Istota piatkov

Chcel by som mať istotu, že piatky
sú jatky celotýždňového stresu
že piatok zabezpečí presun
bezstarostných chvíľ na víkend

Svetlonoška

Si tá
čo do života
prináša mi svetlo
každé ráno

Kýchnutie

Kýchnutím
som stvoril vesmír
Galaxie mikroslín sa od seba vzďalujú
ďaleko anavždy

Návrat

Vraciam sa
Vtom istom kabáte
srovnakým klobúkom
Zdolané boli diaľky zakliate

(Pol)Mesiac

Boh si zneho odhryzol
ako zjablka
No mámi ma istota návratov
úplnosť celku

Ponožky

Prečo sa ponožky strácajú vpráčke.
Zpáru sa zrazu stanú smutní jedinci
Stále hľadám (no ešte som nenašiel)
stratenú lásku. Princíp – neprincíp

Nedokážem

Nedokážem povedať
čo všetko
nás láska naučí
Do koľkých treba klesnúť náručí

Za múrmi

Múry
za múrmi milostné avantúry
Žúry
Steny

Každý raz nájde...

Vo svete čo navonok zaniká
každý raz nájde si svojho básnika
lebo je ešte dobré veriť
na lásku a na krásu

Panta Rhei

Nemôžem dať vesmír do škatuľky
je nestály, rozpína sa, tečie
Do neznámych rajov
a možno skôr do pekiel

Triolet o iskre v očiach

Oči jej svietia
šibalsky, zvodne
Bude to beťár
oči jej svietia

Si všade

Vieš o tom, že si všade.
V šušťavom lístí stromov
vo vlnách jazera
V noci na pustom hrade

Tiene na plafóne

Tiene na plafóne
žijú
svoj tajný život
Nezávisle

Haiku-kuk

Kvitnúce polia
Je čas na obnovu hniezd
kukučka volá

Víchor v nás

Divoký víchor sa v nás prehnal
Od chrbtice kbedrám
cez tvoje teplé stehná
Len tak sme

Na lúke. Poležiačky

Navzájom sa študujeme
Ja a nebo
A nikým nerušení si môžme klásť
hamletovské otázky

Rána po opici

Rána po opici bývajú zlé
keď si pripadám ako vystrašený zbeh
čo scudzou tvárou vzrkadle
rieši existenčné rébusy

Aprílová momentka

Apríl sa o svet oprel
Bocianie nohy vo vode
Žabací koncert

Menej je viac

Nehovorím ti každý deň
filmovo-dojímavým tónom
“Mám ťa rád. ”
Ty vieš

Kočíkový sonet

Všímam si domy, okná, parky
keď pomaly kráčam za kočíkom
Stretám ľudí s pohľadmi ako martýr
aj tých, kde sa v očiach číta o ničom

Pyrotechnická

príď a pritúľ hnev
aj tie moje
vnútorné sopky
sú bez dní v kalendári

Toreador

Prikrytý muletou
teraz tam leží
aj napriek úletom
a krokom sviežim

Všedná poézia dňa

film býva zostrihaný
zo samých silných scén
rýchlych akcií
a bonmotov plných vtipu

Za plentou

Si ďalšia po ktorej
som sa uplakal.
Niekto za plentou
darmo míňa atramentom

Rondel o tvojom úsmeve

Vtvojom úsmeve je toľko záhad
že nemám šancu všetky ich raz odhaliť
Aj keby som sa snažil čo ako pomaly
na detektíva významov sa zahrať

Triolet o kolenách

Keď zima pukne
jar víta kolená
Kratšie sú sukne
keď zima pukne

Ohľadom Hamleta

A ozaj…
Ohľadom Hamleta
Rozhodol som sa byť
Život je zážitkov

Orech môjho detstva

Mal som rád ten strom
tam vkúte záhrady
Vždy keď som sa oprel oň
vnímal moje smútky

Vábivé vidiny vo vode

Vo vode vidieť
vlasaté vidiny víl
Veselo vábia
volajú, voňajú

Zožeňte šepkárku

Bože, ako často vypadnúť viem zroly
vety mi zamrznú na polceste von
Moje následné mlčanie ťa občas bolí
a ja sa zmôžem len na skomolený ston

Mars a Venuša

Muž, ktorý pochádza zMarsu
stretol ženu čo je vraj zVenuše
Muž tej žene povedal pár súm
potom už nič vravieť nemusel

Fúkané sklo

Určite nebudeme zhliny
skôr zfúkaného skla
Krehké dávky viny
v nás majú tajný sklad

Ako to videl Aladin

Takto to mohol vidieť Aladin
keď sa viezol na lietajúcom koberci
Dole krajinka
akoby vystrihnutá zbalady

Rondel akože o Kocúrkove

Taký je veľký bordel u nás. Všade
do vrecka strčme všetky Kocúrková
Od hanby sa nejeden môže schovať
s rozpakmi, či raz vôbec svitne nádej

Najlepšia poloha je zozadu

Hovoria skúsení
čo zbierajúc múdrosť
prešliapali už nejednu osadu
Že najlepšia poloha je zozadu

Ešte trochu vína

Ešte je trochu vína
vo farbe sýtych požiarov
na dne pohára
na vysokej stopke

Nádej na promenáde

Stretol som nádej
na promenáde
Prechádzala sa tam ako pravá dáma
podozrivo sama

Iba blázon

Upozorňovali ma, že láska
býva beh na dlhé trate
Kniha vktorej chýba pár strán
a na srdci občas vznikne kráter

Požičovňa krídel

prišiel som si požičať
nejaké knihy
hovoril som knihovníčke
opretej orozčítaný

Víza do štátu Láska

Keby láska bola štát
bol by preľudnený
Aj napriek zaručeným krízam
milióny ľudí by chcelivstupné víza

Oporný bod

ďakujem za hrejivosť vsrdci
za to že mám
opäť
v očiach leto

Vlievanie mora do mušlí

Budeme tu
sme
vždy sme boli
prihovárajú sa mi oblaky

Chcem do teba hlbšie a hlbšie

Nedozerné sú hlbočiny vtebe
prekvapivo plné
netušených pokladov
A na dne

Odkaz všetkým vojnám

Milujte sa v zákopoch.
Vy čo odchádzate na smrť
Milujte sa aj napriek dažďu
ohňu čo živé mení na popol

Maslo na hlave

Chodím smaslom na hlave
lebo jeden nikdy nevie
v akom príbehu si práve zapláve
týkajúceho sa prehreškov

Brehy a rieky a ty

Si toľko riek. Si toľko brehov…
Plávať a vyplávať
môžem kde len chcem
a vždy

Posledný jednorožec

pytliaci obrali oroh
posledného jednorožca
zostane po ňom
smutne prázdny trón

Ľahni, pritúľ sa a objímaj

Tak si ľahni ku mne
do širokorozchodnej trate mojich paží
Postarám sa, smútok aby vtebe umrel
a ty povieš Áno, toto treba zažiť.

Tvoj čas som dávno rozkrájal

trpezlivo čakám
kým si nasypeš do hodiniek
zvyšok môjho času
ja ten

Vyvetraný

Vyvetraný. Som
Svieži ako strom
ktorý sa prehnal búrkou
Vyvetraný. Zrečí

Polotovaroví ľudia

Polotovaroví ľudia
majú iba polopocity
Polovičato sa doma nudia
ba aj šťastím sú len poloopití

Nesneží

nesneží
nie nesneží
a ja som ti sľúbil sneh
a veľa

Správca vesmíru je preč

Správca vesmíru má práve voľno
Vždy keď dovolí si pár dní na relax
niekde sa opijú, inde to slávia vojnou
len zmysel pre súlad smutne zazerá

Trubadúr a trubiroh

Chcel som ti pod oknami spievať
aspoň náznak úsmevu ti ukradnúť
Také som mal vrenie vcievach
ja neskororenesančný trubadúr

Čo som ti nikdy nepovedal

Mal som strach
Vtedy
Odtrhnutý výťah srdca
mi padol do gatí

Uponáhľaný rondel

Ráno vmeste je uponáhľaný výklad
toho čo sa vľuďoch práve začína
Z mojich rýchlokrokov je dobrá mašina
na uponáhľanosť pomaly si zvykám

Triolet s Mikulášom

Čižmičky podoknom
chcú mikulášsky prídel
Ráno mi odomklo
čižmičky podoknom

Hádzala po ľuďoch úsmevmi

V ten podvečer
stála vokne
a hádzala po ľuďoch úsmevmi
Ja som jej na chvíľku uveril

Impresionizmus s jesennými listami

Potom vietor
vystúpil z rogala
a hodil sa do gala
do šiat zpadajúcich listov

Inkontinentí

Tiež poznám takých čo trpia
inkontinenciou
prudkých slov
Tuposti robia poslov

Triolet o lenivosti

Môžem pohnúť svetom
keby sa mi chcelo
Takých bariér nieto
môžem pohnúť svetom

O hrabličkách

Myslím si, že už dávno
nenapísal nikto
báseň
o hrabličkách

Ľudia kone

Niektorých ľudí
by mali vyhlásiť za kone
Také čo ťahajú
hlúposti plný kočiar

A boli šťastní, až...

A bol na svete každý šťastný
no šťastie nenormálne zlacnelo
Ubudlo strastí, no ubudlo básní
túžby sa stali mŕtvou parcelou

Kaviareň čo už neexistuje

V kaviarni čo už neexistuje
ani len vspomienkach starých bardov
sa nikdy nezverejnené básne
odrážajú od stien

Rondel o vlčom rúchu

Nikto znás nechce nosiť vlčie rúcho
hoci pudovo máme blízko ku šelmám
Každý dobrý skutok je len úžera
a ziskuchtivosť nosí veľké brucho

Noc dlhých slov

Víno je už rozliate
a poháre rozbité
Je skoro. Neskoro. Je takmer polpiatej
takto len mátohy chodia po byte…

Príliš interpunkčný vzťah

Len teba. Do neba.
Pre teba všetko spravím.
Bude to stačiť.

Koľajnice

ja ti aj druhé
nastavujem líce
ak by si si rozmyslela
to stým bozkom

Triolet o smútkoch

Smútky sa vrátia
aj napriek smiechom
S bolesťou bratia
smútky sa vrátia

Triolet o priznaní viny

Poviem ti prepáč
priznávam vinu
Láska je slepá
poviem ti prepáč

Chryzantémy

chryzantémy
dnes vrole nezábudok
svedkovia žiaľu nemí
nad tými, čo minulosť

Byť vlkom by som si nevrzol

Byť vlkom tak by som si nevrzol
a ako jeleň si musel nechať zájsť
nutkavú chuť na lane
(nie som ten typ

Dvaja v noci

Ten chlap vnoci vyšiel na balkón
chvíľku postál, škrtol zápalkou
potichu fajčil
Mňa si tam vtieni nevšimol

Sú noci keď

Sú také noci keď
myšlienky mávam husté
nehostinné kreslo, opitý luster
rozkolísaný čudný obraz na stene

Triolet o nahnevanom pive

Hnevá sa na mňa pivo
že pomaly ho pijem
Dumám o čom je život
hnevá sa na mňa pivo

Západný front postele

Nič nového na západnom fronte
našej postele
ba ani východ žiadne nóvum
môj zmysel pre askézu

Každé ráno zobúdzaš ma nahá

Každé ráno zobúdzaš ma nahá
a hneď vraj Poďme na vec.
Treba vstávať
a ja som opäť zabudol

Postupne sa meníme na čísla

Postupne sa meníme na čísla
a možno iba potupne
Nie technika je na nás závislá
to my sme tí

Jelenie haiku

Les zrazu stíchol
tras rozochvelých tují
Jelene vruji

Vietor vo vlasoch

Občas ráno
máš vlasy
v ktorých havaroval vietor
Pohral sa s nimi

Cez okná vesmíru dokorán

Pozerám
cez okná vesmíru
dokorán
Čím dlhšie

Čaro chvíle. Doma

Stojím pred domom
nado mnou iba nebo
Boh ako správny ekonóm
tu na ticho skúpy vôbec nebol

Haikukurica

Sladká smrť zrna
V ústach mi letaplná
osudovosť znie

Nechce sa mi postaviť

Nechce sa mi postaviť
zoči – voči
smútok včerajších rozchodov
Asi už zdrhol do iných končín

Starý koberec sa bojí

starý koberec sa bojí
odlepiť sa od podlahy
čo je zaležané nerád mení
má málo odvahy

Miliardy

Nikto na svete
nenapočíta
do jednej miliardy
Na to by potreboval

Vymazať ľudí z mobilu

Vymazať ľudí zmobilu – tých, ktorí už nie sú
je podobné ako ich znova
pochovať
Dohodnime sa, že ide len osymbolický presun

Ľútosť v lese

Videl som poľovníka
ako strieľa na srnu
mala tie najkrajšie oči na svete
a potom sa už nedívala

Búrači klišé

väčšinu života sa kĺžeme po klišé
akože uč sa a škola
a svadba a bontón
nepatrí sa byť o hlavu vyššie

Je dobré, keď muž má veľký

Je dobré, keď muž má veľký
zmysel pre humor
v očiach kompasové strelky
čo šibalsky značia, že pri strete

Chlapec z prístavu

Preňho je more už navždy
iba zlodej
Ukradlo mu istotu bezpečia súše
V očiach má

Jedným uchom dnu

Zas ako obyčajne som
len na tom druhom
konci slov
Nemysli si, že tichom

Nepýtaj sa ma, ako sa mám

Nálada.
Nuž, striedavo-oblačno…
Viac
už nevedia prezradiť

Na stepi

Na pustej stepi bez hraníc
som prišiel o panenstvo
istoty
že všetko má svoj koniec

Rondel o malých mestách (Nadlak)

Má svoje vzácne čaro malé mesto
ale aj smútky, prach abeznádej
Stopy detstva však inde nenájdem
preto rád sa vraciam na to isté miesto

Bicie z nahých zadkov žien

Rád by som vlastnil súpravu bicích
zčisto nahých zadkov žien
To by sa bubnovalo. Viem,
zvrhlík je môj tajný názov, krycí

Očko na pančuche

Ahoj
povie očko
druhému očku na pančuche
vo chvíli

Triolet o pekných nohách

Prekrásne nohy
- snívaj a žasni.
Pôvabný pohyb
Prekrásne nohy

Cintorín súčiastok

Na cintoríne mĺkvych súčiastok
pomaly umiera stará telka
Medzi haraburdím kde raz uviazlo
stratené čaro starých reklám

Omerta o múr opretá

neznášam keď zo všetkých múrov
domácnosti
sa valí na nás ticho
každý prievan po tebe

Vo vlaku

ani vlak
nevie spočítať
koľkokrát vyklepávam
prstom po okne:

Som tak obyčajný

Som tak obyčajne svetský
grgám, smrkám, pľujem na zem.
Ako aj vy, nenávidím ľudí bez chýb
hnevám sa areči mávam prázdne

Sychravé haiku

Daždivý víchor
V nebi plnom oblakov
vietor si kýchol

Úvaha o nedeli

Ku všetkým kútom

Ku všetkým kútom
viaže ma puto
tejto zemskej gule
Do všetkých jej rohov

Posprchové vône

Milujem tvoje posprchové vône
keď len do nich odetá
nádherne zdobíš priestor
Úžas odísť odmieta

Terminál príletov

ešte sú, ešte ich nájdeme
vrelé objatia ateplé slzy
bozky radosti
prilietajú každý deň

Zlý deň

Divák a diva

ty žiariš
hore tam na scéne
žiarivejšia od blesku
ja som prítmie

Fluidum vyzliekania

Vyzliekajúc sa
pomaly bez pátosu
ešte viac sa znásobí
tvoje skryté fluidum

Dozrel som

Dozrel som. Neviem či vlastnou vinou
a či len priaznivé tango sosudom
O pár vrások chutnejší, som ako víno
čo svoju múdrosť čerpá zo sudov

Na deťoch vidieť

Na deťoch vidieť ako plynie čas
Kým mladnú amy starneme
do zložito
poskladaných vrások

Zabalený do ticha

Som rád
keďlen tak sedím
ticho zabalený do ticha
Len ja

Rondel akože o severe

Je dôležité tušiť kde je sever
je dobré mať vo veciach jasno
No sú veci čo nevyriešiš básňou
a všetkým pekným veršom never

Müsli s vôňou huslí

vločky hladných hladkaní
sušené hrozienka bozkov
jadierka slastných zaspaní
atrochu mlieka

Kondorie nehaiku

Ostrý zrak dravca
ten rozptyl krídel – krása.
El Cóndor Pasa

Triolet o kráse

Pýšiš sa krásou
čo zvnútra žiari
Ja tichým hlasom
„Pýšiš sa krásou“

Triolet s jednorožcom

Hľa, jednorožec
hrabe tam nohami
Krásny je, ó, Bože.
Hľa, jednorožec

Triolet o (ne)úspechoch

Úspechy prečkám
dlho tu nebudú
Nie je vždy mečbal.
Úspechy prečkám

Triolet o odšatení

To sa mi páči
keď zhadzuješ šat
Len my dvaja hráči
to sa mi páči

Triolet o pivovej fľaši

Tá fľaša piva
rýchlo je prázdna
Predchvíľou živá
tá fľaša piva

Starý dom

Starý dom pustne
v rohoch – umenie pavučín
V trámoch si červotoče ústne
dokazujú, že

Kopačky. Zas

Srdce ako špongia
vyšťavené
totálne vybité
Za dverami bedňa rumu

Na nočnej oblohe

Na nočnej oblohe malé diamanty
Vesmír ich po miliónročia brúsi
jeden z nich vyhľadať si skúsim
taký čo vraj v hrudi nezhnije

Smútok na inzerát

Predám smútok. Takmer zdarma
Pribalím ktomu kvapku splínu
a ponorku blenu čo na pol plynu
ku dnu všetkých prehier klesá

Bolesť - špión

Bolesť pri rozchodoch
je hnusný špión
Hrá na obe strany
Úžitok nulový

Bezpadákové haiku

Deravý oblak
zlyhal bezpečnostný pás
modrej oblohy

Malá smrť

Je dokonané.
Zmysly by aj chceli
ihneď odvetu
no telo sa nesmelo

Tretieho druhu

Ešte stále dúfam v možnosť
blizkeho stretnutia tretieho druhu
S tebou
Vystúpiť

Vesmírne súvzťažnosti

Z dosť dosť veľkej
vzdialenosti
sa náš vesmír
podobá

Tvoje je tvoje

Tvoje slzy sú tvoje
výsostné teritoriálne vody
do ktorých ja nesmiem
vplávať

Zvedavá baterka

Baterkou do hviezd
som kedysi svietil
naivne veriac
že ktosi si môj signál všimne

Akné za to nemôže

Bohyňa spravodlivosti
zakryla si tvár
Jeden by povedal
že to kvôli akné

Vzťah do stratena

Bola si tak dokonalá
(pre mňa vtedy)
A ja tak neistý sám sebou
a tak nesmelý.

Premeny strachu

Ako malý som sa veľmi bál
chlpatých chápadiel spod postele
a ohnivých očí vtmavom kúte
Už viem, že nemusím veriť

Všadeťaprítomnosť

Ono ma to vraj prejde
strašia starší muži
Že si mi všade
(a ja si to chcem užiť)

Až vymyslia

Až vymyslia stroj
na vymýšľanie básní
poviem svojej múze:
Už môžeš

Ani nedýcham

potom ti z úst vybehol ston
čo by zbúral aj múry Jericha
a potom ticho
zadychčano-nežný svätý tón

Stretnutie s Dávidom

ak by niekto odniekiaľku nám na Zem prišiela smutne sa spýtalči má ľudstvo zmyselmožno by nebolo zlézaviesť malé pravidlodohodnúť mu zoči-vočisúkromné rande sDavidomdo poslednej žilkysvalu apohľadudlátom vyrúbaná ódana človekaMajster akoby všetko zlézbytočné atemné v nás zámerne obsekal. záhadný návštevníkperom počmárasvoje tajné lajstro:Ľudstvu treba viacoveľa viactakýchto Majstrov.

Lego

egona egodosiahnuť môžemerôzne tvaryak si dohodneme plánno naša tvársa pri tom tváriže najradšejby každýstaval iba sám.

Pieta

kým ja vnútromonológovoneurčito v šoku blábolímzvon údivu do zmyslovmohutne vyšle svoje hláholyveru, sú chvíle keď zústsa nedokáže predraťani len jedna zmysluplná vetatak Majstrovi len toľko:pred pietnym umenímjednoducho pieta.

Zdieľané súbory

Kedysi na prahu rozumusme si večnemlado mysleliže šancu má len točo je pútavé, úžasné a krásneZdieľané súbory:tanec, kino, posteľ, vášeň…Zahnaní do kútov zodpovednostisme láskounavene veriliže všetko sa dástíhať v každodennej spletiZdieľané súbory:dovolenky, práca, smiech a detiA kdesi na povale všerutinysa sklamanosmutne pýtamekde sa podeločaro a zmysel tých dní dávnych. Zdieľané súbory:nevera, slzy, hnev a právnik.

ObnaŽena

Najskôr si sa bálavraj nech trochu počkámPotom si sa vzdalamojim hladným očiam.

O pekloraji

Koľko asi treba skúsiť pekielkým oceníme teóriu raja. Niekto si nimi spolu s Dantem prešiela odvtedy vraj v očiachcibuľu si krájaDo pekiel údajne tiahnu mnohíkým v raji ťažko nájdešspravodlivej nohydobrého srdcaa číro čistej mysleBoh v úlohe vrátnikazrejme časom sprísnel…

V náručí

Mnoho žien mi kedysizaspalo v náručíA bolo to miléNo život muža časom naučíže sú aj krajšie chvílenež objatia ako z dobrých reklámNapríklad keď mi v náručí zaspí moja malá dcérka.

V tvojom srdci skapal pes

V tvojom srdci zdochol pesmoja draháAni včera, ani dnesba ani zajtra nezaváhaš zaprieť maTrikrát a viac
Kým vyštekám na Mesiacsmútky a zmámeniaa všetky svoje bôleŽe ty s mojim srdcomdivoko hráš voleja volíš čoraz prudšie smečeV tvojom srdci zdochol peslen tak si ležía smrdíA to čo sa stalonikam neutečie.

Navždy neverný

Aj keby si bola držiteľkousvetoznámej krásnej cenyrátaj s tým, že čoskoro ťa zmenímZa inúNecítim výčitkyNemôžeš mi dávať za vinuže zvedavosť ma ženie k ďalšímže jednu po druhej vás rýchlo striedamJa to myslím vždy len dobre. Našťastie ty sa len tak ľahko nevyplašíšnie si pri mne od rozhorčenia bledáa je ti jedno pri ktorejod potešenia zomriem…Rátaj s tým, že ti budem nevernýuž v rukách keď ťa hladkámToto potešenie neber mipri každej je to ľúbosť krátkano vždy vždy zostávajú spomienky. A to stále platíVeď miloval som už desiatky, ba čo, priam stovky kníh.

Doslova vesmírne kolízie

Mám vzduchoprázdno v žalúdkua zo strachu v hrdle masívVždy keď sa stretne vesmír mojich neistôtso svetom tvojej krásy.

Severne od žalúdka

Možno že lásky naozajmajú tranzit cez žalúdokOdkiaľ a vlastne kam. Na to sa už zrejme zabudlošpekulujúc o láske ktorási nás bez pardónu na prst navliekaVšetkých a každéhoTep srdca od nesúhlasumaratón zabeholsnažiac sa dokázaťže láska si kľučky podávacez celkom iné dverea vchádza bezhlavopomaly či narýchlood žalúdka na severAmierne na východ.

Na moste

Na mostenad ktoroukoľvek riekouhral slepec na husliachAve MariaNa chvíľusom stou riekou tiekoltá slákoclivotaiba mne patrilaNa smútkyakoby on najďalej dovidelaj napriek prázdnotev očiachNa svetloakoby sa zmenil hudby tieňkaždý tón sa týčilvo mne ako stožiar.

Nenedeľa

Udusenou nedeľou som ti chcel rozbiť okno
Aby si vedelaže nemôžeš len tak zavraždiťvo mne celý týždeňktorý sa tešilnasobotus tebou

Presýpacie hodiny

Piesku zpresýpacích hodínje jednokoľko je práve hodínaj to kto ním obraciaaby nestrácalpocit že je vo vesmíre sámPiesok si prosto tečievlečne a večne sype sa.

Trezory

Nosíme vseberôzne typy trezorovobčas niekoho nechámetajným priezoromnazrieť čo sa skrýva vnútriAk sme však čo len trochu múdrinikdynikohonepustíme naplno do skrýšeje totiž rizikože ovšetko vzácnoraz-dvaby som prišiel.

Rondel o čítaní na záchode

Ťažko vysvetlíš niektoré hobbytak na záchode mi dajte pokojUž dávno si tam zvyklo moje okoobjavy dosť nezvyčajné robiťJe nemožné sa vtedy ku mne dobyťakoby ma knihy uvrhli do okovŤažko vysvetlíš niektoré hobbytak na záchode mi dajte pokoj
Bývajú aj chvíle do polnočnej doby
nezáleží na tom koľko máte rokovkeď nič nie je vážne čo sa deje vôkola ja najmenšiu izbu ešte stále zdobímŤažko vysvetlíš niektoré hobby.

Mahjong

Odberám ztebamalé tajomstvákúsok za kúskomod úsmevov po vzlykNežne intímne
dotyk po dotykuKlik. Odhora dolusám aobčas spolu steboukeď mi dovolíšnazrieť tamkde slzy sú už vody odstáteK podstate.

Šach

Je veľa hráčovčo túžiaurobiť ťah dámoumojouzobrať ju amaťpre sebato by bol koniec
mňa ako kráľa
definitívny mat.

Sudoku

My dvaja nemôžeme byťv tom istom rade na banányani vtom istom stĺpčekudrobných oznamovkúpim-predám-darujemBa vlastne ani vcelomštvorci nášho minivesmírusa nesmieme vyskytnúťspoluPríliš sme si rovníRovnakív úmysloch aj činochako si navzájomčo najviacublížiť.

Nezbedné nehaiku

Zlodej čerešníSedí tam na konária je mu dobre.

Biznis s kvetmi

Zaľúbenci si vedia predstaviť na zbúranisku milé hniezdoa deti na bagroviskuveľký bazénPre nich je kolotočšialene rýchly hvezdoňčo sa odtrhol anevráti sa na ZemByť vážne dospelým znamená strácaťsnyTen zvláštny prienik sfantazijnými svetmiOddospeliť sa občas máva štýlJe pekné pridať sa ktým čo neveria že láska je len biznis skvetmi.

Ten - tá - to

drzý zvodca darebákslečna zaľúbenámilovanieten
tá
toA potom
ten moment

Mladí

Je nádherné pozerať na mladýchktorí usilovne túžia meniť svetyvymeniť vedia povzdychy za nádycha veria že nič nebude ako bolo predtýmJe milé na chvíľu vcítiť sa im do mysledo túžob, snov avôbec do kožeRebelsky veriť že zbúrame systémže nič zhatiť naše odhodlanie nemôžeJe dobré si snimi napumpovať do žílelán avieru vzmysel ľudských množínv mladosť pre ktorú staroba je vetoJe zaujímavé (opäť) zažiť taký vietorJe vhodné zapamätať si na okamihtých čo menia svet. Kým svet raz zmení ich.

Literárna vzbura

Vzbúrili sa hrdinoviapostavičky z kníhSvojho tvorcu ignorjúZáverečná. Koniec. Strih
S ich osudmi vraj narábaaž kruto neľudskyJe to stres žiť stálena ostrí ceruzky. Autor sa odvolalna princípy vyššieJeho osud tiežvraj niekto iný píše.

Súžba

Tak veľmiveľmi chceš. V jednom geste sa dá objať svet nie iba holé kolenáMať to čo je práve prečBolí to. Keď nemožný je vzlet Aspoň že tá bolesť voľné pole má.

Bez-

Bez počarbaných stiena rozbitých koliena okienBez myšlienok či ulicaje vhodný telocvikBezmocní. Bez prebdených nocía neplnených úloha snovBez obáv či sa niektovonku nezraní Bezbranní. Bez pokazených hračieka prvých zubova lásokBez pohladkaní čo saradia knežným neletmýmBezdetní.

Rondel o stroji času

Bolo by parádne vlastniť časostrojvracať sa azrušiť všetky svoje chybychvíle na korých zuby som si vybilkeď som sa nerozvážne správal naostroPrešľapy ma mátajú – kostra za kostrouna kríž hlúposti neraz som sa pribil. Bolo by parádne vlastniť časostrojvracať sa azrušiť všetky svoje chybyZo „C´est la vie“ by však zostal apostrofIba toľko. Nuda. Aani stovky Sibýlmi nepovedia čím by som sa zmýlila či iný život by bol tučný radosťou.

Chodúlová

Zháňam chodúlePoriadne vysokéaby som dosiaholdo výšavTam kde sa skrývaakýsi vyšší princípV mene ktoréhomusím nerazkonať ináč ako chcema páchaťnezmyslya zapáchať.

Dvakrát do tej istej

Neoprie sa dvakráto moje vlasyten istý vietorani sa dvakrát neusmejemna ten istý vesmírale dvakrát vstúpiť môžem- teraz už viem todo rieky tvojich vlasovdo tej istejkeď šepkáš:Celú si ma vezmi.

Urobila mi to rukou

Urobila mi to rukoua vôbecale vôbecto neskúsila pusouZakývalami rukou zokna vlakubez toho abymi dala bozkna lícena rozlúčkunavždy.

Noc u mňa

Je noca cez pootvorené balkónové dverepozerá na mňa nocLen nech sa díva. Za chvíľuju aj takfatálne vystrašímkeď vykričím do nejvšetky svojetienena duši.

Tvoja krása

Otázka je či mášna krásu zbrojný pasLebo zabíjašmaPomaly ale istochladnokrvne, čistoAk ma umučiť chcešnaposkytnem ti časodvždy do starobyMôžeš sa nalodiťnamoje ruky a pleciaVer srdcu a nie veciama úsmevom čo zasmana chvíľu popraviliUž viem že nemášna krásu zbrojný pas.

Toľko krásnych miest na svete

je toľko krásnych miest na svete ktoré chcúmojim očiamslúžiť omšuneviem či ma tam všade oči ponesúči sú predo mnou vôbec dáke míleno viem že osviatosti takej chvílesa rád vyspovedámv každej mojej veteje toľko krásnych miest na svete.

Vyčítavý pohľad

sú večery keď prilietavyčítavý pohľada sadá ti tam za zrenicenechce odletieťodovzdaný, smutný, nemý cieľcitovo zbytočných Veľkých treskov prilieta viac a viacasi sitam stavia hniezdo.

Ženeguľa

guľatý tvar je vraj znakom absolútnatúžba po dokonalosti ktorou sa radi nechávame sputnaťpri pohľade na oblésvetadiely ženysvoj názor na zemeguľu menímsevero-južným vlakom túžbyzo západu na východrád sa pokotúľampo tebe moja ženeguľa.

Akrostichové ufohaiku

Ulietli už preč Formy pokojachtivéOdlišné od nás.

Povojnový rondel

Hore vskrini sa povaľujú kovymetále smutne pripomínajúce zánikKeď ktosi kohosi kdesi raz bránilako to hlásali staré názvy novínNie, vojnu nezaujímajú vdovyaani deti bez otcovských dlaníHore vskrini sa povaľujú kovymetále smutne pripomínajúce zánik
Hlas blednúcej fotky slabo šepká Dovipremátal toľko žensko-prázdnych spaní. Iný hlas bubnujúc zas zavolá po zbranikeď deti vyrastú asvit vočiach matky ožil Hore vskrini sa povaľujú kovy.

Nehádžem kameňmi

Ani ja som nehodil kameňom
prvý
Nech sa dôkladne pozerámna seba ako chcemnie je tam čisto. Na rukách nemám vrahovské stopy krvino prehreškov za deň býva aj tristoOd drobných lží až po zlostne priamy hneva čo ako sa dôkladne skúmamnie som spravodlivý. Občas mám hrdinské pohnútky
zo seba vyniesťzaprasený Augiášov chlieva potom len mávnem…Nielen Slovom býva človek živý

Noc s ušami

Noc má veľké ušivšetko počujeAj moje pozeranie zokna.

Podoby nahoty

Ináč je nahá neviestkaa iná je nahota tehotnej ženyPri panne sa rozpaky do kože nevmestiakým pri milenke si užijúvšetky moje vnemyInak je nahá žena vkúpelia iná je nahota zvádzania vizbeNezvzruší ma vo výklade nudizmus umelínno modelka bez šiat zobálkypodobá sa výzveIná je nahota za plentou na prehliadkea inak vnímame odhalenie sa na plážiNahota zfilmov má občas nohy krátkeako lož čo nadarmo pravdou stať sa snažíParfém nahej ženy sľubujevšetky možné vône Mám rád nahotu No ešte viactie predstavy o nej.

Hlboké splynutie dvojice

Spojenie tesnejšie než sexsplynutie ktoré jasne ukáženakoľko sme svojiStony a dotyky a celkom jasný vreskNemluvňa a matkaktorá sláskou kojí.

Totálne jarné sado-maso

Rád takto na jarna zimu spomínamUž si to môžem dovoliť
Povedať, že to bola krutá dominaa čosi-kamsi vedela nás spútaťmrazmiKoľkokrát pred ňou som sa plazil. Robila znás krotkých otrokovbez ľútosti vrhla do okovbičovala víchrom vášnea bývalo ťažké prekaziťjej ľadovú radosť zreťazí…Pred jej dychom sme si hlavynechali zakukliťak zvýskla, ani sme len nemuklinebolo tak ľahké odolať mámeniu jej končínNo domina už len spomína…Som rád, že na dlhší časjej ponižovanie končí.

stroMY

Na kraji lesa stromy boliUž nie súRozmýšľam, či to stromy bolíkeď ich kradnú lesu.
Do stratena pochodujú stromyVáľajú sa, padajú ahynúZabolí až zistíme ten omylže akosi kdesi náš dych sa nám minul.

Ľahkovážny rondel o mužoch a ženách

Muž: je to radosť robiť deti
Žena: tak skús ich teda rodiť.
Hoci sme obaja na tej istej lodikaždý znás mysľou inam letíMuž zaváha či nebol vtom aj tretí
a žena má právo odvetiť mu: odíď.

(Latino)rondel o omyloch

Platí to: Errare humanum estaj ja som tak plný omylovNejedno potknutie ma takmer zlomilonevolím tie najsprávnejšie z ciestAle nie vždy ma napraví ten trestčo ma naučiť má nekráčať pomimoPlatí to: Errare humanum estaj ja som tak plný omylovZdvíham sa, padám. Čudný ľudský piestNetreba sa vzdávať, aj keď už odbilosmola je náš vďačný cestný kopilot no prekašlem omyly: I Am The Best. Platí to: Errare humanum est.

Podvedomá túžba po tichu

bože, ako hlbokosom klesolaž na oceánske dnoako vysoko som vzlietolaž tam ku hviezdam
len aby som počullen aby som zistilako vôbec vyzerátvar hlbokého ticha.

Som zlý?

Dnes som nepomoholasi tak piatim ľuďomChceli aspoň euro ainé drobnéAmožno iba niečo ľudskéčokoľvekRozmýšľamči som zrazu iný. Či som zlý človek.

Rondel o knihách

Každá kniha ma vždy obohatíprebúdza vo mne srdce levieatúžby asny asmäd po speveNachádzam v nej čo som nestratilSmútky inádej, hrdinovia, katinapätie astrach abolesť nevier Každá kniha ma vždy obohatíprebúdza vo mne srdce levieKniha vie ako všednosť pripozlátiťzplachého ega sa stáva milenecČítam. A hoci viem, že nič neviemku knihám zakaždým sa vrátimKaždá kniha ma vždy obohatí.

Sú sekundy

Sú sekundy dlhé ako večnosťv ktorých srdce akoby práve padlovzúfalom boji olepšie príbehySú to trhliny čo nejdú zakryť sadrouspomienky, ktoré iba časspoľahlivo vyžehlíSú aj sekundy krátke ako zábleskvktorých myseľ je vinom vesmírekde nečaká na Zánik ani na Tresksú to okamihy keď Hamlet spozná Shakespearazáblesky priazne čo mení sa na nepriazeňSú sekundosvety keď po poznaní už-už siaham. Ale nesiahnem

Čaro chvíle. V meste

Chodíme shlavami sklonenými dolupo uliciachkde výklady nám kradnú očia zvuky áut, reklám asklobetónu hrajú divoký mariášObčas však stačíže hlavu trochu pootočíma objavím strechya nádherné priečelia, kvety abalkóny a detaily, čo som si dodnes nevšimol ani raz A ak čo len trochutakto zotrváms očami čo sa rozbehli na netušený výletstretnem sas inými pohľadmiiných ľudírovnako zaskočených čarom tejto chvíle.

Rondel o krídlach

Sú ľudia skrídlami do vnútračo lietať môžu celkom bez hranícbez zábran, zákazov abezbranníBláznivé saltá od nemúdra do múdraOd hniezd ku hviezdam sa rád odpútammysľou, ktorá spravdou nemá ničSú ľudia skrídlami do vnútračo lietať môžu celkom bez hranícTie krídla sú únikom od útrapsplnením všetkých tajných želaníDo seba utiecť, kde prístup nemá nikfantázia chutí ak raz ochutnáš. Sú ľudia skrídlami do vnútra.

Soňet (sonet pre Soňu)

Hladkám ťa, kým tu ešte ani nie si prihováram sa ti tebe cudzou rečouSľubujem ti, že je možné dobyť vesmíra odpovede na všetky tvoje prečoVítame ťa. My, čo nepoznáš nás eštea vieme, že nič nevieš osvete tu vonkuSľúbim ti veľa, no nie je zo mňa veštecúspech,smiech a šťastie nebýva na konkurzAle neboj sa. Ty, ktorá len prídeš Každý tvor na Zemi má bohatý prídeldobrého izlého asnáď ti ustrážime krokyUž dnes si náš poklad. Kým matke oblíš bokya nie je klam čo prýšti na papier zmôjho pera.

Do kôry stromu

Kôra stromu za to nemôžeže sme teraz na nožeže už nevidieť ten nápis Veľká LáskaStrom nám to nerobímne atebe naschválže pokrivil vyrezaný srdca tvarnie, kôra za to nemôžeže ztoho, čo bolozostalo len pár rozmazaných čiar.

Otázka (iba jedna)

Ato celkom stroháKeď je vieravmene láskypokory a konania dobraprečo toľko násiliaa smrtiv mene Boha.

Čakanie na Mikuláša (ktorý nič neprináša)

Čižmičky do oknakeď nie je na obuv. Nezľakne sa bosých chodidiel. Abosých očíčo hladnokeď je vokne chladnočakajú na hocičoČo aj na prísľubČo aj na prídelradosti, že nezostali pomimoNepomôže výhovorkaže svet je plný omylov očiam plných Ameríkba ani ten starý vtip že Mikuláš sa zastrelil.

Noc na Zemi

V noci tam hore z hviezdje pekný pohľadna rozžiarenú mozaiku miestna našej planéteTen obraz si každý vygoogli na neteale tie svetlá nehovoria ničo tom, čo sa deje pod nimia o tme navôkol nechutnej sťa gýčľudskej obavy pred neznámom
V noci sa nocou kradne nezákona mnohých nevinných často stíha trestale to nevidieťod počítačaa vlastne ani tam zhora z hviezd

Krása okamihu

Oktorom. Oktorom. Oktorombode sa dá povedaťže vystihol krásu okamihu. Pýtal sa ma človekčo dúfalže bude zneho estét(nad nosom malhlbokopremýšľavú ryhu)Oktorom.

Parížorímovanie

Túžili sme vtedy dobyť celý svetsvojimi snami avrením všetko poznaťDnes, keď sa poobzerám späťsi na hruď nepripínam stopovací odznakChceli sme vášnivo pomilovať Parížanahí vRíme pokoriť Fontanu di TreviTeraz, keď po večeroch ticho domavaríšuž viem, že sme ulovili celkom iný revírAj keď vnás kompas pomaličky miznemáme pre koho uschovávať mapuStriedame sa nocou vnašej detskej izbetiché kroky sa potme celkom chápuAj keď ztých túžob sa stále trochu parínáš svet je tu. My sme svet. Čosi medzitýmNič to že vo mne zrovna skapal Parížavtebe tíško, tíško dohorieva Rím

Múzeum hračiek

Vmúzeu hračiek
sa nosia úsmevy
amódne sú nostalgické
zaiskrenia vočiach

Rutina alebo Šéf vie aj tak všetko najlepšie!

Do práce chodí len moje teloa robí sa, že je všetko fajnPocity drzo hádže pod kombajnporád a príkazovNamiesto hlavy dutý melónposlušne popokýva ba aj sa usmejekeď treba ukázať spolupatričnosť stímomAj vtedy keď šéf(ka) vodunezmení na víno ďalších úspechovak treba tak telosa razantne mení na mexické vlnya tvári sa, že ten prejavvôbec ho nenudíAle šéf(ka) vie aj tak všetko najlepšie. Aj tože vesmír je plnýne-na-hra-di-teľ-ných ľudí.

Až moja mladosť...

Ajručičky hodín mi prídu kondolovaťaž moja mladosť definitívne poviezbohom telu, ktoré sa nenaučilo od olova tvárnostiTelu, ktoré si nedávalo pohovVráska si kvráske sadá – povie mi zrkadlonemý to svedok, vždy tak preukrutne úprimnýNačo sú uši čo na zvuk detských hrkálokuž zabudli. Aoči. Ak senilne zaslzia, utri mi. Sprevádzajú ma rokmi – verné ako tieneMnožiny dní, vzdychov, dotykov a snov aj nelások Moji súputníci.

Receptár pre smutnú tvár

zo dve hrsteodvahya lyžičku vášnetampod pokrievkouneistôtsa šanca odhalía to čo včeranevrelosa uvarí do básnenakrájaťúprimnosťnadrobno, natenkoprikryť topriznanímprecediť znamienkompokory
doliaťpár kvapiekjemnostia pridať pár úsmevovzamiešaťnesoliť. to, čo včera pálilovychladneprebolí.

(Latino)rondel o vlkoľuďoch

Homo homini lupus - stále to platía nezmení sa ani v tomto storočíEšte stále vieme jedni druhých zotročiťa sradosťou sa za ničomnosti mlátiťLež aj vlčej svorke rozbroj sa raz vrátia pravda sa jej pozrie smutne do očíHomo homini lupus - stále to platía nezmení sa ani v tomto storočíAj napriek pokroku nevymreli katia tušiac záhubu nevieme odbočiťči iba zaparkovať… Stále ma zaskočíže aj zlá cesta sa slovom dá pozlátiťHomo homini lupus - stále to platí .

Pavúk

Nedá si povedaťTvoríStále tie isté vzoryŽivot je vraj zmena. Nebude chorý.

Ľudia matriošky

Koľké z párov stávajú sa nepárom
rozuzlia sa ako slučka dé-en-á
Sú v nás vrstvy faloše, lží a pretvárok
a žiadna istota nie je nemenná

Nekrčivé košele

Som z tých, čo chcú aby láska
bola sťa nekrčivé košele
kde nič netreba žehliť
a svet má svoj logický samospád

Správa o konci sveta

Rebríky pohľadov vysoko do nebabuď pukne alebočo ak príde spása. Súdny deň je tu. Takéto hrozby privial mediálny pasátplný fámahrozieb azaručených právdDav zopätých rúk a plačPosledný flám. .

Pri dezerte

práve som sa parádne obžral
grgnem si decentne do rohu servítkyapotom je mi smutnopri dezertepri dezerterozmýšľam odezercii stoviek detízo života do neživotatie, čo počas môjho obeda umreliod hladu.

Hroznové haiku

Vonku je ticholen hrozno zrie na strapciv predtuche vína.

Spoveď mimozemského tínejdžera

A včera vnoci sme sa zas
trochu pobili
Tam dole. Na Zemi
Nie, otče, nič vážne sa nestalo

Srdcoderavá

V istej chvíli mali by
rozdať nepriestrelné vesty
a ešte dáke alibi
pre tých, čo zídu z cesty

Hladní ufóni

Čo keď na nás spadne
lietajúci tanier.
Apotom keď sa zvečerí
vyjdú zneho príšery

emhádé

Električka nemá tričká
ba ani len košele.
Príde vlak a ten ju celú
namôjdušu zožerie.

Keď prší

Celý deň vonku len prší
padá apadá apadá.
Slniečko ktosi zas zrušil
darmo ho na nebi hľadám

Itaka

Rád blúdim svetom ľudí
a priznám nemám nič
proti kraju bez hraníc
Novodobý Ulysses

Zabudnuté dlane

Zabudol som
si dlane
Na tvojej hrudi
Dlho som nimi

Kuba ' 08

Pravda sa skrýva v očiach ľudí
Vich tvárach plných ulice
Tie tváre na nudu neodsúdiš
Sú vnich staré domy, staré autá, staré puklice

Nerohaté zlo

V každom šume lístia vraj ukrytý je Boh
a každé vlnobitie je jeho manifest
V ruke nemá žezlo
len odtrhnutý krivý diablov roh

On a ona (večer)

Dve túžby
a jedna fľaša vína
a potom:
pokus o androgýna.

Na rozhraní

Pouličné lampy práve zhasli
do mŕtvych básní
noci
Nespím

Priemerný

My, čo sa priemerne pretĺkame svetomvieme, že nemáme nároky na piedestálna chodník slávy či na posledné vetože s našim prachom svet tepať neprestal
A je nám to jedno. V tom našom priemerevieme, že sláva zhasne skôr než začneŽe každá sebadôležitosť vyrovná sa neverea svätcov z hory zhadzujú. Mladšie ruky lačné
Priemerní sa tešia ticho plynúcemu stredusnaha trčať z radu je neliečiteľná závislosťA tie úsmevy. S chuťou dávno skazeného meduŽe som priemerný.

Neuveriteľná ľahkosť krutosti

V tom časopriestore absentuje vinav tej chvíli keď človek človekuhlavu mečom stína
V tom bode časuje ľútosť v exileNevládze bojovať proti presilečiernych myšlienok
Možno raz sa priestoročastrochu ináč skrútia ľudia prestanú byť katmiĽudia prestanú byť krutí
Ale potom, ó, môj Boželen sa nezblázni. Nevyskoč mi z kože

Obliny

Oblinytvojho tela
Ó, koľko je tých oblínzisťujemvždy znovu a rád
Veľa.

Netma

Tma neexistuje. Je len neprítomnosť svetlav tvojich očiach
ktorými vieš rozprávaťponad celé nebo.

Diabol nenosí hodinky

Diabol nemusí vedieť presný časvie, že jeho hodina raz prídea dostane. Mňa, jeho, ju a vásMilión duší on máva na prídel
Vie, že trpezlivosť máva vôňu ružíže stačí si počkať na prvý príval vinyLebo ľudské telo, srdce ba aj myseľ túžiaspoň na okamih byť niečo viac - stať sa niekým iným
A tak má diabol vždycky času dosťnenudí sa a nenadáva na rozvrhy
S každým prehreškom hádžeme mu kosťa on vie, že vyhrá. Že nebude ten druhý.

Hlásenie z vesmírnej lode o absencii civilizácie

Neuveriteľné. povedala inteligentná bytosťTá vyššia tej nižšejSú tam iba dvaja.
Áno, šéfe. Mohli sme ich zajaťale pravidlá, sú pravidlá.

Pokušenie

Som jej povedal (vonku), že niebyť spolu tak blízkoje veľké rizikopre oboch
Vnútri mi riekla že milujepokušenie
Ty si tak nádherná ženaa ja iba slabý mužčo svoje túž-by neovládne
Usmiala sa. Vyznelo to kladneako prísľub čohosiTak sme si ľahliSpolu do noci.

Violončelistka

sedeli tam ako dve sestryna pódiuakoby čakali na príkazstolček prestrisa
ladné boky, štíhly krka všeobjímajúce ruky
ach, a tie zvuky.
čo obe vydávajúkeď na nich hráš.

Svet nie je zlý - tvrdí Robert FULGHUM

Robert Fulghum: Nobelovu cenu by som venoval Bonovi z U2Svet nie je zlý
Prvý dojem bol, že prišiel Deduško Večerníček. Možno to bol on. Zažínal hviezdičky v očiach prítomných a vyluďoval úsmev na tvári. Prišiel, aby predstavil svoj prvý román Tretie želanie a aby sa podelil o seba s každým, kto o to stál.

Stretnutie s FULGHUMOM

Ahojte Písmaci,
stalo sa mi, že už teraz v sobotu budem mať osobné posedenie s ROBRTOM FULGHUMOM.
Príde (opäť) do Bratislavy prezentovať svoj prvý román (preklad v češtine už vyšiel tušim v roku 2004) a pri tejto príležitosti ma redakcia vyslala urobiť s ním rozhovor.
Priznám sa, nie som nejaký extra fulghumista - mám tuším komplet prečítanú iba jeho prvú zbierku postrehov (Všetko čo viem som sa naučil v detskej škôlke).

Veslá

Dve veslá stratené len tak v moridve krídla celkom bez telaObčas sú také dni, čo zraňujú chorýchnie každý deň býva nedeľa
Tie veslá raz na breh vyhodí príbojno možno každé na iný ostrov. Voňať budú riasami, smrdieť budú rybouk samote budú mať svoj vlastný postoj
Dve krídla bez tela odnieslo moredve veslá, ktoré prišli o svoj člnNa tabuli strát a nálezov opravujú skóreRozmýšľam či pre teba skočiť mám do vĺn

Kufroodchádzanie

Už balíš moja vílaNamiesto darčekov kufreCelý svoj hnev si do nich pokrčila
Ten mi chýbať nebudeiba ty, keď prispatý sa budem chcieť o teba oprieťo tvoje teplo v posteli
Je husté tichopo poslednej etúde tvojich krokovnespánok si ma podelil na porcie nočných obáv
Taxikár vtedy zmokolkým húkala sova a záblesk nádeje mi v očiach umrelKým ty, si sa rozhodla pre novú adresua nový útulokpre tvoje kufre

Nerozumejú nám?

Záchranárov z Tatier počúvajú českí diváci v češtineNerozumejú nám.
„Z dabovaním slovenských filmov počítame aj v budúcnosti, pričom vždy budeme divákom ponúkať duálnu verziu. Sami si tak vyberú, v ktorom jazyku chcú film pozerať,“ opisuje zámery verejnoprávnej Českej televízie jej hovorca Martin Krafl.
Šesťdielny seriál z prostredia Vysokých Tatier bol natočený na Slovensku a po slovensky.

Dabing slovenčiny v češtine

V časopise kde pracujem, som dostal za úlohunapísať článok o tom, ako je to so slovenčinou v českých médiách, predovšetkým v televízii. Podnetom pre moju šéfredaktorku bol slovenský televízny seriál Záchranári z prostredia Horskej služby (nevidel som), ktorý na ČT beží predabovaný do češtiny.
Mám zistiť prečo v televízii (ale možno aj všeobecne, vo vorejnosti . ) je citeľná potreba dabovať príbuzný slovenský jazyk.

Sviečka

Zapálim sviečku keď chcem objaviť tienetak záhadné, rozhýbané, živéSú dôkazom, že býva viac, to menejV polosvetle-tme sa z teba stáva živel
otváraš náruč, slastne privrieš viečkaDuchovia nechápu tieňohru na múrochNiekoľko dejstiev - kým dohorí sviečkakým sa my nasýtime "bodykúrou"
A predtým než do snov vtrhne vôňa voskulicenciu na tiene odo mňa odkúpNezáleží na množstve či na cene
A každý večer, vedome, náročkyzahanbíme neóny a žiarovkyZapálime sviečku. Objavíme tiene

Anjel na balkóne

Anjel mi na balkóne povie "Ahoj"Jednoduchá veta, čo nemusí bolieť
Ale bolí
Diabol s limuzínou na predný náhonmi srdce preosial cez mínové poleJeho úškrn má byť môj tajný žolík
Padnem.

Nedokonalý

Že robím veci polovičato. Rodokmeň mojich snáh sa hneváOlovo som nezmenil na zlatoPinnocchio zostal iba bábkou z dreva
Ale chcem povedať, že stále skúšamBrúsim sa. Ako diamant svoje hranyRaz drahokam bude moja dušakoľkých však zatiaľ ešte ľudí zraním.
Koľkých ich vtesnám do inotajov mysledo predstáv, že na konci nebude z nás lečozbytočných odpovedí.

Mesačná

O mesiac pôjdemna MesiacNa Mesiaci pobudnemasi mesiacaby som potom po mesiacinapísal báseňo Mesiaci

Dobrú chuť, hudba!

Mladí rakúski hudobníci dobýjajú svet navŕtanou zeleninou
Dobrú chuť, hudba.
"Aký je asi hudobný potenciál petržlenu. " Podobné otázky si kladú baby a chalani z jedinečnej viedenskej hudobnej kapely, vždy keď zavítajú na zeleninový trh.
Už šesť rokov sa Prvý viedenský zeleninový orchester (Das Erste Wiener Gemüseorchester) snaží presvedčiť svet, že hudba je všade a vo všetkom.

Asistentky. Večer

Keď sa večer otvárajú fľašekeď sa otvárajú ústaz bobuliek odvahy narastie melónVo dvojici na záchodevzniká psychologický ústavsplachujú sa všetky falšektoré asistentky riaditeľovna pleciach nosia celý deňA smelosť narastá do slávnych viet:"Fakt ma dnes nasral. Zajtra už neprídem. "

Asistentky. O piatej

Za chvíľu dav zhustneje telo na teloO piatej, či o polšiestejten nával sa dá zažiťZ budov vychádzajú asistentky riaditeľova sekretárky nižších šaržíUlica sa na chvíľu zavlní sukňamikostýmčekmi a lákavou vôňouA potom,keď už aistentky zmizli domov(do parku, na nákupy či v bare)na ulici zostanúlen staré známe tvárebez funkcií a bez mejkapuTváre čo sa tváriaže im čosi unikloŽe akosi nič nechápu

Separovaný odpad

Spomienky na lásku odložím naľavo(možno sa ešte budú dať recyklovať)Do koša na stres dám hnev. Celý lavórho denne vylievam. No vracia sa znova
S fľašami od smútku chcem odhodiť aj vinyspomienky na potrat, neveru a zraduAž smetiari odídu, tak stanem sa iný- čistý ako slza. Ako socha z ľadu
S papiermi odchádza do šrotu aj dušamúdrosti a gýče - človek sa nezaprie(básne mi zomelú na záchodový papier)
Mucha uniknúť z mŕtveho plastu skúšanechce sa stať časťou zvyšku potravín

Jar na poli

Zohnúť sa po hrudkuvyoranej zemenežne ju pomilovaťv rozbrázdenej dlani
Pohladkať tak obračo pod povrchom driemeDobrého aj zlého
Takí sú užpáni.

ZnásilneNIE

Nie je nič ľahšie než odtrhnúť ti gombíkpoodhalíš prsia o niečo viac než trebaSpod blúzky sa na mňa vrhnú dve ničivé bombyútočíš ty na mňa, a či ja na teba.

Mesto (In The City)

Priam cítim ako mesto ma chce zožraťuž mu trčím do pol pása z papuleOtŕčam k vám ruku nie ako veštec, ako žobrákjedni mi dali mince, druhí do nej napľuli
Priam cítim ako mesto dušu zo mňa žmýkaurobí zo mňa vecheť na schodoch katedrálTvor stratený v parku je menej sťa psí výkalbezmocnosť zo mňa tryská. Vyteká. Za vedrá.
Priam cítim ako mesto kožu zo mňa stiahneulica ma ohlodá dohola až na kosťNevšímavé okná sú na duši mesta kiahneaž sa raz o ne potknete nebude to radosť
Priam cítim ako v meste sa stratím sťa v stokeodplaví ma rýchlejšie než spomienka človekaSmetiari nad ránom si dajú ešte pokerkým odvezú smeti.

Životná úroveň

Stretám ich ráno
Vyberačov vecí z kontajneru
Ani ma nepozdravia
namôjveru

Tri tehotné ženy

Láska
tu namiesto predslovu slúži
Na ulici
tri tehotné ženy

Medzi pólmi

Ja – severný pól
Ty – južný pól
Spojení naozaj iba
pomyselnou osou lásky

Pod dáždnikom

Tých tisíce kvapiek
dažďa
sa nikdy nedozvie
nič omnožine našich bozkov

Jingle Bells

Smreky
Posledné smriečky
ako popravčia čata
pred drevorubačom

Neistota

Na členitých brehoch mojej mysle
hynú veľryby
myšlienky-samovrah po stovkách
či som urobil dobre

Manželské zaváraniny

Mám toľko úsmevov pre teba.
Viem, len ako im odolať
ako im všetkým čeliť.
Skúsme ich zavariť

Luna plná splnu

Mesiac odráža mentálne vlny
Kto všetko všetky tie túžby splní.
Ľudia snádejou upretou vočiach
vyslali ku mne svoj zlatistý kočiar

Zemepisno-ľudské túžby

Chcel by som
spannou zPanenských ostrovov
stráviť Veľkú noc
na Veľkonočnom ostrove

Porazený morom

Ako môžem súťažiť smorom.
Nie som tak hlboko-široký
aby som ťa mohol objať
ako vrak lode

Lastovičie haiku

Rad lastovičiek
V lete na drôte noty
zhudobnené sú
--- tá istá báseň na www. poezii. ro ---

Pohladenie slnka

Pozri moj kvety
hovorí slnko
nad lánom so slnečnicami
Anežne na nás vypľúva

Môj sused

Taká je dnes čudná epocha
susedovi koza nezdochla
Ako mám byť dobrý na ľudí.
Sused sa vozí vnovom Audi

Plávanie v súmraku

plávať ďaleko za bójky.
po predlženej čiare života
zapadajúceho slnka
byť svedkom toho

Smutnokráska

Na srdci máš veľký nápis VÝPREDAJ
tovar, totiž nejde meniť naveky
Myseľ sa darmo pýta, vyzvedá
zrenička je mŕtvy manekýn

Nehladné nehaiku

Hrniec. Stôl. Tanier
Vidlička skúskom sústa
Salto mortale

Insomnia

Po stenách lezú čierne pavúky
pod posteľou drieme vrah
duchovia ma možno chytia za ruky
snažím sa pod perinou schovať strach

Plážové haiku

šepocú mušle
more je ozáhyb viac
o príboj duše

Holandské haiku

Veterné mlyny
zlý vietor vtulipánoch
Každý je iný

Nelabutie nehaiku

Čajkovskij čaká
Na labuťom jazere
pristála čajka

Keltské haiku

Mlčať. Nehýriť
Tu stáročia strážia nás
skalné menhiry

Kanadské haiku

vojak–nevojak
živú silu prírody
bráni sekvoja

Sťahovavé haiku

Popud žeravý
Jeseň vystrelila šíp
Tiahnu žeriavy

Bocianie haiku

vrstva za vrstvou
bociany na komíne
hniezda jarných snov

Bez teba

Chcel by som mať myšlienky
lenivé ladné vetrone
ležérne sa plaviace voľne nad zemou
Nemám ich lebo vhrudi

Lesosmutné haiku

Choď preč smútok dnes
Všiškách zrnká múdrosti
dýcha na mňa les

Niečo o všetkých a pre všetkých

Neviem či je dostatok postelí
pre všetkých
Milióny by mohli odstreliť
Aani strechy nad hlavou nie sú

Túžba po neabsolútne

Ačo potom.
Až dosiahnem všetky méty
azoznam cieľov
bude

Suburbia

mesto je plné graffiti
mesto je plné suchých kôrok achleba
pri odpadovom koši zabitý
leží pes. Vnoci bez lámp naučme sa nebáť

Pred dažďom

Nejaká jeseň sa chce rozpútať
pod mojim svetrom, pod košeľou
pod tielkom
(za)prší

Dialóg s anjelmi

Anjel už zlanil
cestu zneba na zem
má spálené prsty
dymí sa z nich keď stojí na balkóne

Pokoj pre ľudské duše

Bremeno čo vezieme je poriadny batoh
asme všelijakí len nie dobrí
čistí
Možno aj mňa nájdete

Múry

Na múry sa básne píšu zložito
graffiti lásky je veľké riziko
Ale to vo mne, čo sa nevmestí do zošitov
čo nechcem zmazať žiadnym zmizíkom

Dovolíte? Vystupujem.

Chaos azmätok sa vláčia ruka vruke
vykračujú si prašnou cestou dní
Ašťastie na čoraz menšej lúke
sa dožíva stále menej osobnostných chvíľ

Pocitová

Mal som plnú hlavu mračien
aplnú myseľ dúh
vrecká prázdne, lačné
Kroky ma viedli necestou

Zvedavý básnik-stopár

Radi by básnici vedeli
že po nich
- kade prejdú -
zostane dôrazná stopa

Svatojánska noc

Už je doskákané
Nad vatrami
V žilách nám búrlivo kolujú trópy
Telá po telách

Akési nárazníky

Apotom dlane
veľké ako pizza
zmestí sa do nich tvár
atoľko iných prísad

Sendvič

zhora
krajec chleba ľudského tela
zdola
ďalší krajec človeka

Ústav pre rozbité ústa

· · · - - - · · · signály
prichádzajú zosamelých lodí
(stratených vpríboji ľudských más)
že je na mori toľko neslobody

Hustota ničnevnímania

Okolitý vesmír
možno tečie ako rieka
Dopredu. Dozadu. Niekam
Sám sebe ako kružidlo

Bez slnka

vpekle čo koľko
sa úsilím nakujú
nevzkriesia slnko dňa
vždy bude vákuum

Pesimistická výzva na príjemno

Ešte sa rýchlo pomilovať
vášnivo-zúrivo-lačne
A potom opäť, ešte, znova
kým čosi v Iraku (vo svete) začne.

Homo poeticus

stlačiť spúšť – len krátky záber
pohľad na mňa
Homo faber
hrdý azlostný na svoje mozole

Dobré ráno, naivita

Neskoro vie sa
uviesť do pohybu
neskoro sa spúšťa
vnútorný spínač

Cisársky rez (tvojej tváre)

Také vzácne chvíle
by sa mali
ovinúť do plachty
novonarodeniatok

Smútok, smútok

Na okennej rímse supy
tušiac
že moju dušu
dostane upír

Efemérnosť

Každú chvíľku niečo umiera
v tejto chvíli umrela
práve táto chvíľa
a keď dočítate túto báseň

Tigrí sen

Keď vhlave strašia pruhované tigre
nebude to výsledok
nedospaných migrén
To len teba vidím vmojom pyžame

Potom. Až...

Ajručičky hodín mi prídu kondolovať
až moja mladosť definitívne povie zbohom
telu, ktoré sa nenaučilo od olova
tvárnosti. Telu, ktoré si nedávalo pohov

Sopečné haiku

Sila vášne vnás
- Popocatépetl.
Jar vmladých telách

(Ná)mesačná sonáta

Mesiac je vysoko vo mne
aj vtebe
vnašej izbe je fatálny spln
Tvárime sa, že to čo chceme je raj

Potreba si zahulákať

Celkom ma láka
potreba si zahulákať
K vrane sadajú si vrany
Tak futbal a či míting strany.

Stále naivný

Som stále naivný
Každý deň sa vrhám do nových príbehov
Situácie, ktoré si sám zaviním
(či hlúposťou ači nehou)

Akési myšlienky

Myšlienky požuté, priam zmleté
(sťa nedobre upletený sveter)
mi galaxiou hlavy krúžia
túžiac

Rozumiem zime

Rozumiem
ohňu vkozube
keď sneh vkomíne mokná
keď mráz sa opiera o okná

Hľadanie. Pochopenie. Obdiv

Už viem, kde hľadať šťastie
Vktorých dverách
Všade tam kde šťastne
spinká moja dcéra.

Nočné memento. To

Stiahnuté rolety, budík pod vankúšom
(súkromie aticho – aspoň bude vzrúšo)
alampa len na poltón. Tak sliepňavo svieti
(postačí to na obdiv tvojej nahej pleti)

Sonet o svedomí

Moje vnútro je bezodná jama
dokážem tu ukrývať všeličo
Nevery, strach, pochybností závan
apriznanie. Nemý reklamný šot

Čarovné Vianoce

”Každý deň budú vraj Vianoce
hovoria ľudia po vonku. ”
Každý deň budú vraj Vianoce. Tak znie refrén známej pesničky, ktorú v duete zaspievali Miro Žbirka a Marián Kochansky (Lojzo).
J J J

Minuté minúty

To, čo sa zmeniť už vôbec nedá
všetko čo som povedať chcel
anepovedal
to, čo som hovoriť chcel

Nedeliteľný

Skúste ma vydeliť Einsteinom
vynásobiť Ghándhím
Pri odmocnení Chaplinom
vsymbole nekonečna

Pokušenia

Nie som tak ťažko tvárny
ako skala
Som skôr zvosku
zdetskej plastelíny

MÚZY

Podľa gréckej mytológie môžeme identifikovať 9 múz:
Erato, Calliope, Melpomene, Polyhymnia, Thalia, Clio, Euterpe, Terpsichore, Urania.
Múzy majúce vzťah k literatúre:
ERATO - the "Lovely" - múza milostnej poézie.

Mačky na streche

Tri mačky na streche
a pes dole
v jednosmernom dialógu
s Mesiacom

FREUDaj ma

Udaj ma, keďže mi tak haraší
každú chvíľku myslím iba na to
Z kriviek tela si poskladám pátos
básne o hriechu v mori zafľaším

Plagiátorstvo?

Ahojte,
rád by som veľkú - vyše 2500-člennú - rodinu Písmakov vyzval na podebatovanie na tému plagiátorstvo. Pred niekoľkými dňami som debatoval (chatoval) s jednou devou, ktorá sa priznala, že píše básne (vraj dobré), ale má strach z ich zverejnenia vo virtualite - na literárnych stránkach ako Písmak - lebo vraj hocikto jej môže text ukradnúť a vydávať za svoj, či inak zneužiť.
Chcem sa vás teda opýtať, či máte skúsenosti s ukradnutím vašich textov (básní, poviedok, pesničiek), či vyšli napríklad pod iným menom alebo či si ich niekto niekedy prisvojil. Nakoniec, je to téma zaujímavá pre všetkých.

Hľadanie podstaty

dospievajúc
menej lovíme
v pohľadoch rodičov
a viac

Don Chichote de la Mancha

Chytať vietor v poli, orať vodu
na svadobnej večeri sa pôstiť
Som statočný rytier, žiaden zloduch
ktorého preslávili zbytočnosti

NASObilka

Básnik, ktorý spoznal tajomstvá ženy
a rozkoše býval posol vďačný
Ti z exilu máva roztúžený:
s citom a porozumením začni.

More zlodej

odtláčam svoju identitu do piesku
nohami
čerstvý mokrý podpis
a potom stačí okamih

Veterný dialóg

je vietor
ej vietor
prečo tak manipuluješ
s lístím stromov.

Báseň neznámeho básnika z obdobia o 50 000 rokov

čo môže byť smutnejšie
ako to
keď zanikajúca civilizácia
dostane zúfalý

Zabudnuté vášne

len si tak sadnúť
a počúvať stromy
len si tak ľahnúť do trávy
vyschnuté steblo

Poďme sa stratiť

Poďme sa stratiť
vypadnime z civilizačného kotla
čakajú na nás samé príhody
zvedavosťou

Neuveriteľné neudalosti

Lastovičky, bociany. Ich nepríletyzlato, ktoré z púpav nežiari
čosi tu chýba, čo nevysvetlíšod nezimy do nejari
Nie je žiaden dôkaz nevinynesvätci a neanjeli. Nenebo
a ty stále rovnaký. Stále neinýbyť tebou, chcem byť netebou

Moja hlava

Ťah komína cez moju hlavu
cez myseľ
deficit plodných myšlienok
už dlho

Sen o lietaní

chcel by som lietať
ale bojím sa, že by som sa bál
výšav
tých hĺbok, čo vzniknú podo mnou

Safari

Prídu sem nejakí ľudia
a budú nás fotiť
a nahrávať na video
(doma potom prehliadka zaujímavých príbehov)

Historická kontinuita lásky

Keď chceš tak to urob
obožeň si srdce
veľkým čínskym múrom
al aj keď vášeň

Stup-ni-ca

I. (crescendo)
bezuzdne spievaš
sľubuješ až stádo hviezd
celé more mi

Olympijské hry(zenie svedomia)

Aj ja mávam ten pocit
že som na konci pelotónu
že život má čoraz viac požiadaviek
a čoraz menej ponúk

Nedeľné rána

Mám rád nedeľné rána
keď o niečo dlhšie ničnerobiť môžem
slnko mi do okna
zašle usmiaty banán

Správa o slovenských Písmakoch

Ku dňu 27. 02. 2002 bola na Písmaku zaregistrovanych 112 slovenských autorov (o ktorých viem), pričom nasledovných 5 nickov nejak zo systému zmizlo: Peto, Po3_Rai3n, TEUD-TWEUT, tulak a Zlatovlások. Aspon v abecednom zozname podľa autorov nie sú.

Čas(ť) dní

Čas
časť nás
Hlas tvrdej pravdy
zas a zas sa ozýva

Ako vždy katalyzátor

Potom zápalky
rozkvitli
v rozhorenú šopu
a benzín

Nie moje vety

Raz prišiel za mňou Boh poézie
bol tak kamarátsky a veľmi veril mi
Vo svojich slovách ľudia vraj doviezli jed
Zatajil som mu, že som sterilný

Relé

Pretože myšlienky už máme zrelé
vieme vypnúť keď treba relé
to v našej mysli a možno aj to v hrudi
vypínač, ktorý nás nikdy neunudí

Bezdrevie

Na drevo spomínam
keď pozerám spoza okna z plastu
Ranné zore už ohlásili nástup
Všetko je pekné

Okamih dotyku

V Sixtínskej kaplnke
dav turistov prešiel umeleckým krstom
Úžas
neviera

Starec a rieka

Starý rybár sa prihováral rieke
stačí aj to, keď po ruke žiadne more
A možno – kto vie. – si tam zahrá play-off
súťaž v rybárčení s baťkom Hemingwayom

Ako klauni

Mali sme sa narodiť len ako klauni
nie ako vedci, nie ako vojaci
bolo by viac smiechu
a menej vrások na čelách

Štatisti - zlodeji

Už ani miesta na státie
vraj nie sú
a dávno boli vypredané lóže
na posledný zápas

Môj skicár

Vnímam podrobnosti sveta a taký
si v mysli zostavujem skicár
nepredané lístky do kina
ostro sledované vtáky

Rok po

presne pred rokom sa Naso prvýkrát dostal na Písmak. Ak by sa zamyslel nad prapodivnou príčinou tohto počinu dospel by k záveru, že za to môže tak trochu nuda a tak trochu jeho básnenie. Nuda preto, lebo sa v lete 2000 z dlhej chvíle pripojil na istý slovenský chat-room, kde tamojšiu komunikáciu občas spestroval svojimi veršami. Až raz jedna z miestnych nickov mu 1.

Genezis

maľujem farebnou tužkou
tu niekde vznikne budúci melón
tu, kde je bruško
z tvojich útrob horúci vzduch

Striebro a zlato

My – s našimi vinami.
Ktovie, či raz budú odpustené
slová, čo zabijú skôr než dynamit
O výrok naviac, o túz menej

Nevrtuľníky

staňme sa vrtuľníkmi
rytmicky mláťme vzduch
rukami do výšav
možno že vzlietneme

Niekedy v marci

Istota
že sa vrátia sťahovaví vtáci
Štrajk hladom
vyhlasujú snehuliaci

Som a som mladý

Ešte som mladý
ešte dokážem preskočiť nejaké tie ploty
preliezť do záhrady kde
zakázali ovocie

Mesto ako každé iné