KONIEC

- -

Pýtam sa, chcem od teba odpoveď,

tak mi ju láskavo daj, teraz hneď.

Pýtam sa, formulujem jasnú otázku,

ako čierny bod na bielom obrázku.

Pýtam sa, za vetu kladiem otáznik,

okrem teba odpoveď nevie nik.

Ty stále mlčíš, uprene hľadíš do zeme,

z nej život pijú naše smädné korene.

Ty hľadíš do zeme, ja hladím tvoje lono,

nadišiel čas odpovede.

Tvoj hlas znie tak mono.

Tak mono znie tvoj hlas

a nie je to len tónom.

Celý ten priestor hrdla tvojho

predtým po okraj naplnený stonom,

tisícom stonov, tisícom chvení,

keď sme sa obaja dávali chcením,

teraz je prázdny bezútešne.

Všetko to bolo iba mámenie,

fungoval som na tvoje znamenie.

Všetko to tvoje plné ach,

zostalo ležať na plachtách.

Od potu vlhké obrusy

prestreté na stole lásky,

na ktorom jedávali sme napäto

používajúc rôzne masky,

stali sa svedkami mnohých zápasov.

Bola to reality show?

Bola a skončila sa ako každá iná.

Zo začiatku samozrejme veľmi vytúžená,

no každý nový diel stal sa iba reprízou.

Musíme ju predsa stiahnuť z vysielania!

Ty stále mlčíš, uprene hľadíš do zeme,

životom opili sa naše nenásytné korene.

Ty hľadíš do zeme, ja hladím tvoje lono,

nadišiel čas odpovede...

Koniec – to je ono!