Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Nox et solitudo 2

17. 03. 2006
2
0
2463
Autor
vlad03

Tieto básne som písal asi týždeň, takže v niektorých môže vládnuť iná nálada. Spája ich však rovnaká téma, a preto som ich uverejnil ako jedno dielo( a ešte aj preto, že sa mi ich nechcelo rozkúskovavať:)...)

do ulice tichej

vnára sa

  dlaň moja biela

  do ulici nočnej,

Tmavej

                                                            A tak chladnej…

Len ruka moja,

luna

bezfarebný kontrast robí

     k nej…

ani vánok nepohne,

nezašumí lístie,

vietor dnes nezdvihne,

Ubolené srdcia mužov,

Hľadajúc si žien…

Laň studená

    sa ponorila do ulice…

    lampa hlasno nesvieti,

   prestala bzučať svetlom…

Ruka mliečna

nehreje,

Len luna ostro

obrysy, Hrany ulice

A dlaň holú,

Bez pevnej rukavice,

v prázdnom tichu

osvetľuje.

 

 

 ---

 

 

cez záclonu preniká

svetlo nočných lámp

        pred oknom sa zmiešava

    s bledým svetlom

Mesiaca

                 dočervena planie…

 

---

 

  Nespavosť…

aspoňže nespavosť,

ruku pomocnú mi dáva.

Vo dne v noci

Nespavý,

Bezradnosť mi tejto noci

tvár ticho hladí

Pohladila ma

ako múza Nespavá

hladká často poetov,

  ktorí tápajú v jej perách…

 

 ---

 

odhrniem záclonu trhnutím,

v čírom okne skla,

hľadím na zapršané chodníky,

ktoré sa lesknú chladne,

oranžovým svetlom noci večera.

Hľadím, a zrazu nezacláňa

žiadna sivá prekážka.

v čírom lesklom skle

sa objavuje ako vidina

Tvár

- do seba sa pozerám.

Za mnou tichá ulica

ďalšiu čerstvú mláku práve zašpinila

Hučiacim autom

a šplechotom,

v odraze mojich očí

v pozadí čierna ulica,

Chlad cítim aj cez sklá…

 

 

 ---

 

 

 

Temno ulice pominie,

jak šplechotom mláky,

ktorá tam kdesi je,

Rozryje

reflektormi oslepí

hukot čerstvého benzínu,

Dve veľké, biele hviezdy pred kapotou

zo zákruty vychodia…

ako dve veľké oči

zahryznú sa do teba,

Nad cestou

pokropenou dažďom,

čo práve povstal z mokra

A čerstvého vánku nočného,

Nočný vánok,

   ďakujem…

 

 

 --- 

 

 

vidieť padať sneh,

a dopadať dážď

prudko do mláky,

ako hrsť kamienkov v rieke letí

rozvíriac rušnú hladinu,

pritom okol vysokých lámp,

pokojný sniežik pomaly klesá do seba

jak prach v starom matraci…

Ja dusím sa tu v teple

Zavretý, spoza okna lačne hľadím

Do jasného vzduchu nočnej tmy.

chvíľu potom

trasiem sa od studena na balkóne

nohy odspodu mám zamrznuté,

šťastne dýchať vlažný vzduch viet

chcem,

počas daždivej noci bez hlučných cigariet.

 

 

 

 


zaki
17. 03. 2006
Dát tip
menej je niekedy viac, je v tom veľký potenciál, inak máš tam preklep na začiatku do ulice, ja by som zrušila to množstvo poetizmov, lebo dnes už neplnia svoju úlohu, inak má to svoju vyspelosť

vlad03
17. 03. 2006
Dát tip
mozno ich dakedy dopracujem:)

Zuzulinka
17. 03. 2006
Dát tip
chtělo by to rozpracovat, některé věci jsou dobré. líébí se mi...*

Rabb
17. 03. 2006
Dát tip
já bych to rozsekal..

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru