Okno...

A čo je radosť? keď po šiestom pive sa dúha pocitov stáva z banálne sivej...

...len niekedy ta dúha skončí v kríku alebo ešte horšie na chodníku...

Ak Ťa to poteší, tak hmlisto je v mojej hlave - tak isto...

...a všcihni se díváme..odněkud...ze svých oken...ne každej si je ale umejvá :)

Takovou skvrnu jsem spatřil jenom jednou a dost to se mnou zacloumalo. PS: přeju Ti, ať se Ti to už víckrát nestane Janis: Jsi si jistá, že jsi to pochopila?

Nemám sílu něco po Tobě....dodávat.....děla se mi špatně blééééé........... :(

Funda & Janis&ostatní: - prečo si okamžite myslíte, že to, čo píšem som zažil na vlastnej koži (či močovom mechúri)? Keby poézia bola len o vlastných zážitkoch a pocitoch a nie aj o širšej empírii/reflexii vecí a dejov okolo, časom by sa zúžila na veľmi subjektívne vnímanie sveta. Ja sa dosť často pokúšam vžiť sa do kože a myslenia iných postáv, lebo si nemyslím, že tento prostriedok patrí len do prózy, a tak dávať môjmu videniu a opisu sveta zcela iný rozmer. Pokúšal som sa o to najmä v (anti)alkoholickej zbierke mesačný kokteil básní. Na zdravie! :-)

V tom případě se Ti vřele omlouvám, a děkuji Ti za obšírné vysvětlení. PS: jen tak dál