snoplavci II (dedikovaná)

a je tu dvojka...

snoplavci II

(dedikovaná)

chodníkom lekien

kráčam po vodnom 

azúre

z ľahka to ktoré

odtrhnem

spletajúc ich do venca

zážitkov

na odvrátenej strane mesiaca

motýľ mávol

farebnými krídlami

aby dodal hybnosť

šedivým hurikánom

metúcim naše

litosféry

obďaleč

v cudzom meste

srdcervúco

dospievala Veronika

odobraná vetrom

hodvábne spojenie

jej druhého života

pretrhli

vysoké tóny a horknúci vzduch

tomu druhému ostala

neidentifikovateľná

samota

horšia ako smrť

zviazaná v jednom 

nepoznanom tanci 

nostalgiou plynúceho času

a pohárom červeného

„toto je moja krv...“

v tvojom dekalógu

na Seine už čaká

biela Archa

Áron to určite

nestihne

aj tak nám už

chýbajú mince

no na palube sa všetci

stretneme!

a možno si podáme aj ruky

aby sme spečatili

novú zmluvu

snoplavectvu

z kolujúceho osudu

nám ostáva

iba náhoda

náš 

výber

a tie hurikány

---