Neznáma

Hľadel jej do duše s otázkou: Kto si? Jej pery boli hebké, ale tak lákajúce.Nevedel, či sa ich môže dotknúť, aspoň na zlomok sekundy. Ležala tam nehybne, ako z kameňa. Vnímal ju všetkými bunkami, ktoré boli v tej chvíli ešte schopné rozlíšiť skutočnosť od predstavy. Jeho oči sa dívali na ňu, ako na obrázok, ktorý vytvoril ten najväčší maliar storočia. Bola prekrásna. Ale predsa bolo niečo, čo nevidel, ale cítil, že to tam niekde je. Duša, ktorá bola čistá ako diamant, bola dušou dieťaťa. A telo ženy,ktorá bola snom mnohých mužov, väznilo túto dušičku. Túžila po pohladení, po láskavých slovách..ale to on nemohol vedieť. Videl v nej len ženu, za ktoú by položil aj život. Keď otvorila oči, zabudol dýchať. Nikto nevedel, čo sa bude diať. Úsmev na zmyselných perách ženy uvoľnili situáciu, ale ešte stále nikto nedokázal prehovoriť. Po niekoľkých minútach ticha sa muž sklonil s polootvorenými perami a v duchu si odriekal modlitbu, aby ho žena neudrela. Nestalo sa.Cítila to isté. Žiadne slová. Len lačné bozky, tak vášnivé a nežné. Ich pery sa dokonale spojili. Súhra medzi nimi bola neuveriteľná. Vášeň nimi lomcovala, zrazu obaja boli hladní a túžili po tom druhom. Dotýkali sa, zvliekali, všetko už s náhlením, akoby mal prísť koniec sveta. Chceli viac a nebol čas, no nikto nevedel prečo. Keď sa obaja oddávali vášnivému milovaniu, vnímali jeden druhého ešte intenzívnejšie, žena zabodla nôž do mužovej pravej časti chrbta. Muž hneď zacítil obravskú bolesť. V to momente vyvrcholil a s posledným pohľadom do očí, ktoré boli zrazu ľadové, vydýchol.