ZBIERKA I.

PROSBA

Prečo odchádzaš?

Prečo mám byť sám?

Hriechov chcem sa zbaviť,

daj mi svoju dlaň.

Ľahko je prísť k hriechu,

ťažko blúdiť sám.

Pomôž dostať sa ta,

kde si Ty, môj Pán.

Ty si predsa cesta,

ukáž mi môj cieľ.

Bez Teba som slabý,

s Tebou silný, viem.

Byť si istý sebou,

je to iba klam.

Počúvaj ma Otče,

prosbu k Tebe mám:

Zošli na mňa silu,

zhynúť nechcem dnes.

Hriechov prosím zbav ma,

nech je život ples.

 

 

KRUTÁ REALITA SVETA

Horkastá príchuť života

v ňom čaká ťa len bôľ,

minútky zábavy a denná robota,

chvíľočka mieru, no zväčša tvrdý boj.

Pamodaj šťastia ženička

už neplatí v dnešnom čase,

muži nebozkávajú na líčka

lež zhášajú smäd prázdnením fľaše.

Nik nepohladí, keď nemusí

keď nekvári ho chtíč,

nehnaný túžbou sa ukojiť

nerobí nikto nič.

Život mení sa v gýč.

 

MôŽ...

Môže človek milovať naraz ľudí dvoch?

Môže realita sveta ukrývať sa v snoch?

Môže kameň dýchať vzduch?

Môže ticho robiť ruch?

Môže páliť kvapka vody?

Môžu do neba viesť schody?

Môžem? Môžeš? Môžeme?

S určitosťou nevieme.

Svet je už raz taký,

ja, ale verím na zázraky.

 

Kvapka vody v mori som

Nie som rytier v jasnej zbroji,

nie som junák v pestrom kroji,

som len kvapka vody v mori,

ktorá k tebe láskou horí.

Sľubujem, že nezhasnem.

DOTYK

Dve vŕby smutné vedľa seba stoja

k zemi ohýňajú svoje konáre,

jedna druhej dotknúť sa však boja

tušiac, čo z toho vystane.

ÚSMEV

Čarovný úsmev zdobí ti pery

a moje ohnivé srdce verí...

raz sa ten úsmev v lásku zmení

a vtedy zborím deliace nás steny.

OHEŇ

Slnko raz vyjde spoza hôr,

ty vzplanieš ako meteor,

ja tvoj oheň navždy udržím.

NAVEKY ŤA TÚŽIM MILOVAŤ

Zvábiť ťa bozkom bolo by krásne,

no taká náklonnosť raz zhynie – zhasne.

Ja naveky ťa túžim milovať.

MILOVANIE

Oči, dlane, teplé pery

vidieť, hladiť, bozky dať,

spievať večnú ódu lásky

naveky v nej vytrvať.

MILUJEM,

PRETOŽE SOM ČLOVEK

Nič nie je isté, len jedno viem:

človek zrodený bol z lásky.

Vpustime ju teda k sebe, zložme si masky

a povedzme:

Som človek, preto milujem.

SVETLO LÁSKY

Moja láska nie je ako svieca,

neroztečie sa teplom a predsa,

vytlačí svetlom z duše tmu.

TÚŽBA

Zahoríš túžbou pobozkať pery

všetku tú krásu vychutnať.

Musíš byť silný, môžeš mi veriť,

najskôr sa nechaj ženou milovať.

AKROSTICHON I.

Lúč slnka preťal horizont šedý, deliaci náš svet od neba,

Uprene hľadím na tvoju krásu, žiara sa vnára do teba.

Cikády stíchli, noc plná vášne mení sa v nový jasný deň,

Končí sa naše spoločné bytie, bolo to krásne, nebol to sen.

A krídla času tisnú mi v pery jediné slovko: ďakujem.

   Pamätať budem na túto chvíľu, keď tisíckrát znelo milujem.

CHCEL BY SOM VERIŤ

Chcel by som bezvýhradne veriť,

že sa mi nepodarilo len sčeriť

hladinu jazierka tvojich citov.

PRECITNUTIE

Naveky zostaneš pre mňa krásny sen,

i za to úprimne ti ďakujem.

Bolestne cítim, že blíži sa deň,

keď z osídiel Morfea do reality precitnem.

AJ TAK MÁM ŤA RÁD

Spravil som chybu? Po tisícikrát!

Nemal som povedať, že mám ťa rád?

Ak preto naše priateľstvo má zomrieť,

nech je teda tak.

No, mňa to veľmi mrzí, a aj tak,

mám ťa rád.

OMYL

Ja myslel, že rada pri mne si bola,

že svoj smiech mi chcela´s darovať.

Až teraz viem, ja nebol som tak blízko,

by tvoja duša mohla moju dušu milovať.

Pre mňa ďalší pád.

AJ KEĎ LEN...

Neľutujem, všetko bolo krásne

a sľubujem, že vnútro svoje nezmením.

Plameň mojej lásky nikdy nepohasne,

aj keď len priateľstvo s tebou okúsim.

AKROSTICHON II.

(Navždy budem spomínať)

Myšlienky dám na papier

Atramentom snímem z pier

Rany v srdci, bolesť v duši

Iba ten, čo ľúbil tuší,

Ako môžem napísať:

Navždy budem spomínať.

OPOJENIE

Cítiš tú vôňu? Tú vôňu ženy?

Lupene kvetov pokryli jej kožu.

Zmysel sa v srdci v opojenie mení,

uvažujúc, či pery ochutnať ju môžu.

OTÁZKA

Nemilovať znamená trpieť

no, trpíš taktiež pre lásku.

Položím ti teda prostú otázku:

Je lepšie trpieť s láskou,

a či bez nej?

Láska svet náš pretvorí

Vytratia sa z mysle chmáry.

Prostý cit a žiadne čary,

ktorým srdce zahorí.

Plameň lásky nepáli!

Vari sa mi to len marí?

Lúče slnka zdvihli pary

v kamenistom údolí.

Plameň lásky nepáli!

Tam, kde vrany sedávali

hniezdia teraz sokoly.

Pozdvihnime svoje zraky

láska svet náš pretvorí.

 

---