takmer

venované Emme dýchala si sterilný vzduch zatvorená v bielych stenách v malej postieľke v malom telíčku rozpínajúce sa bunky požierali tvoj úsmev odhalené tri zúbky ostali samé na prehrýzanie občas si vytrhla hadičky a oprskala bielu bolo to farebné pre teba Malinkým prčtekom si mi ukazovala svoje bubu nezrozumiteľnou rečou a okále ako vlašské orechy rozprávali o zážitkoch s kyslíkovou maskou na tváričke...