mONA líza

z pripravovanej zbierky \v paSCI FIlozofa\

Ten záhadný úsmev môj údiv zvečnil Či môže byť niečo tak tajomné? So štetcom pred prázdnym plátnom rečním dal som Bohu šancu. A on mne? Dal som mu šancu nech ma presvedčí že sú javy, ktoré navždy zostanú že tvoja tvár vždy bude v bezpečí a ja z Olympu umenia zlížem smotanu On mi dal cit a utrpenie do žíl rád by som sa tvojej vernisáže dožil Do farby na oči pridávam koňak úsmev ti skladám z miliónov množín Do výkriku som všetky farby vložil: Ja som Nikto. Nech prežije Ona!

---