Choroba..

Kde je to všetko? Kam si to všetko vzal?

Si klamár, keď vravíš, že si kráľ..

Klameš svet a smeješ sa mu pritom do očí.

Vravíš, že žiješ už veľa storočí..

Kto si? To sa snáď nikto nedozvie.

Klamár si do duše nikoho nepozve..

Nie si tak skvelý, ako som si myslela.

Prečo si sa dotýkal aj môjho tela?

Hraješ sa s citmi, no nikdy nedohráš.

Koľko je vecí, čo nikdy nespoznáš?

Koľké si už takto oklamal?

Aj preto robíš zo seba pohana?!?

Sme zvrátení jak tento chorý svet.

Nepochopení schováme sa do svojich slov a viet..

Ty žiješ v samote, snáď iba hľadáš lásku.

Ja si dávam z očí dole tú pásku..