Pravdovravnosť

Pozerám sa z okna,
v noci svieti vzduch
svetlom dymu z komínov,
a do mlynov na pocity
vnáša pokojný chlad,
keď tŕpne jazyk každým glgom,
čas čaká až do rána,
kedy sa znovu rozbehne.
-
Omdlievam vo vnútorných ranách,
ktoré som mal rád,
neviem už stáť,
iba sa smiať,
poviem celú pravdu,
hoc je neuveriteľná.
-
Teraz som úprimný,
cez bahno vylievam
city vám do tvárí,
prúd mora ich vyrazí
z vnútra ďaleko preč.
-
Už ma neťažia,
ale hanbím sa za seba.