bezstarostné detstvo

Zalial som sa horúcou vodou, Vo vani plnej snov, Odpočívam v pokoji A hľadám hviezdnu oblohu, Na bielom strope. Piatok večer. Pracovný týždeň sa pre mňa nekončí A o pár minút Stále dookola to isté, Blázinec, plný šialencov, Ktorí dúfajú, Že nad ránom Už konečne prestane pršať. A potom ráno... Zaspatý, unavený Po nekonečnej nočne zmene, Si zapaľujem dokrkvanú a prepotenú Cigaretu a autobus je plný Mladých voňavých žien a slečien V pestrofarebných šatách. Leto ako z rozprávky. Len ja im tu smrdím, Zavadziam a žiadna ma nechce Pustiť k sebe, Aj keď sa mi tak veľmi chce spať... A tak stojím, Potím sa A preklínam Deň, kedy som zahodil za hlavu Svoje bezstarostné detstvo.