Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNebude
06. 04. 2006
0
0
2132
Autor
rudko
Pocity sa stale opakuju a vracaju. Chvilu akoby som uz citil ze viem co chcem ako to pojde
vsetko dalej, a zrazu sa mi nic nechce, v nicom nevidim zmysel. Donedavna som bol
presvedceny, ze pocity cloveka su jedinecne, neopakovatelne a ostatni nemaju sancu
im pochopit. Mylil som sa.
Slabsi hukot ventilatora, v dialke zopar aut, co nie je dolezite, ale malo by to navodit
urcitu atmosferu. Samoty. V takychto chvilach, uz to niekto vyjadril za mna, neviem kto
som. Ked su naokolo aj ostatni, je to ine. Vzdy sa nieco deje a nemam cas zaoberat sa
podobnymi hovadinami.
Napada ma ake momenty, ake somariny dokazu zmenit zivot, akesi hranicne pamatne chvile.
A hlavne to ze musia vznikat vtedy, teraz, teda potom. Ale co ked sa mi nechce?
Budem si pekne len tak rozoberat co vsetko mozem urobit a zvazovat ano tak skocit
z okna by som zrovna nemusel.... Co ak nechcem tvorit pritomnost, ako sa vlastne preziva
taka pritomnost? Nedokazem ju zit lebo len co sa o to pokusim, nenavratne je prec.
Potom prichadza nova, ktora je uz ina a zmeny su prirychle na mna.
Blbost, len hram o cas a natahujem, aby ta chvila neskoncila. Lebo pocas tohoto je
pritomnost, po skonceni minulost. A nedokazem docenit farby a ostatnych ludi a kaslem
na nich.
vsetko dalej, a zrazu sa mi nic nechce, v nicom nevidim zmysel. Donedavna som bol
presvedceny, ze pocity cloveka su jedinecne, neopakovatelne a ostatni nemaju sancu
im pochopit. Mylil som sa.
Slabsi hukot ventilatora, v dialke zopar aut, co nie je dolezite, ale malo by to navodit
urcitu atmosferu. Samoty. V takychto chvilach, uz to niekto vyjadril za mna, neviem kto
som. Ked su naokolo aj ostatni, je to ine. Vzdy sa nieco deje a nemam cas zaoberat sa
podobnymi hovadinami.
Napada ma ake momenty, ake somariny dokazu zmenit zivot, akesi hranicne pamatne chvile.
A hlavne to ze musia vznikat vtedy, teraz, teda potom. Ale co ked sa mi nechce?
Budem si pekne len tak rozoberat co vsetko mozem urobit a zvazovat ano tak skocit
z okna by som zrovna nemusel.... Co ak nechcem tvorit pritomnost, ako sa vlastne preziva
taka pritomnost? Nedokazem ju zit lebo len co sa o to pokusim, nenavratne je prec.
Potom prichadza nova, ktora je uz ina a zmeny su prirychle na mna.
Blbost, len hram o cas a natahujem, aby ta chvila neskoncila. Lebo pocas tohoto je
pritomnost, po skonceni minulost. A nedokazem docenit farby a ostatnych ludi a kaslem
na nich.