úprava

Úprava

 pod skalpelom

                                                     zahajujem

                        protestný spánok

(kam až

              rez zavedie)

nejasná minulosť

rukami objímam dvojrozmerný kmeň stromu               (hĺbka sa ticho vytratila)

na tele krásnej kurtizány                                          

naťahuje kondóm tak ústretovo a sterilne

súlož po ktorej nikto netúži

iba suché ústa registračnej pokladnice

vraj všetky

                         cesty       vedú    do  Ríma

aj tá moja?

preto snívam o svätopetrovskom objatí

                                                                 na námestí s pamäťou

blčím ako jesenné

vlasy stromov

ešte pár pohybov útlou panvou

 domou si odnesiem svoje mokré deti

a suchý zážitok

bez výčitky nenaplnený

iba jedno ostalo plné            dostávam paragón

otče, tak dáš mi rozhrešenie?

naozaj to robím nerád

                                                       tak som túžil

                                                                                 po objatí

rozpálený ako kachle

v zime

mrholenie je hodená

                                        otázka

                                                         prostoduchej prírody

vtedy všetko stoná                                                           do vypredania zásob

odchádzam do prázdneho bytu

túlia sa ku mne dve mačky

pradú

ja som to už zabudol        možno?

verím v dobré konce

a v cyklus                                            

                                                          po vypitom víne

           zeleniem ako lúka

na jar

niekto neviditeľný za veľkou modrou poťahuje

šnúrky

stratený vo svojej imaginácii

ráno im vymením

kryštály moču

už prevoňali celý priestor

nožičkami prehrabávajú svoje konce

hravo a bezcieľne ako moje nočné litánie

...a možno sme

                                                                   bujarí  

a vlažný ako jazerá

v sparnom lete

na kraji bytia

sa ligoce

pot

slané

slzy tela