechce už

               bdieť,  čo však keď

prestane

   sa Ti niekedy chcieť

byť moja nočná víla.

Moja nočná víla,

ba i denná

Tu ostáva len báseň

     nezámerná

     bezzáverná

Lekná

   na oblohe dňa

           i noci

čosi sa ma zmocnilo

           a odolávam,

                 hoci

ani neviem čo chcem  a 

či to už mám,

viem, že si vílou

  som s Tebou

vždy keď som sám

             Mám.

Pero a kus papiera

                              do ktorého sa zapiera.

Necháva na ňom modré

  šmuhy

Kde som bol ja

  mohol byť i druhý.

           Nevravím

           Som tuhý.

 Taký

Je i výrobca tuhy.

Krv mu v žilách tuhne.

Ako mne, čo keď utne...

A prestane ich vyrábať  ja

nebudem mocť písať o

svojej nočnej víle na papier.

Všetko ostane len v myšlienkach

   tak ako "včera"

                 v spomienkach

   ako  "zajtra"  

                  v pripomienkach

a ako dnes v tých

            polienkach

horiacich v našich oných.

Dochádzajú slová?

  Nechcem oddych.

Si moja nočná víla

       Nosíš my sny

a ja nechcem od nich.

Odísť, ani sa vzdialiť.

  Ni od Teba.

Vždy budeš žiariť

       mrknem do seba

v spomienkach dneška,

       ešte netreba . . .

No raz to asi príde.

    Nie som telepat či veštec

budeme však inde.

      či povieš  "či chceš a či nechceš"

Ale TERAZ si moja Nočná víla

   Nech žije vždy táto chvíľa.

             Skromne.

             Úplne

             Pomaly

             Pomalšie než námorná míľa

pre slimáka s

            polovičným výkonom.

 Láska

           nie je

                     zákonom.

Ale TY SI !

            moja nočná víla.

            Ba i denná.

Už nesú zbraň.

      A je strelná

 Tí čo toto čítajú

     a nevedia.

                    Už vedia

                           Slová im nič nepovedia

Báseň nemá.

            Veľa nemá.

Ba chytajú sa rýľa.

       Dostanem ranu?

Veď píšem len,

  že si

           Moja nočná víla .