Pracujúci

Pracujúci

Jano sa ráno zobudí. Síce sa mu nechce vstávať, ale keďže musí ísť do roboty vytrepe sa z postele. Cestou achká a šomre ako stará babka. A to nemá ani 50. On je totiž spravodlivý. Sadne si do kuchyne, zapáli si cigaretu a fajčí. Pri tom rozmýšľa, že sa mu nechce do roboty. Tak ako každé ráno. A to si myslel, že si zvykne. Naivný hlupák. Dofajčí jednu a hneď zapáli druhú. S cigaretou v ústach sa dôležito prechádza po kuchyni, ako správny chlap, a pripravuje si raňajky – kávu. Popri rannej kávičke vyfajčí zopár cigaretiek a počúva rádio, ktoré dá úmyselne nahlas, aby zobudil svoju ženu a dve deti. Ide predsa do roboty. To znamená, že všetci by mali vstať spolu s ním a zoradiť sa pred záchodom, aby sa z neho, pracujúceho človeka, mohli postupne posrať. Rádio nechá hodnú chvíľu pustené. Chvíľu ešte sedí a čaká kým ho jeho ranná stravovacia rutina pozostávajúca z nikotínu a kofeínu zase raz nevyženie na záchod. Keď sedí na záchode tiež fajčí. Je totiž poriadny kus chlapa. On si svojho obľúbeného čouda neodpustí snáď ani v kostole. Po potrebe si umyje ruky a zuby za celkový čas cca 3 minúty. Hygiena nie je Janovou silnou stránkou. Odchádza z bytu a jeho manželka aj deti si zase raz úľavne vydýchnu.

Trieska sa mestskou hromadou do roboty, na stavenisko, pričom sa snaží byť čo najmenej zdvorilý k ostatným spolucestujúcim. Darí sa mu to, aj keď treba uznať, že v ranných spojoch má pomerne veľkú konkurenciu. Vylezie tam, kde má, zbadá Kamaráta Ožrana (alebo oficiálnejšie kolegu z práce), a keďže práca začína až o trištvrte hodinku, tak obaja idú svorne tam, kde by zrána byť určite nemali. Kamarát Ožran už po pol hodine je vo svojej koži a tretiu rundu objednáva s viditeľne väčším gustom. Jano však nie je silný pijan, a preto už po tretej runde má pochopiteľne pomerne slušne nakúpené. Obe chlapiny však do roboty prídu včas. Predák im povie kam majú ísť a trochu ich pobuzeruje, ako obvykle, keď sa mu zase raz večer nepodarilo presvedčiť svoju starú mrochtu, aby pre neho rozhodila od seba nohy. Jano aj Kamarát Ožran počúvajú, poslúchajú a v duchu a následne za predákovým chrbtom nadávajú. Začnú si robiť robotu. Nie je to ľahká práca, ale to Jano dobre vie a preto pracuje v pokojnom a ležérnom tempe, rýchlosťou asi také 4 cigaretky za hodinu. Počas práce si všetci chlapi rozprávajú vtipy, poprípade hodnotia ekonomickú, sociálnu a politickú situáciu v krajine. Ku každej z troch spomenutých tém sa vyjadruje aj Jano, pričom spojovacou nitkou, ktorá sa ťahá celým jeho prejavom sú rôznofarebné vulgarizmy. Tie obstarávajú nevyhnutné gro jeho argumentácie. Jano síce totiž pracuje na stavbe, ale zároveň je aj vynikajúci expert na politiku, ekonomiku, sociológiu, filmy, literatúru – skrátka na všetko na čo by v spoločenskej konverzácii mohla prísť reč. A to bez toho, aby sa čo i len jednej problematike aspoň okrajovo venoval. Jednoducho taký vševed – presne ako všetci správni chlapi. Nie všetci na stavbe však zdieľajú Janove názory, ale Jano vie, že oni tomu nerozumejú.

Počas obednej prestávky si Jano s Kamarátom Ožranom v bufete kúpia rožky a tresku. Jano by si aj dal niečo iné, no žena mu už desiatu nerobí. Má svoje dôvody. Tak si kupuje tresku s rožkami, alebo iné pochutiny z nie veľmi širokého bufetového sortimentu. Ale veď je to jedno. Aj tak je to len predjedlo k hlavnému chodu – opätovnej návštevy miesta, kde by, pre zmenu na obed, určite byť nemali. Po obedňajšej prestávke už Jano aj s Kamarátom Ožranom sú o niečo viac ako len, ako by jeden kamarát povedal, lightovo drcnutí. Prácu si však robia. Nie práve najlepšie, ale to nie je podstatné. Platí sa za prácu, bez ohľadu na to ako je vykonaná. Je tu však riziko vyhadzovu z práce, pokiaľ by ich predák prichytil. A keďže vďaka pokročilej hodine spojenej s miernou intoxikáciou, je Jano s Kamarátom Ožranom stále veselší, netrvá dlho a predák ich vcelku bezpečne identifikuje ako opitých. Chlapi sa síce snažia zatĺkať, ale predák je neoblomný. On si nenechá robiť zo stavby ožranský holubník. Oboch z fleku vyrazí. On je tu pánom. A piť sa tu za jeho zmeny nebude. Jano ani Kamarát Ožran sa nedajú a duchaprítomne pošlú predáka tam, odkiaľ pred takými 40. rokmi prvý raz vyliezol na tento svet. Tým je však ich osud na tejto stavbe spečatený. Jano cestou na miesto, kde už teraz s kľudom môžu ísť, aj keď by opäť pravdepodobne nemali, vykrikuje na celú ulicu. Podáva informáciu o stave spoločnosti a o jej zaobchádzaní s pracujúcim ľudom. Okoloidúci sa otáčajú a pohŕdavo naňho pozerajú. Dokonca aj tí, čo sú ešte horší ako on. Kamarát Ožran sa od Jana milerád nechá pozvať na pár rúnd. Pofajčievajú si cigaretky a potom, keď už Slnko dávno zašlo za obzor, čo obaja kamaráti trestuhodne prepásli, sa vyberú domov.

Janov príchod domov je skoro klasický. Až na to, že ho vyhodili, pravdaže. To však nikto nevie až dokým Jano neinformuje svoje dve dcéry, ktoré informáciu bezodkladne posunú pani matke. Z tichej žienky sa razom stáva divožienka a susedia naokolo opäť raz stišujú televízory a nastražujú uši. Jano so ženou následne majú intenzívny rozhovor, zameraný predovšetkým na blízku budúcnosť ich rodiny. Janova žena totiž, ako aj Janovi vcelku príhodne vraví, nemôže potiahnuť celú domácnosť z tých pár šupiek, čo zarobí v kuchyni. Ich dve dcéry medzitým sedia vo svojej detskej izbe a nadávajú na svojho neschopného otca, ešte nevediac, že ich budúci manželia pravdepodobne budú mať k nemu bližšie ako by si vôbec vedeli predstaviť. Krik rodičov z vedľajšej miestnosti už im dávno nervy nerozhádže. Je to rutina. Zvykli si a nakoniec, keď sa hádajú rodičia, nemajú čas otravovať ani jednu z nich. Hádka medzi manželmi sa vyostruje a vyústi tam, kde obvykle. Nakoniec sa Janova žena rozplače a zostáva sedieť v kuchyni, zatiaľ čo Jano, toho času už iba v slipoch, sa poberá do spálne spať. Pred tým ako si líha si ešte zašomre niečo o tom ako on tvrdo maká a aký je poriadny chlap. Samozrejme, má absolútnu pravdu. Absolútnu.