Nad fľaškou vína ma znova chytajú filozofické úvahy

Dobrý deň, či večer. Alebo aký čas je. Som duša. Ale aká? Momentálne prospieva mi oslava Dionýza. Tak teda vitaj. Budem s tebou komunikovať stále inak? Teraz kto? Oceňujem dokonalú automatickú úpravu veľkých písmen. Kto kedy bude vedieť kam až jeho osud siaha? Čas je dôležitým faktorom okamžiku, ktorý ho postráda. Existuje čas ako  línia alebo je to kruh či špirála. Dávam prednosť druhej možnosti.prečo ? jednoducho je mi to bližšie poznať začiatok a koniec. Spájajúci sa v jedneom bode. Aspoň na súradnici xy. Z môže byť rôzna. Línia nemá zet, nemá ani x a y. Je jednoduchá priama, bezprostredná a stále plynúca. Sama dopredu bez ohľadu na ostatné účinky. Dúfam, že to nie je priamka,ale aspoň mnoho priamok sem-tam sa vychyľujúcich zo svojho pôvodného smeru. Kto sme a ako myslíme je bežná otázka, čo môžeme dosiahnuť, ako môžeme ovplyvniť samých seby a kam , kto kladie tieto otázky. A načo? Sú dôležité alebo sú len výplodom znudeného mozgu. Rytmus je to pravé, rytmus je pocit. Je pocit to pravé? Nie je to len mája na uspokojenie samých seba? Potom postrádam vyšší princíp. Ten nemôže byť len odrazom uspokojenia vlastného ega. Existuje potom vôbec? Je to masturbácia duše? Čo je to? Mám dôvod veriť v to, ale kto verí? Duša? Je také zložité poznať pravdu? Aleboje realita taká realna, že si ju musíme zakresľovať do princípov viery? Faktom je ,že nič nie je .na každom konci je prekvapenie, ktoré naozaj nečakáme. Po večnej túžbe po večnosti prichádza zistenie, že tá nie je. Prosté a jednoduché nič. Krásne dokonale vyriešená súhra pohybov, ktorá postráda vyšší zmysel.aký som sa mu snažila klásť. V tom bola krása prekvapenia ničoho, a zároveň súladu života. Tým,že prahnheme po vyššom zmysle, nenarúšame jeho kolobeh? Je to uspokojenie duše, toho, že potreba vysvetľovť si blízkosť, autoritu či lásku v nás prostredníctvom niečoho iného.vyššieho?dokonalejšieho? poznajme sa a prebuďme v sebe lásku. Tá je stále v nás.ale princíp Boha je zložitý.pomoc pred čím? Neistota a chaos. Prečo musí mať človek všetky veci nejak definované, usporiadané? Nestačí len pocit bytia? A čo je to pocit bytia? Aký je? Príjemný ,interaktívny, záhadný? Pocit okamžiku pre tento moment? Alebo len príroda volá o pomoc? Prosí o pomoc cez primárne komunikačné kanály. A my to považujeme za osvietenie. A čo ďalej? Sme ochotní prestúpiť hranicu vlastného uspokojenia a pomcť našej vlastne hlavnej matke? Alebo sa uspokojíme s vlastnou víziou šťastia? Kam nás vedie prúd vedomia? Ľúbiť, chrániť, učiť alebo nenávidieť? Je individualita spojená v role vyššieho poznania? Kam teraz? Individuálne individuálnou cestou? Niekedy to znie ako volanie o pomoc,ale kto volá a koho? Je spokojnosť naozaj najvyšším princípom? Ale potom vychádza len čisto z egoistickej potreby mať sa dobre. A to stačí? Je vyšším princípom základný princíp človeka? Tak potom na akejkoľvek úrovni osvietenie sme ešte stále človekom. Dokonalo nedokonalým.