Písmák Za pohľadmi kráča teta energia
Ak je osa medonosná
potom sa ti vyrovná
lebo si rovnako ostrá
a predsa medom mažeš ma
V zabudnutí sa strácajú slová
Milé slová iba
na monitore svietia
lebo treba chlieb
a pletú sa tam staré cesty
V protismere túžby duní vlak
Niekoľko outfitov sa strieda
na tvojom tele
a moja myseľ sa vracia
v časovej slučke až do hlbín
Vlastný svet sa von dostať musí
vytváram svoj vlastný svet
v ňom sa zamknúť skúsim
nikoho doň nepustím
to jednoducho musím
Ľahký výťah do raja
všetko sa bráni špine
ale tá sa rozlieza
kým ty držíš vysávač
a nevieš že na stráži
V kapucni zamrznutý
Láska je keď ten druhý
nemusí mať rovnako rád
tak skúšam či si na to zvyknem
a zhora sa znáša popol a prach
Sublimácia má pokračovanie
stále ti dávam bozky
tam kde kráčaš a čaša
sa pomaly vyparuje
ak ju nedolievaš
Dvojjediná sa naťahuje a vracia
veď sa musí vrátiť
gumička čo sa naťahuje
späť k sebe
my dvaja čo nás priťahuje
Žiadaj anjela
Anjel čakal
až zaspíš a potom
ma prosil
aby som ti povedal
Sto chutí na ťažké delenie dobra
sto chutí mám
ktoré sú problémom
a vždy sa na problém zmenia
lebo ty si iba jedna
Dlhé čakanie na príchod jari
odišli odo mňa dve zmije
hneď potom čo som našiel
stovky húb
a ty si z môjho taniera
Iné šelmy ver mi veľmi
a viem že neviem
ako sa ti pomáha
a čo sa krúti za tvojimi kučerami
iba toľko že sa mi zjavíš
Obmedzenéparkovanie
lode sa
predbiehajú
v našich pohľadoch
v ktorých sme
Stále zostáva
tvoj šiesty zmysel
ma úplne oklamal
lebo losos sa rozplynul
čo som vôbec nečakal
Obnovená cieľom
Proti slze
som úplne
bezmocný
a tak som ticho
Zabudni
a naše deti
nechápu
všetky obavy
a trápenie s
V hľadaní
sprievodca nebom
ako anjelik ktorý vysvetľuje vzťahy
alef a ostatné písmena abecedy
keď ma objímaš so šmirgľom
Plameň bez dna
stávaš sa mi
sprievodkyňou javmi
podstaty novej
prítomnosti ktorá
Zoznámení
stále sa to opakuje
a stále toho nie je
tak veľa aby ma a
teba nám odobralo
Kruhové uzlenie
V okruhu zážitku
sa vraciaš
a aj ja k jednému
a z neho dolujeme
uchodený pokoj
S tromi králmi vyšla si
bosou nohou do sveta
kým jeden mladý blázon sa
nám zavŕtal do kufra
Zrátame sa
Keď ide úplne
o iné než vravia
slová a nik nie je
na vine že aj deň
Oči ponechané ladom
Všetko dočasné
mi škrípe pod
zubami keď na
mňa žiarliš a
Do akých súm dovidí očko
Hladkám ti srdce
ale sa mi vidí
že mi uteká z ruky
tak trošku poplašené
Havran
Havran smiešne poskakoval po chodníku
pochopil som túto jeho výzvu
viedol ma za krídlo s hlavou na bok
zobák mierne pootvoril v ironickom úsmeve
Opak je bližšie
S kabelkou si
vydrhneš zuby
hoci
bosý deň sa
Úsmevy na príšery
S piškotou sa mi rozplývaš
na jazyku
a trošku štípeš
pri bozkávaní pri ktorom sa
Roletová
V spŕške dažďa sa
otrasiem pod
stromom z
tvojich očí
Stupeň
V padnutej reťazi
na moste celkom sami
sa vrátime do dlaní
a ty ma potom
Rodiny
Mám rád chvenie
v tvojich očiach
kedy viem
čo si o mne
Košová romanca
Tvoj pohľad
je blízky môjmu
a spolu sa cez
nás pozerá
Kôpka hnoja
Obvinenie nepadá
po prevetraní sa
ďalší telefonát
straší tvojím tieňom
Hranaté jablko
Nehľadal som ho
veď zomrel dávno
a raz ráno
ma našiel on
Čo vieš len ty
Na návšteve
večného mesta
mi zostalo len
búchať na pomník
Prichádzame
tiež ťa to zaujíma
či sme len motýle
vyliahnuté z iných
kukiel
Čo prekrýva
trošku sa ti vidí
že sa zhrkli na nás
všetky vrany aby
sme svet nevideli
čo nám stačí a iným nie
Nakoniec sa
v ľahkonohom
zdroji tvojich premien
vznášaš aj keď len tak
Hviezdnatá
Všetky vône sveta
zhrnuté do tvojho
tela sa rozplývajú
nocou pod našou
Veštkyňa
a že nevieš
čarovať keď
to čo povieš
sa hneď stáva
O spravodlivosti
O spravodlivosti
a ty vieš
že predsa ma
to mrzí že niekto
Odkiaľ?
Ovocné sny o slanine
sa zmenili na
tvoje pozitívne
myslenie ktoré
Otroci v rukách
Len pohľad stačí
sme zajtrajší vtáci
a náš zob sa
znova objaví
V šaláte
Našiel som hlavu
usmievala sa
na kameni neďaleko
nášho auta
Mocnina na iné dary
Nesiem všetky tašky
čo je ti ľúto
ale mne za ten pohľad
nik viac nezaplatí
Pretekáš mnou naplno
Je príliš málo
času sa ti javí
zátka na sklenenom hrdle
vyrezávaš ďalší zárez
Vyhriaty ťa čakám na streche sveta
Šrubujem a ty že je to
skladačka ktorá sa
mení len vďaka tebe
logicky časom
Perinový prídel príde
Žiarlivostný vernostný program
ti venujem k sviatku
v zelenom náručí pod plachtou
šmykľavou ti robím
Ďalekohľadmi až späť
Hrám sa na Abraháma
a rátam národy
ktoré z nás dvoch povstanú
a modlím sa za ich
Priania ťa zahrejú
v zamrznutom
úsmeve som
ti hľadal zajtrajší
stratený deň
V zdroji sa odrážajú tvoje oči
a ten kôň
ťa pozdravil
kým som čakal
na lietajúci syr
Vylovené na dne dane
Obesil som sa
do povinností
a ty mi neveríš
že sa rozkrúca
Obraz ktorý zostáva
Žaluješ
Božiu opateru
za vinu za inú
prídu na víno a
V päte stĺpa
Aj ja ťa učím
lebo ma o to prosíš
a navzájom dva stĺpy
držíme strechu
Odpútaný ti lietam nad hlavou
Nesťažuješ sa a zaliala si ma
smiechom
som prekvapený že sa búrka
stratila časom hoci som ju
Oberáš moje kvety
Bez hlasu
som vybuchol
v gejzíroch
ktoré otriasajú
Atramentom obabrané
Neviem koľko ešte
spomienkových príšer
sa objaví
v jednom som si istý
Kankán odtoku
Návaly oblín tvojho tela
ma zavalia na dva dni
a pluh sa k nám nedostane
lebo nechce a ani ja potom
Napätie úderu
Sú to stromy
ktoré rastú
medzi nami
a kmeňmi sa
Čajová
Hral som na
cencúľoch z hmly
zvonkohru do kroku
do mlák v ktorých
Pre mňa
Som tvoj príbeh
ktorý sa ti nerozprávam
lebo ty ho žiješ
a tak ma poznáš
Čo vieme
Dookola a dookola
sa ti leje po pokožke
voda
dookola a dookola
Vo zvuku kože
Máme chvíľu
na piňa koladu
a krátke hovory
o chlapoch
Je to iné
moja drahá
terapia na smútok
na bolesť zahľadená
v cykle nasadenia
Nad tanierom
Každý ten moment
sa mi zahryzie do
pamäte a ty si
prekvapená pod
Dostávam
kto bude mať
krajší pohľad
do hmoty sa
ti tu motám
Po správach
Zomierajú básnici.
Možno nie ak zostane
po nich pocit ktorý si
môžem stále pripomenúť
Odpovede v slučke
je možné že
tvoja ponuka
ma zajala do
slučky ktorá sa
V očakávaní
Tykadlami potykám ti
signálmi sústavy tiel
sa zmier mi radíš že
chyba nie je v mojom
Ráno píska
Z koša na bielizeň
vyťahuješ pokračujúce
prepotené výčitky
sa valia meter za metrom
Uveríš?
Najprv ty si chcela
vrátiť róbu
potom ja bundu
a potlesk pri pristávaní
Na dosah
Je to frustrujúce
naťahovanie gumy
z gatí a z nálady
sa vykľujú nové
V prílive
V zvlnenom pohľade
súcitu
nahá stojíš tu
kým hľadám
Krátky dych
Tak už dosť
hovoríš a neviem
komu či sebe
lebo kam sa stráca
Poriadne nízko
V topánkach rímskej bojovníčky
driapeš sa nad mrakodrapy
a svet zanechávaš prepínačom
v hlave a pre tie lahôdky
Hľa, tvoja matka
Pred čiernou Madonnou
pred ktorou utekal mor
a dom sa klaňal
skladaním klobúka
Až kam?
Veríš tomu čo si povedala
lebo pravda je obojruká
aj pravá aj ľavá
v odraze zrkadla
Pred cieľom
a všetko je zelené
ktoré sa trápi a
aj raduje
lebo v tej farbe sa mi
Zasadené
Večer lenivým jazykom
prevaľuje ďalšie
infúzie kým ťa
taxík unáša
Hromozvodom do zeme
Aj pri bolesti
si pri mne stále ty
a sny sa kotia
do knihy
Vírusová nákaza
Dnes sa vrátim
do včerajška
a opäť sa ti
prehrabem
K tebe
k začiatku
ligy majstrov si
mi dala sveter
a ja si márne
Pod snehom a žulou
a v tom bielom
pekle som rátal
kríže pri ceste
aby som v nich našiel
Vysmädnutý v hektolitroch pitnej vody
som tvoja guľa
na nohe v polohe
väzňa čakáš kým
ma prejde chuť
Všetko naopak
dostali nás
už nás majú
na nitkách osudu
sa s nami hrajú
Sa motám
prílivová vlna
sa premieňa na
teba a tvoje more
sa vlieva do
Na dvakrát
zachcelo sa mi
bez lákadiel
mesto sa zachvelo
živým mäsom
Lebo je
V mojom vyvinení
v tvojom udobrení
spolu i osobitne
v ruke aj na nej
Keď sa nedarí
Z kropiteľničky letela voda
znova a znova
na domov na lásku
za všetky slová
Krútenia ohňov
Oženil som sa so sochou
ktorej teraz šľahám
kyslú smotanu a
hlásim každú zmenu
Radosť
Tiež máte radosť, keď napíšete básničku tak, ako ste si predstavovali, že ju napíšete. Píšem veľa básničiek. Zverejňujem len zlomky. A preto prežívam často radosť.
Spojených
Úniky cez strechu haly sú
ťažké ak dole na javisku
sa trápi čo stratil
všetko vo vzťahu
Dym nad zemiakoviskom
Máš schované
zľavy na vek
na ďalšie šance
zachované
Nevytiahli
Stále sa mi vidí
že sa zmráka
ale kvapky
sa skryli a ty
Zapadnem
Hroznové hody
začali celkom
nápadne stratou
pamäti pred slnkom
V ňom
Vyplašené holubice
na tvojej hrudi a rám
upísaného potlesku keď
vedľa mňa nevidíš
Až
Choroba vždy
pritiahne ďalšiu
a šíri tak nové kruhy
v ktorých plávam
Na tanieri karta lode
Zabudnutá loď sa
mi prihovorila lebo
päť rokov v nej nik
nebol a tak mi za
V čase prenášania
Pokorná hladina
tvojho tela ma
rozpaľuje do žerava
pri prezliekaní
Ťa hladkám
Po liste čo spadol
a potápal sa
za nás ti
napíšem zo včera
Z kože
Jakubov rebrík
do neba bol na
slávnosť apoštola
Bartolomeja na
Kľučkovanie
medzi svätcami
je viac rozdielov
než medzi vrahmi
a tak myslíš že
I saltá
Som ozubeným
kolieskom v
tvojich hodinkách
a prechod
Tá najlepšia
v tvojom oblečení
hľadáš chybu a
zasa mi hovoríš
o internetových
Našim z nižších ročníkov
sme v triede
života odkázaní
na samého seba
keď sedím s tebou
Vo fontáne
Studená sprcha je
len podpísaním
zlého sna
z ktorého sa
Vosková romanca
Vzduch mŕtveho psa
dychčí mi do ucha
o tých sviečkach
z ktorých si
Roztopený chlad
Spríjemňujem ti
kúpanie so
zvieratkom
vo vode
Záruka čerstvosti
Na raňajkách
sa všetko vracia
k podstate keď
mi robíš radosť
Z Porciunkuly
Dážď bubnuje do okna
a ty mi chýbaš
aj keď ležíš
vedľa mňa
Krúti?
V hľadaní svetla
ti svietia bosé
práve vynorené
a sladké nič nerobenie
Som taký
zobudila si sa
v šušťaní dažďa
a mojich nôh
pod perinou
Len olizoval
ďalšie slnko odkrojilo
z bazénu na dne
nové zrkadlo po
ktorom šliapeš
Černice sa tvária rovnako
Spíš a tráva
rastie popri
mojich ušiach
všetko počujem
Odfukujem z cesty
Včera som bežal
popri slimačích cestách
po trase ktorou sme
šli spolu a na
Z vrecka
Ak ma niekto dobehne
vieš ma pochopiť
lebo poznáš
moje myslenie
V sľubovaní návratov
Pod tvojou pravou
sa schováva moje
a zvyšok sveta
zaostáva za každé
Čakanie v daždi
Aj ja musím niekedy
odísť kam ty
so mnou nie
a som z toho
Kruhové nadbiehanie
život v parnom kotle
v ktorom ďalší víkend
priniesol mi nový
diel výčitiek a
Pri tebe vypínam pozor
Všakovaké diaľky
spájaš každý
aby si mi potom
rozprávala ďalší
K mladším
Už večer vieš
že ráno nevstanem
na čas lebo si
Pýthia neomylná
V opare dupotu
čo je dôležité.
Či si pamätám
výčitky o ktorých
neviem už ani
O polovičnom lete
Zobrala si anjela
na výlet do kostola
so zalepeným
krídlom si ho
Málo poučné
Je to bláznivé
že až odo mňa
vieš dôvody
kradnutia
Vysvetlím s kým
hodiny netikajú
a už vôbec nejdú
pospiatky keď
naťahuješ
Tridsaťšesťkrát do budúcna
Trhá sa mi srdce
na kusy drž mi
ho prosím ťa
v nočnom behu
Naše potrubie prepravy
post poeticum
vraj po milovaní
je každé zviera
smutné a ja som
Všetko sa nehovorí
Celkom som sa
rozbehol vo všetkom
čo sa týka tvojho
tela a všetkých
V tichu sveta
Na prechádzke
k parníku ktorý
som zachránil
pre dejiny sme si
Verejný princíp behu
šla si sama
iba so vzduchom
na ktorý som sa
zmenil a napĺňal
Pozdrav z fľaše putujúcej morom
Si správa
v mojej fľaši
poslaná po mori
ďalším hľadačom
S mátohami nových mnohých
Necháš ma spať
a sama potichu
otváraš ďalšie
ráno lebo sa mi
Vrecko na sádre
V oparoch stúpajúcich
z ohniska sa rodí
večer na krátke slová
v závetrí a v spomienke
Žiadosť o nohu
U nás je to naopak
ja stárnem a ty
si čoraz mladšia
akurát včera
Stopäťdesiatmiliónov kilometrov slnka
po vetre
sa šúpem
na zemi
tesne v garáži
Nebo za dverami
a potom príde
bozk s penou z
mydla a so stopami
po ujdení
Za ďalším cieľom cieľ
topíme sa vedľa seba
dva nanuky v jednej
ruke
a potom sa nájdeme
Pravda na kosti
lebo mystérium
nás obklopuje
vidíš ako sa
vracia bumerang
Po rebríku do neba
Sme na nič
v niektorých
chvíľach pre seba
a aj tak
s...
Viacnásobne naraz
je len tvoja doména
som muž tak to len ty
vyletíš do neba
Letná rozprávka
Naša sa píše sama
o telefonátoch
do Londýna a
vyprevádzaní
Odprevadený omyl
Uvarená do krásy
si upravila všetky
zrkadlá potom
čo si vybavila
Reálne nič
Na čo sú mi sny
vyveštené zo snára
keď sa mi do nich
zasa len ponáraš
Za vrátkami hlas Kryla
Je to jednoduché
odísť len tak
za malým princom
Karle
Kráčajúci bozk
Nie sú hlúpe otázky
ani odpovede
a tak prídeš za mnou
sama oblečená
Olizuješ zatúlané
Odpadnúť do čiernej diery
vŕtaš nový svet
a všetky vesmiry
za nami
Od toho istého k rovnakým
Zakaždým to nie je rovnaké
keď mi krájaš bozky dlaňou
sme zavinutí do seba a
predsa sme každý
Kurkuma liečivá
Kurkuma liečivá
Návšteva kúzelná
takmer rodina
a ty čaruješ v kuchyni
Život je škola lásky
Rozmýšľal som
na čo sme my dvaja
na svete
či na výchovu detí
Mihalnička
Mihalnička na tvojom prste
sa šmýka v parnom kúpeli
hovorí ti čo sa dá a nedá
v našej voňavej posteli
Až padneme
Cestuješ
a všetci cestujeme
ležiaca v posteli
svet sa rozbehol
Osloboditeľ
Letím cestou za tebou
pod polnočnou
oblohou srnka na diaľnici
našla večnosť a tvoj
Mrzneme s úsmevom
vŕzgaš na nafukovacom
lehátku sa robia
preliačiny pozdravujú
vôňu pečeného
Kľúč od duše sa vždy stráca
ako odomkneš dušu.
A nájdeš v nej
čo hľadáš v sebe
tak na chvíľu máme
Povolaním z povaľovania
Rozmýšľam prečo voláš nášho
syna menom maďarského letiska
a ty že lebo ho tiež nevieš nájsť
a ja sa podľa tvojich slov
Schúlení v topánke
Po milovaní prišla správa
nové echá na strechách
zasadla si k novinám
píšem zatiaľ na počítači
V mlákach sa odráža svet
Celkom rád som trápny
aspoň v tých chvíľach
vidíš že pre teba nestrácam
nič z fantázie mladého
Pohľady
Tvrdíš že si veľká
žena ale ja
vidím v tebe
mladé dievča
Vlievania
Socha na moste
ti máva na pozdrav
v čase roztápania
sedimentov všetkých
Na ruženci času
A sme opäť
na štarte
lebo všetci
tancujeme
Erupčný systém strát a nálezov
Rozkvitli ti fialky
v marci z očí
na tvári úsmev
ak sa vydarí
Hrejivou masťou
Ako každý argonaut
aj ja by som ti
najradšej doniesol
zlaté rúno
Za záclonkou dunia podvaly
Tvaruješ si vlnky
vedľa líca
zobudená večernica
spomínam ti
Štrbavý úsmev klavírneho zvona
Čo môže všetko
tón čo ja nemôžem
v žiadnu chvíľu
obsiahnuť ťa celú
K.O.U.L.E./Barbar a Dutinky
Z kyslo - mliečnych dotykov
osviežujúcich dych a hlavu
nakrútiš môj hlas
smerom k nirváne
Príboj vlní/k.o.u.l.e.
Stále je to
o inom než
len o sladkom
čakaní na
O zimnici
Dynamit v tvojich nohavičkách
ma zrána oplieska
hneď na dvakrát
o chodník pred naším
Január perie mraky v ľadových korytách hôr
Malá dávka
depresie cez
víkend sa vracia
vo vetre
Hlásim
Dialóg je stále večný
bez neho by si
so mnou nebola
a tak do teba
Medaily
Dvadsaťtisíckrát
a ani raz sme spolu
a za ten čas
jeden rok bez prestávky
Piť
Viem prečo si tak
dlho v kúpeľni
lebo voda ťa
vždy pohladká
Naletíš mi
Náš zámok nie je
kúpeľňa v ktorej
sa lúpe strop
aj keď to tak
Blyštiaca dúha
špehujem ťa kľúčovou
lebo ma to stále
baví a viac symbolov
neprináša odpovede
Báseň pre: Dlane
Handra škvrnitá
ožíva na tvojom
tele krútiš sa
v pohybe sviežeho
Plávem
Po dňoch voľna
viac mŕtvy ako živý
hľadám ťa v kruhoch v obilí
v chodníku do kostola
Vločková
Myslím že rozprávaním
to nevyžehlím že všetci
ľudia prežívajú to isté
trápenie hoci má
Výmena v zrkadle
V ozdobe v kostole
odrážame naše
podoby pri kľačaní
a spievaní a tak sa
Na čo som
Niečo som ti hovoril
ale si ma nepočúvala
že viem na čo
som v tomto spektre
Si biela vločka
Padáš mi na jazyk
a rozplývaš sa
aj ja som tvojim
bielym hladkým
Vrátené zo smetiska
Smeješ sa mi
že som rýchly
v práci už doma
a cez maily si
Vietor v tvojich vlasoch
Možno o dve tisícky
rokov sa ľudia budú
na nás pozerať
ako na chudákov
So mnou
Básnička mi vyvedie
rovno škandál
že láska sa
neoplatí iba
Odkaz budúcim: príďte
Je to do úmoru
nasadenie
ktoré opakuješ
a potom bez
upečené
Mám záhradu
do ktorej sadím
život do tvojej
fantómovej bolesti
Z mojich očí
Mám ťa vypálenú
v tri D podobe
v jasných farbách
a v emócii úplne
Sme čiarami
Odkladám tvoje
fotografie ktoré
nikdy nik nevidel
a neuvidí iba
lesov
Lietadlo v tvojich rukách
krúti moju hlavu
okolo tvojho drieku
a tvoj členok
kolotoč
že nie si malý
trpaslík ale
päťdesiat kilový
domáci buldoček
Som
Keďže sa mi ťa dva dni
po sebe darilo rozosmiať
nakazila si ma túžbou
robiť to zas a znova
Bosých
Malý spevák na lampe
pred budovou ktorou
plávam v čase
mi oznámil jednoduchý
Okuliare do diaľky
Prší mi do duše
a ty sa snažíš
ma rozveseliť
a tak mi je
Svätý
a všetko sa
opakuje so železnou
pravidelnosťou
moja spoveď a
Na cestách
Zem je miesto prieniku
neba s peklom
križovatka neustále
rozchádzajúcich sa
Nové
poisťuješ si ma
východmi a vchodmi
do kúpeľne
v ktorých zaspávaš
Nové spoje
Priesvitné sa ti
pohupujú vo vlnách
horúceho vzduchu
prestúpená svetlom
Naháňanie
V kvapkách dažďa
padáš mi na ústa
pred nocou a ráno
sa schovalo do ústrania
Hviezdy k nohám
Elektrina mi hádže
na krk laso
práve pre tvoju
pokazenú oceľ
Šivu
Na Veľkú noc
slávili pohania
pred Kristom
zostúpenie vôd večnej
O láske
Hneváš sa na telefonáty
mojich kamarátov
za ktoré vôbec nemôžem
a posielať ich kam patria
Sú slané
Slzy ti tečú
kotúľajú city
vlastným spôsobom
sú poslami radosti
Na mojom hrdle
Ležíme na tráve
na nábreží
a vravíš mi
aby som ti povedal
Múze z originálu
Nik nechápe
že si ťa pletú
s úplne inou
až som tú záhadu
Modrá/K.O.U.L.E.
Počul som vo dverách
šťuknúť zámku
vedel som že ťa
nemám otravovať
Kostol po realitnom výlete
Pri cimbóriu kľačím a
pozerám sa na tvoje
nohy ktoré ma vedú
rovno do raja
Erdžím ti
Sivé stratíš
niekoľkými ťahmi
omladnutá vychádzaš
z vlny narodená
K.O.U.L.E/ Inzerát perlových
Dal som si inzerát
na tvoje nadávky
aby si mi ich
posielala pospiatky
Šťastie popletených
Na všetko sme zabudli
v parnom kotli dňa
s mrakmi blízko pri zemi
a ty si kúpila modrý
Udaj ma
Udaj prosím ťa udaj ma
nech začne poprava
už gúľajú sa hlavy po schodoch
tak zbytočne netráp ma
Za čím nebežím
Už spíš keď ešte pracujem
a tak rád by som počúval
tvoje dýchanie a jemné
mrvenie sa pod perinou
Plavím sa loďou
ľudské telá
plavidlá našich duší
zasa ti to sluší
tvojou loďkou
K. o. u. l. e./ Oslava tiel
Robíš mi žabu
čo má chce zjesť
len nie si zelená
a ja nie som
Hotel z minulosti
Prinášaš pomoc napriek
odporu a tak si
opustená v návrhoch
kým si na bielom
Svetadiel ženy
Smeješ sa mi
že každý deň
mám doma staršiu ženu
tak to však nie je
Padajúcich
Chýbaš mi už odvtedy
čo som vedel že odchádzam
a v chráme prosím Pána
ora pro nobis
V plechovom čardáši
Ropucha v telefóne
vyvoláva tvoj úsmev
po bláznivom tanci
so mnou drevom
V mínuse
Medveď čo sa v zime
zobudil prevrátil
nakŕmil a vrátil
do brloha je v našom
Veční vo svete viet/KOULE
Najprv som sa bál
že vychýlenie
zemskej osi
mi urýchli čas
Zabudnutá vločka tela
Na tvojej mihalnici svitá
a perličky z úsmevu
ti stierajú horúce výdychy
z fontány sa snaží vymaniť
Podmienené láskou
Na chvíľu sa oteplilo
úzkosť vyšumela
z hlavy s ľahkým
vínom noci
Úzke uško
Kopce snehu pri ceste
veľhory bez turistov
a lanoviek do tvojho
sedla chtivých lyžiarov
Bubeníčka hnojára
Taký je život
skúšaš ma
či ťa počúvam
a si prekvapená
Byť, či nebyť na tvrdo
Byť, či nebyť na tvrdo
Zatancovali sme ráno
o štvrtej kankán
a potom ty si šla
Dospelým
Každé vajce má
nutkavú potrebu
poúčať sliepku
a tak nám
Korčuliarska
Ďalší okresný majster sveta
to skúša a ty sa smeješ
z kola rytmicky rozvlnená
do rána vo zvuku zbíjačky
Pre päť žemlí
Viem že to sklamanie
máme zasadiť a
s láskou polievať
potom ti vyrastie
Gratulant pytón
Namiesto koledníkov
prišiel k nám na
Nový rok a ty si
zháňala všetky
Prišiel mi balíček - kniha je na svete!
Na stole ma čakalo oznámenie z pošty. Balík z Martina. Nechápal som. Kniha mi v Matici slovenskej mala síce vyjsť, ale podľa posledných správ som myslel, že to bude na Nový rok.
Prázdninová nostalgia
Človek dosiahne to
čo chce keď potom
už netúži a tak Jack
písal že velikáni
Každovečerné Vianoce
Život je prehŕňanie sa v bunkri
plnom nezmyselných vecí
schovaní pred slobodou
a nemohúci z tela vybehnúť
Po polnočný darček blázna/K.O.U.L.E.
Trápenie večera na druhú
že čakáme na záchranu
sme pripútaní k modrým
v návaloch sociálnych
Michalovi Kalovi
Chudobní ľudia idú rovno do neba
o tom som presvedčený
že sú ochránení pred trápením
zloby z hmoty
Kúdol dymu z fajky
V ranných návratoch
vyrastajú tvoje nohy
z mojej hlavy v radosti
a máme na čo
KOULE/Hurvajs Radek
že bol všade a všetko videl
čakám s ním na svoj prídel
a že s ním bola často "prdel"
koľkokrát som ho už nestretol
Keď v noci nespím
Svet má zmysel
pre každého zvlášť
nie je to otázka
režimov svetadiela
Utopené more/K.O.U.L.E.
Alkohol v mraze nezamŕza
a predsa som rád že nepijem
a ty mi hneď kontruješ
že sa tiež tešíš
Lahôdky
Šošovicové hlasy hlásia
z kuchynskej špulky nití
tvoje rozvoniavajúce umenie
v hrnci nabublané do mrakodrapov
Odpoveď pre Paula Daviesa
Popredný fyzik
Paul Davies sa
pýta Vatikánu
či po objave
Hermannová milá
Naštval ma internet
úplne
vždy som si myslel
že Pani starosť
Povolaním z povaľovania
Rozmýšľam prečo voláš nášho
syna menom maďarského letiska
a ty že lebo ho tiež nevieš nájsť
a ja sa podľa tvojich slov
Iný čas
Na hubách som stretol brontosaura
dal som mu tvoje meno
si sa mi smiala či si zelená ohava
len som sa nemal s tebou ako inak rozprávať
Nikdy nie si sama
Nikdy nie si sama
Malý chlapec sedel
pri zvončekoch na kľakanie
na omši anjel zletel
Významy zmien mien
V správe tvojich rúk
je toľko sŕdc
až sa čudujem
že to unesieš
K.O.U.L.E.sirky/O zápalke
O zápalke
Mám zelenú hlavu a pružné telo zo smrekového stromu.
Dovoľte, aby som sa vám predstavila, som zápalka, ktorá ako
viete, vnáša svetlo do temnôt.
Vynikajúce
V kelovom prívarku
pod nastrúhaným syrom
v dobrotách z koláča
schovávaš sa mi
Šteklivo
Očistil som gaštan
a hodil ho do Dunaja
raz vypučí na mocný
a ty zasa ohováraš
Doznievanie leta
S batohom popri ceste
od dediny k dedine
putuje prekvapenie
ktoré ťa vyruší
Vykúpaná - SuperStar
Sme pohodené kocky
na kartárskom stolíku
na pol metri štvorcovom
a natrhané poľné ľalie
S našim vzorcom v náruči
Raz aj tak zomriem
a zavriem svoje slová
navždy v sebe do väzenia
a nik sa nedozvie
K.O.UL.E. adrenalín/Záletník
Vyrástol som na dedine. Preto mám psov rád. Za to moja žena je z mesta. A každý pes v nej vyvoláva nedôveru.
Miesto kam sa rada vraciaš
Kúpil som ti dom
a k nemu loď bola zadarmo
mám v nej jazero
kam ti chodím loviť
Vzdor sa vracia
Prvého augusta v Budapešti
na Alžbetinom moste
vzdycháš o modrosti Dunaja
a všetky cestné rozkopávky
Aj tak
Viem že sme
len skladačka
rozsypaná po svete
kúsky ktoré nevedia
A dá sa
Aké je to všetko prosté
vo svojej detskej naivite
kolotoča že od nás
nezáleží takmer nič z toho
Po čom sa dá
Mám len niekoľko chvíľ
chvejú sa mi
zúbožené
a v nich vidím
Krasohľad
Mal som v detstve
trubicu s farebnými
sklíčkami
tešil som sa
V čakárni na závetrie
Bol som v čase
obedňajšej prechádzky
na mieste úložiska
tiel v sieni zeleného
Stĺpy do neba
Kolega ti pochválil nohy
že máš najkrajšie z celej práce
recyklovaní muži sú dotieraví
máš ich naozaj výstavné
Jarmilke Moosovej
Je málo takých žien
ktoré stretneš na ceste
a držia ti krídla
pri tvojom lete
Chvenie zeme v tebe
Čerešne májovky ti štrngocú
pod jazykom
v zapotenom pohľade hľadáme
nájdené zmeny pohladkané
Hranice síl
Sú stále ďalej
než môžeme zájsť
a ten zvyšok nám
stačí na modlenie
Raz sa v tebe utopím
V každej žene na ulici
vidím ťa
bosé nohy sú tvoje
aj tá sukňa po kolená
Všetky spojené meteóry sveta
špaky padajú z okien paneláka
tiché meteóry plieskajú
o chodníky
a ty nie si doma
Sú
sú chvíle v živote
pri ktorých mrazí
nie sú to hádky
trápenia otravnosti
Modrého kríža
Guľaté pohladkanie
mazná najväčšie
hmatové orgány
v nádeji očistných
Cinkotu
Si zvon ktorý tak ľahko
rozochvejem bez úderov
a v tebe kmitá energia
v kruhoch tvojho tela
Na rátanie
Chcem sa pozerať objektívne
a hovoriť že všetko sa môže
a nemusí stať
Prečo by si mi nemala
Čo mi je ľúto
Môj dedo mi bol v detstve
mužským vzorom
narodil sa v 19. storočí
vo Viedni a celý život
Návrat do detstva
Mám jeden obrázok
od teba kde si malá
s úsmevom za stolom
s dospelými so smútkom
Vernisáž
POZVÁNKA
Literárny klub Janka Jesenského
a Nitrianska odbočka Spolku slovenských spisovateľov
Vás pozývajú
Pepermintové perie
Sudcovia
priznám sa
bojím sa ich
chodia v talároch
Harmónia návratnej otázky
Je to záhada
že zabúdam
umývať s riadom
hrnce ale za to na teba
Ľudstvo je jedna žena
Po večernej prechádzke oblohou
tvoja láska mi dala energiu
rozprávania o bytosti Blaisa Pascala
o ľudstve v podobe jednej osoby
Potom
A vtedy všetky starosti
radosti smútky bôľ
vietor z urny vyvanie
a ty zostaneš taký
Jaro raší haraší - Očakávané meškanie sena
Vankúšik pre mačiatko
na ktorom pradieš
sladko môj život
prúdi do teba
Slnečnou
Sľúb mi že aj ďalšie
životy prežijeme spolu
ešte ich máme
pred sebou tristo
Lásku nepredáš vrahom
Na stráži sa zablyslo
a zvuk opakoval slová
z hlavne vo chvíli
keď sme si mysleli
V upletenom svetle
Hniezdo pod stropom svieti
v tenučkých lúčoch
hrdza opadala
po skúsenosti so mnou
V očakávaní priblížení
Odrieknutá s boľavými
rukami nástrahy
odháňaš pohľadmi
v obleku zo všedného
Mana tichej špongie
Strapce padajú zo stromov
a ja kráčam pred tebou
z praveku mám tento zvyk
chránim ťa pred útokmi
Na vzkriesenie
Naše duše horia
a plamene sviečok
otriasajú slová kňaza
viečka sa ti klížia
Stratená v tvojom nebi
Nepoznám lepšiu prácu
ponárať sa do neba
a do teba
potom o tom
S okovami mojich odporúčaní
Je mnoho tém
o ktorých sa nedá
písať ako by som chcel
lebo slová nevystihujú
V kolotoči lúčov matky
Na ľavej strane nášho
držaného najkrajšieho
sedíš mi na kábli
so psom odhodeným
Radikálny rez na klincoch zastavení meča
Bláznivý večer za stolom
žobre všetky drobné detí
v tieni nabrúseného
ktorý reže jablko
Óda na dopravnú
Trčíme zapichnutí v zápche
ty a ja
toľko rokov sme podobne
čakali na prúd
Len sám sebou
V každodennom strachu
sa svet rúti našimi dňami
a ty si šla behať
s nádejou že nepôjdem
Psí víno - březen 2009
Všetkým priateľom www. pismak. cz malý oznam, vyšlo březnové číslo Psího vína a nájdete v ňom viacerých autorov z www. pismak.
Zákazníkom našich odpustení
Som tvoja brzda
v suchom daždi
v ktorom ťa vietor
dráždi mojimi túžbami
Post scriptum
lebo všetci
moji známi
sa budú teraz
predháňať
Si moja studňa vo vode
Vŕtať studňu do vody
je nádherná práca
lebo keby nevyšla
výsledok je celkom istý
Strom s bútľavinou lásky
V strome našej lásky
nie sú vyrezané srdiečka
ale sladké z marcipánu
budú tu dnes
Pred oltárom
Som tvoj kríž
a ty môj
nesieme sa
tmou objímame
So zapnutými
Xeroxujem tvoje úsmevy
nad spotenými kučerami
stará pesnička hrá
novými tónmi
Pohyblivé nálady dúhy
Na behu sa driapeš
každým asfaltovým krokom
domov kým chlapci
spoza rohu komentujú
Cesta s výmoľami kríža
Kristus vstupuje s krížom
do človeka s bolesťami
čo prevzal od nás na seba
videl som ho vchádzať
Do ligotava
Kvapky ti prinášajú vrásky
voda v studničke u lesa
kde som v detstve
robil hrádze pre žubrienky
Veci, o ktorých mlčím
Hocikedy mi chceš
všeličo povedať
niekedy to chcem aj ja
a táto hra je bez víťaza
Všetko prebieha rovnako
Sme tu chvíľu
tú chvíľu ktorá sa vlečie
niekedy v každý deň
svojim opakovaným
Čas na hniezdenie
Všetko je na rozčúlenie
spanie bdenie nadávanie
veď vonku kričí vietor
v kríkoch čo sa dá
gejzír - Drak zo stĺpa
Čakali sme na gejzír
a pôda sa chvela
potom vytryskla voda
a v pohľade na ňu ma
Odskákaná cez dva pruhy
Čuduješ sa ako je možné
že každú chvíľu visí
nado mnou hrozba
katastrofy ktorým sa vyhýbam
Snenie
Nik tak presne neodhadol
život a všetky jeho
zavírené kruhy v nás
len Shakespeare
Klenotníctvo v tvojej dlani
Von oknom vylietam
vo vetrovke sa mi smeješ
že ty tak chodíš
bežne v krátkom rukáve
Čo sa pečie
Zvonia zvony
v tvojej hrudi
bim bam bom
ja sa modlím
V súhlase odsúvaj
Opakujú sa všetky
pohľady zaspávajúce
od rána na elektrické
nápady tvojich rúk
Čo hovorí slepá jasnovidka
Ružovo zlatá
taká si krásna
zlostíš sa na šál
kým nám do uší
Hmkám
Syndróm chýbajúcej účinnej látky
Pýtaš sa
prečo na teba
pozerám upreto
každý deň
Šek
Takmer ma dnes zrazilo
auto je to čudné že to
opäť nevyšlo a slnko
za oblakmi ti
Spolu sme a budeme jeden
Je to úplne jednoduché
hovorím ti
tvoja duša je od neho
nie je tvoja
Stretnúť chlieb a vodu
Obchádzali sme sa
ľudsky z úcty
pri zopnutých
sme sa pozdravili
Bosé
Vrčíš noc zamrzla na okne
čakáš na návrat syna
s nohami na svete
kreslím ti tých psov
Nadšenia
Keď chytíš slinu a
vidíš len špinu
šliapem márne na brzdu
tvoj plyn má rúti
Rozdávaj
Boh je demokrat
ti vravím a ty že kde
sa vzali republikáni
ale to som nemyslel
Sťahovali
Roluješ punčošky a
nadávaš na silón čo by
som dal za to môcť
byť tak nalepený
Drieme
Vôbec nie som nad vecou
keď sa ma snažíš presvedčiť
že v každej žene drieme
chlap.
Píš
Kvôli sexu si vezmem
tú košeľu čo máš tak
rada a potom ti
rozhryziem ale len
Egyptská
Chodíš po byte sfinga
v pyžame krásna a
kamenná tá egyptská
podoba je tým turbanom
Nálezov
Kapitán nie je na lodi
a námorníci to roztočili
pôjdeme vrátiť čižmy
čo si včera kúpila
Silnejšie
Adrenalín ti vchádza
do hlavy v podobe
zaťatých nápadov
kým zatváram dvere
Z pier
S porezaným kolenom
sleduješ vtákov ktorí
pred naším zrakom
kontrolujú okolie
Krivka
Pri lietaní po meste
za tebou zabudol som
ti povedať to najdôležitejšie
krivka EKG bola v normále
Červené šaty
Nad strechami iní anjeli
pozerajú na tvoje
nohy v tej istej
chvíli keď sa vzďaluješ
Domino
Ukladám si ťa
si domino na posteli
kocku ku kocke
a keď mi nevyjdeš
Šťastná
V usmolený deň
sa túliš do mojich
dlaní a vtedy som
šťastný aj v hmle.
Machová
Tvoja machová pusa
sa odtrhla od mojej
na niekoľko hodín
ako to vydržím.
Túžba
V kvapke dažďa vykúpaná
ležíš mi na dlani
hravá čistá nežná pravá.
Všetko je dobré tak
Studený nos ti napovie
za tým plotom na ceste
do práce som nechal
všetky nervy položené
Veterná
V práci preťahuje
popod okná vietor
sťažuješ sa
tiež by som
Gombíková
Máš v sebe skrytý prepínač
ktorým zo slnka náhle
hádžeš blesky v kuchyni
po čítaní novín a ja
Tajomná
S nohami do neba
kráčaš kam netreba
zakliata v radosti
nálada nezlostí
Natiahnutých
Kareláb namiesto karavanu
prefrčal nám pred nosom
chápadlo cesty mi ťa kradne
v tvojej dráždivej sukni
Iná
V sútoku tvojich nôh
mám meč zasunutý
po rukoväť cinká
všetkými nápadmi
Žltý strom
Žltý strom na zelenom
svieti nám oproti
ty kráčaš upravená
svetom kam letím
Výhra
Dorazila si do cieľa
hlásiš správu vo chvíli
keď som tam už aj ja
Úlia
Nad mostom sedíme
v oblakoch s nohami
v lavóre pod bozkom
zovretí v náhode letu
Na novo
Chcel by som sa
znova stratiť
v zemi nikoho
a s nikým
Sumy
V bielom kabáte
vo vetre točíš
mi svieže
bozky tvoje hĺbky
Výdych (30.9.08)
V prúdení energie
sa ti zlomili nové
lodičky na tvojich
štíhlych stĺpoch
Ulovený visím na tvojom silone
Rozpršané slová
zlieva snaha dohody
požehnaná voda našej
úrody keď všetky vety
Asfaltová
Žeravé ráno sa naťahuje
a slnko v tvojom lone
pripeká sa uvoľňuje
do nosa mi stúpa tvoja
Stratená
Do čiernej noci
na papier klávesnice
píšem ti bolestné
slová o tebe
Vyzametané
Zametači ráno
metlami vyniesli mesto
štartujem vždy
keď ťa niečo bolí
Špekulácie snára
V starom liste od teba
čítam že sa ti so mnou
snívalo s mŕtvym
podľa dátumov na liste
Pod bičom otrokára
spíš a viečka prikrývajú
mihalnice tvorenia
si uvoľnená v klbku
mačiatko na pohladenie
Drzá
Čakám ťa na inom spoji
než akým si prišla
zážitky z vojny
sú len prázdne čísla
Vypúšťanie
Ráno hľadáme všetko
čo sa v noci túlalo
aby sme cez deň
mohli zasa vypúšťať
Seriálová
Bosými nohami mávaš
mi krídlami po sene
po vzťahu chutíš mi
s náladou najlepšia
Skiel
koleso krúti v hrudi
všetky rytmy minulej
noci sme boli
ukradnutí s láskou
aleluja
sprcha zasa rapoce
svoju dávku zo samopalu
na tvoju hebkú kožu
kým ja mám len
Veď on vie komu
potľapkával si truhlu
po chrbte a vtedy som
ti chcel zakričať
nerob to
22
dvadsaťdva koní
v tvojej koži
keď hladím
vône závratných
O najkrajšej
. a potom som videl
to kam ideme a o tom
nevieme že ide práve
všetko tým smerom
Hmyzia
Na zastávke blanokrídly
hmyz mi spieval
súkromné ódy na tvoje
nohy aby v pokluse
Bublinka
Žltá je tvoja žiara
kukurica v horúcej vode
zaplavená chuťou odvahy
plávať vo vare všetkých dní
Nečakaná
Zvončeky v hrudi
zvonia nám
očakávaním zo stretnutí
ktoré nik nečakal
Prosba
V ruženci ukryté
slová prosieb
uvité do svitania
kým ty spíš
V objatí
Odchádzam z domu
kým tvoje zalepené
oči vravia že deň
sa ešte nezačal
Modrá
Pri prezeraní starých záberov
som usvedčený z lásky a
ver mi že sa chcem vrátiť
do tých čias keď sme tak
Mŕtvemu (otcovi) krstnému
a generálske lampasy
na slnku vyblednuté sliny
suším si hlasivky
do bubliny nafúknutej
Zadarmo
Pri vode ma zdržiavaš
keď dieťa so štyrmi dospelými
zbytočne vykrikuje
aby sa s ním hrali
V tebe
Pri tebe a v tebe
v jednom tepe
pri tebe a v tebe
som na svete v tele
Šťastná
Odkladám si tvoje
biele lebo podľa príslovia
každý sivý vlas
hodina šťastia
Viac
Šťastie rátať počtom detí
to je to čo svetom svieti
v hĺbkach všetkých
smutných sietí rozvlnených
Všedné
Sú chvíle
keď nám deti
vracajú čo získali
v detstve a my
Posadnutý
Gumička v tvojich nohavičkách
sa naťahuje a skracuje ako
vlníš svojim telom
všetko mi z mysle odletelo
Priviata
Vietor mi ťa
privial v podobe
dávno zabudnutej
vône
Mňam
Pumpernikel a tvoje
priesvitné šaty sú
chutný začiatok
môjho dňa
Medvedia
na kurze asertivity
ti povedali že muži
nemajú radi ak im
dávate zvieracie mená
Voňavé milovanie
Voňavé milovanie
nik nie je na dne
vzduch naplnený
čerstvým bozkom
Ťažký
Si mokrá vo vare
mojich pohľadov
lebo vstávanie pod tlakom
z oblakov buší
Tráv
vracajú sa mi vône tráv
tých všetkých skosených
položených k tvojim
nohám v parku
Psí
Si vo farbách víly ukrytá
a ja nie som nik iný
keď tvoj je môj záujem
a chlieb sa skladá z dvoch
I z červených
Utekáme pomedzi kvapky
prší nám z duší čo navždy
odnáša z prívalovej vlny
a v tvojej hrudi bijú
Dôvody
Láska je na každý deň
keď ťa mám radšej dnes
ako som mal včera a
tvoja spotená noha
Lúče
Chodidlo na chodidlo
a dlaň do dlane
úctivo na koleno
a hlavu na hlave
Bodka
Niekedy je začiatkom
bodka tá z tvojho
tela ustarostená
Volá
Za horami vrchy nápadov
keď snívame s otvorenými
očami sa nám svet rozpadol
na kúsky nápisov a zákazov
Nalodená
Domy sú lode plaviace sa časom
naša loďka nám už drží roky
v toku a zatiaľ do inej sa nechystáme
prelodiť hoci by som ti to doprial
Útekmi
Vo vozidle mestskej
hromadnej dopravy
upadol som vedľa teba
ráno do nirvány za oknom
Šteklivá
Sám kráčam v daždi
lebo niekedy sa musí
aj to čo sa dá
a ty si doma vo vani
Rinčanie
Rinčanie
po slnečnej niti pavúk
lieta v mysli a ty varíš
svoje dobroty na tie novoty
Samovrava
odišla si do budovy
ktorá ti nebadane kradne roky
a ja som šiel ďalej sám
do inej ale rozprával som sa
Obložená pusa
tancuješ len pre mňa
Salome bez hriechu
nechceš za to moju
hlavu iba hravé slzy
My z konca mesta
trasy otrasených sú krikom
zamlčaným že úplne nevinne
sa teším nádejou na tvoje
oči zmiešané láskou
Horí
Život v plameni sviec
horí oplátkami dní
zakrytých do tvojich dlaní
keď si celý deň maľovala
Morská
Mám rád tvoj smiech
stú zvonkohru bielych nôt
zabodnutých do čarovných
bodliakov pomaly
Záhradníčka
Zasaď si ma do kvetináča
budem ti v ňom stáť aj
bez hnojenia stačí mi tvoja
jemná ruka ktorá z regálov
Učiteľke z lásky
Utešuješ ma aký som skvelý
pred skúškami
keby sa to dalo aj vtedy
keď ma skúšaš práve ty.
Mlčanlivo
Natlačení v trolejbuse
nestíhame spolu poklebetiť
a hneď po výstupe
mi už všetky myšlienky
Nezavesená
Do práce si šla s mobilom
bez nabíjačky
zbytočné naháňanie
obliekaš postojačky
Celý deň
Tvoj kvetinový
sa mi obtiera pred zrakom
aj v práci
vzor na pyžame
Sladkosť
V kolotoči nákupov
vybehávaní všetkých
dôležitých rozhodnutí
v rodine a v práci
Ochutnávanie vŕby
Včera kým som zaspával
videl som odlesk
dneška niesť ťa
na rukách
Trest
Som tvojim štetcom
v rukách horúcich dní
aby osy nám na balkóne
chceli uviť svoje hniezda
Zomrel Andrej Labáth - volkov
ZOMREL ANDREJ LABÁTH - volkov
Poznali sme ho ako čestného človeka.
Poznali sme ho ako výborného kamaráta.
Poznali ho mnohí vďaka jeho nevšednému talentu.
Prší
Tvoje rozkvitnuté lupene
lákajú rozdielmi lásky
voňavé umieranie
na tŕni slov zapichnutých
Vzdor naruby
Nie sa ozýva v duši
s väzenským číslom
vypáleným na srdci sa
nedajú vyhrať žiadne
Úteky
V spotenom tričku bolesti
pozrel som ti do očí
deň kričal na mňa od zlosti
že som mu rýchlo unikol
Utopenec
Utopil som sa
v sebe
až na dno
od ktorého sa snažím odraziť
Už
už ma to nebaví
odhryzávať hlavy netopierom
s krvavými nohami sa plaziť
bahnom vín
Lietaniam
Šli sme v horúci deň
slnko pieklo do hlavy
a nad hlavami lietalo nám
deväťdesiatdeväť balónov
Konzum
Bláznivé nákupy
v obchodoch naruby
keď kúpiš čo zajtra
vrátiš a vezmeš
Malinová
Tvoje štíhle členky
bubnujú mi v sluchách
africkí lovci
vonných zberačiek malín
Niekedy
niekedy to príde aj na mňa
láska že som unavený
ako kôň to vždy vtedy
ak sa nám nahrnú
Povinnosť
Ľutujem všetky tie dni
ktoré som musel tráviť v práci
bez teba je to nespravodlivé
človek má len krátko vymedzený
Pokrstí Háberovo Štvrťstoročie lásky Korec?
http://www. exil. sk/site/haber. php.
Os
Ulice nakrivo začali vrieskať
mača sa prikrčilo
kým som si dával obojok
z hrdla vyliezla mi stonožka
Vrabčia
ako na mne vidíš
keď ma niečo trápi
hoci sú to veci
s ktorými si ani ty
Pre teba
Celý život je modlitba
narodený pre teba
do podoby dlaní
do nálady splynutia
Pred búrkou
Keď nemáš náladu
počúvať utešenia
a najradšej by si zahryzla
mi do hlavy
Vypadnutý
Pri tebe vypadávam
z planéty lebo sa mi
príliš krúti hlava
a už sa vďaka tomu
Štvťstoročie lásky
Štvťstoročie lásky
Zasadili sme tri stromy
teraz ich spolu zalievame
v chráme na kolenách
Niečo trápne
Roztrasené slová po ceste
zakotúľané do lepkavých
nápadov zabalené
aby svet tak nebolel
Upachtené
Všetko sa mení
každé slovo otáča hlas
inam sa pozerám
a kráčam vždy rovnako
Lásky
keby nebolo
kde by vzali nebo.
Ak je láska
potom sme aj my
Žena a ja
Keď nahý stojím
neviem či ešte
budem tým kráľom
na bojisku tela víťaziacim
Vladimírovi Mináčovi
To boli časy
keď sa ateisti báli
aby sa nestratil
vo svete Boh
Kľúč
Keď ruže by nemali byť ružami
lebo sa valia na nás
v prílivoch hladné krysy
ty si tu so mnou navždy
Posledne
výťah mi ťa vezie z objatia
utekáš hneď po otvorení dverí
celkom som zabudol na beh
na prúdenie krvi v žilách
Ignis Ardens
Na teba myslím
každé ráno v chráme
že sa nemám modliť
na bohoslužbách
Ťahanovský most
Ešte v puberte
som v noci ušiel z kasární
a popod ťahanovský most
som utekal za tebou
Po ceste
Padali dve hviezdy
a na oblohu každú chvíľu
vyskočil rozosmiaty Mesiac
aby sme sa skryli do hmly
Angelovi Roncallimu
„Prvý,
kto bol mojím návrhom prekvapený,
som bol ja sám. “ sv. Ján XXIII.
Mal byť otcom na chvíľku
Cesta do práce
Nekonečno nájdeš v každej sekunde
nielen potom keď nás tu nebude
som rád ak sa podarí
a idem s tebou do práce
V sebe
Keď sa všetko zauzlí
a horúce svetlá
liečia túžby
práve vtedy sa krv
Chleby
Keď som mal dvanásť
u nás doma v Košiciach
sme mali 30. októbra 1978
čiernu hodinku ako celé mesto
Hra na motýľa
Čuang-c´ovi sa snívalo
že je motýľ
keď sa zobudil nevedel
či nie je motýľom
Zlato
nehodný životu túlam sa tieňmi
s taškou vyprázdnenou
krátky sen mi mizne z duše
prievan zdobí mi hlavu
Vymenené
Žijeme vtedy keď milujeme
a predsa aj v tých chvíľach
ktoré nám prebehli medzi prsty
aby sme mali čo ľutovať
Starej mame
Starej mame
(Barbore Polákovej, rod. Červenkovej 23. 11. 1911 - 11.
Jedenásť riadkov
Rád s tebou nakupujem
aj keď to tak vždy nevyzerá
sú to tie vzácne chvíle
súznenia z radosti
Budúca
Rozduneli sa mi v duši gongy
hneď po tvojom rannom maily
v ktorom si mi vyznala lásku
aj môj vnútorný pokoj zaliala horúčava
Zajtrajšky s olámaným lakom
povedať len svetlo by
bolo málo lebo je
aj tma a preto je najkrajšie
prázdne mlčanie ktoré
vstal
Márnosť nad slnkom
trieska dvermi
že sa mi zjavil
v lúčoch zapadania
Mlčanie
Od narodenia mám ten pocit
že sem nepatrím
akoby sa spikli všetky mocnosti
na mojom zhodení do reality
Rovno
V prívaloch sa lejú
vlny plné slnečného
svetla dobytého žltými
slzami kropíš šaty
Uvrešťaný
Ledva ťaháš nohy
po šachovnici skáču
zelené kobylky
chrumkavé bielkoviny
U
Vôňa sena
napĺňa ma strachom
o dopredu vyrátaný
priestor v čase Vesmíra
Prázdne ruky
Tak ako sa človek nezbaví strachu z prázdnoty
tak ty mi chodíš do srdca na moje dobroty
vykrádaš ma večer kradneš zo mňa ráno
povedz mi už zasa čo sa stalo
Dvadsaťjeden
Cesta z nočného koncertu
nad nami roztiahla krídla
obrovská sova odspodu
sme osvietili reflektormi
Figurín
Vieš ako zúrim
keď ťa niekto vyzlieka
pohľadom a ten starý
chlípnik v Nemecku sa
ohni
čas je základná energia vesmíru
preto sme takí bez energie
berie nám ho
to dobíjanie
Pod mesačninou
Pod mesačninou
Chcem byť s tebou pochovaný na Mesiaci
kúpil som ti tam pozemok
a nebudeme naň chodiť okopávať hriadky
Naladená
V odhodenom kabáte nájdem
náhodné stretnutia s prepálenými
papierikmi sa hrá
vietor odnáša temné
Za starou
Zastať a zas kráčať
v toku toho
kto mení farby
všetko rozliať a zasa
Nota
Hudba ma prenesie do času
na ktorý som zabudol v
návaloch smútku a životných
ciest ktoré sa mi potkýnajú
Oblúznenie
Brúsenie na hrane
také tenké
že ho nevidíš
Si mimo všetkých dejov
V ľahkosti mužského bytia
Čas to tak rozhodol že sa archeológia opäť zmýlila
keď si ma vyhnala ráno z dverí len preto lebo môj
záujem o tvoju bielizeň ti nebol vôbec milý keďže
mysľou si už bola v práci a pri povinnostiach a rôznych
Gén
Často skúmaš minulosť
kto z našich predkov kedy s kým
a prečo
súhlasím je to dôležité
Žena
Naťahovala si ma
či viem aký je rozdiel
medzi ženou básnika
a ženou nebásnika
Bezmocná
Sú bolesti
pri ktorých ti neviem
pomôcť
čo myslíš
Rozsypanej
Nie sme len pokladničky
pre naše deti
aj keď to tak možno vyzerá
čo sme teda.
Láska
Chcel by som sa ťa dotýkať
naraz celého tvojho tela
existuje riešenie
ak sa nechám za teba ukrižovať
Vypustený
Vraj žiarlim na tvojho kolegu
lebo je s tebou cez deň dlhšie ako ja
never mi ak ti hovorím že to nie je
pravda aj keď mi je jasné
Marhuľková
Doniesol som ti včera
z roboty tvrdo zarobené
marhule v zime
boli milé a láskave
Na lavičke
Raz sme v jednom obchode
objavili sošku našej lavičky
s postavami bozkávajúcimi sa
ako my kedysi dvaja sami
Fazuľková
Keď si zahanbená
i za mňa láska
červenáš sa smiechom
schovávaš semienka
Odváž odvahu
Môžeš sa vo veku vrátiť späť
pod rozkvitnutú lavičku
na ktorej si mi dala prvú pusu
na stanicu z ktorej sme sa navzájom
Prach ťa roznášam
V tej istej budove ale v inej koži
nad tanierom šošovice znova zložiť
vlastné kosti do chrámových sôch
a v tom istom výťahu sledovať oblohu
Medvedí sen
Hovoríš mi macko
aj by som si brumkal
keby som nemal dôvod schudnúť
tak sa o to pokúšam
Čokoládová
Viem podľa koho maliari maľujú obrazy
chceli ťa maľovať viacerí
jeden podľa tvojej podoby Pannu Máriu
druhý v tvojej tvári objavil
Sú také dni
Idú Vianoce
a ja viac ako inokedy
zisťujem ako mi chýbaš
to tvoje buchnutie do ramena
Stretnutie
Ľudia nie sú zlí
len nešťastní
vždy sa mi smeješ
aký som naivný
Život
V noci potom ako si zaspala
som stretol tvoju odľahčenú dušu
rozprávali sme sa do rána
po prebudení si mi dala pusu
Bláznivá
Keď si rodila
vadila si sa so mnou
že si len vypila kyslé mlieko
sedel som pred televízorom
Zaspatá
Som rád ak ráno zaspíme
ale nerobím ti naschvály
keď lietaš po byte
a v rýchlosti sa obliekaš
Inak
Keď si bola ešte mimo môjho zákona
často som si ťa predstavoval
aká si bola v časoch detstva
a potom mi to prišlo čudné
Frustrovaná
daj si dohromady všetko čo máš rada
a predstav si že to všetko máš na dosah ruky
každý večer pritom zaspávaš
a aj tak si to nemôžeš užiť
Túžba
Píšeš mi že cez slzy nevidíš na monitor
tiež by som ti chcel niečo podobné odmailovať
dvihnúť oponu v duši
na javisku pre dvoch zahrať veľkú tragédiu
Rožková kráľovna
Voniaš mi rožkami
ktoré som priniesol z potravín
a tvoja kôrka je chrumkavá
kým ty si ju namáčaš do medu
Všedný deň
Pýtaš sa ma
akú mám prácu potom
čo som prišiel z roboty domov
a ja sa snažím rýchlo nejakú nájsť
Hviezda
V spálni sa nám odtrhla žalúzia
som jej za to veľmi vďačný
odvtedy vidím jasno
v noci na nebi to miesto
Ozvena
vôňa pomarančov mi pripomenula
tvoje rozhryzené pery
sám som zvedavý
kedy s tým prestaneš.
Kvik
Praha tých dní
keď mi ju ako prvý
ukázal palestínsky študent Hamdi
a potom švagor stál u pípy
Si
Venoval som ti básničku
ako už koľký krát predtým
a ty si z toho namäkko
čo nechápem veď ti to hovorím
Prichytení
Všetko je opakom vlastnej ničoty
ale aj tak najkrajšia si ty
a ja som tvojou odvrátenou stranou
keď vzdušné víry ženú predstavy
Deň nachýlil sa, slnce zapadá
DEŇ NACHÝLIL SA, SLNCE ZAPADÁ -
Ó, v tmách, čo za ním nasledovať budú,
podkladajúcich nohám kameň, hrudu.
ty, Bože môj, buď moja lampada.
Samo Bohdan Hroboň
Kedy vyndeš, Matka Sláva.
Slovän rozkaz očakáva.
odozveriť sa na zemi
a vlásť besozvermi všiemi.
Hroboň - Slovopieseň
Vzhoru, Syn Slova. vozhoruj,
na prapúť Ducha sa vzmoruj.
Skrze Pána Jezu Krista,
premretého Bohubysta,
Zemeguľa
načo ničiť kvet
veď aj kvet je malý svet
na lúke vesmíru.
Elégia lásky a utrpenia
Milujem ženu domovinu vlasť otčinu
leziem na tatranské štíty
spúšťam sa dole ku Gabčíkovskej zdrži
z vrchu Urpín kontrolujem Banskú Bystricu
Žena
Boh je žena a počúva Bacha
o tom som presvedčený tak
ako stvoril človeka na svoj obraz
a všetky ľudské tvory sa v tele
Nemo
chcem sa nahnúť a bozkať
perlorodku uzavretú do mlčania
napätia zavraždených sluhov
z podlahy stúpa dym
O princezne Černičke
O princezne Černičke
Pod korunou starej jelše na okraji lúky pri lese rástol
černicový krík obsypaný malými nezbednými černicami. Konáre
stromu sa vlnia vo vetre akoby plávali po oblohe. V skutočnosti
Vír
hudba čo plynie ako v tie dni
v ten večer v zapadnutom bare
kde sa lenivo tackali tiene po parkete
a kde my dvaja sme spolu
V tomto krivom
Sú veci ktoré ma budú prenasledovať
ako ten chlap čo mi rozprával
ako ich dedinu vystrieľali
a on sa omráčený ešte s bratom
dead or alive
po rokoch tulák
som stál opäť doma
koláče voňali
ako mali
Niečo o erotike
Tvoje pohlavie
moje pohlavie
dve ryby
vo vode
Beh
strihám si vlasy
v značkovom obleku
a ty si pri mne
hoci ďaleko na roky
Prásk!
vnútorné pnutie
a celý atmosferický tlak
Zeme v jednej bubline
Boh si nás vyfukuje
Víťazstvo prehra
vieš že nikdy nespravím nič
čím by som ohrozil naše hniezdo
nezdá sa to
ale sú chvíle
Hrdzavý kríž
Hrdzavý kríž na chodníku zaťato ležím
z ticha vypláva jediné jedine vražda
našiel som zmätený kríž a neviem
či ho zahodiť či s ním rozbiť niekomu lebku
Hranaté jablko
Nehľadal som ho
veď zomrel dávno
a raz ráno
ma našiel on
Liaheň
nosím si čiernu dieru
do nej schovávam tvoje svetlá
a nikomu ich nedovolím
uvidieť
Spolu
pomaly som dostal strach
že si ťa nezapamätám rovnako
navždy mi budeš iná
tvoj hlas tvoje vlasy tvoja tvár
Havran
Havran
Havran smiešne poskakoval po chodníku
pochopil som túto jeho výzvu
viedol ma za krídlo s hlavou na bok
Ako si
ideš a ja sa prepadávam do pekla
všetky & horúce pramene mi oblievajú
spomienky obarené vo vriacom kotly
ideš.
Schopenhauerovi
Náboje zaklapli v zásobníku
čestní si nabili zbrane
lebo dnes sa úsmev nenosí
hlavne vedú v móde
Paniam kuchárkam
na zemi sú tvoje hviezdy
požičal som si z histórie
lebo tento citát ma hladil
od detstva po fantázii
Otázka
hromady mäsa
uspávali krvavou vôňou
života utekajúceho z hmoty
kŕčovito som sa držal
Dúhová
Idem po schodoch
kde sa nedá chodiť
a padá na mňa ťažoba
olovená obloha nad kostolom
Hovor
že ženy sú občas
na pokraji
a my im vtedy nerozumieme
možno sa raz nájde prekladač
pribitý
spievajú ožratí a odhadujem
ich orientáciu na mafiu
pivo sa mi oteplilo
sedí oproti mne
čakanie na slzu
na letisku
bol som si
vyzdvihnúť tvoju slzu
čakala tam na lavičke
Rozhovor
Rozhovor
pravdu sa nedozvieme
a ešte aj fakty si každý
vysvetľuje po svojom
Otrávený
na námestí sa potácajúce tiene
prepadli do stredovekej kostnice
kde som už raz hľadal
bláznivý kolotoč obrastený
V hodine smrti /Ili/
privítala si ma ako obyčajne
ale videl som ti to na tvári
že máš pre mňa novinu ale takú
som nečakal: vieš onedlho prejdem
náhrdelník
ten sneh čo
vŕzgal pod sánkami s
bielizňou si pamätám až
príliš jasne a mama ťahala
iota
v ohni oddala si sa mi
v kriakoch odkiaľ
upaľoval vyplašený zajac cez pole
a na súmraku slnko zapadalo bez mrakov
Príroda
Nikdy nezabudnem na tú ropuchu
ktorú chlapci umučili palicami
keď ju mlátili po hlave
a ona otrasená sedela
prečo indispozice
dostal som otázku, že prečo indispozice na tú moju básničku Príroda - no lebo sa mi nechcelo odpovedať na žiadne odkazy, a teraz nič iné nerobím, len odpovedám na správy:)))
(už nikdy viac indispozice:))).
Mame (Intimity)
Je taký svet
aj keď ťa niet
kde ťa vždy
stretnem
Ľahkovážne
Na m(M)esiac poď na M(m)esiac
ukážem ti západ
Zemegule
aby sa nerozplynul
Samozrejmá vec
More je obrovské množstvo vody
vzduch nezmerateľne veľa litrov plynu
Zem mnoho miliónov ton tuhej hmoty
a človek je ten tvor
Obraz
Keby som vedel maľovať
tvoj obraz by bol ako ležíš
v šatách v ktorých si bola
v práci kde nad tebou všetci
Na kolenách
Keď sa na niečo dlho pozerám
prestávam to vidieť
Zrazu vyskočí pred oči
roj dejov čo sa zatočí
Kričíš
oj veru vieš to
nechápem kde sa vzalo v tebe
toľko zloby
Môžem za to ja
V perinách
bláznovstvá existencie
nie života
ten je len prejavom hmoty
kým existencia je trvaním
Chvíli
Mať tak po ruke
Akvinského jachtanie
a uhlíkom na stenu
väzenia maľovať si kríž
Slepec
"úprimnosť nad všetko si cením"
- dokáž správnosť slov neuskutočnených -
do zeme nasávaš kvapky krvi
ako drobný merkantil
Bondy skúma Buddhove zákony
Dymil ako starý indiánsky náčelník. Jednu cigaretu za druhou. Pokyvoval pritom svojou bielou bradou a miestami sa "uchechtával" na tom, čo hovoril.
Zbyněk Fišer alebo ako ho skôr poznali na tomto svete Egon Bondy na veľkonočný pondelok 9.
Môj pohľad do zrkadla
Pozerám sa
a vidím
modlitebný mlynček
Pred sviatkami
Papier pero
vatové slová
že možno snáď
asi nie ale aby len
Posol mŕtveho otca
„Že živel. “ - smial sa Marián Čekovský, keď som mu gratuloval týmto prívlastkom k nedávnemu vystúpeniu na STV, kde sa pričinil o víťazstvo Prešovského kraja v súťaži Super kraj. Keď ma vidí, že mu volám na mobile, hovorieva prítomným v spoločnosti, v akej sa práve nachádza: „Prepáčte, volá mi posol môjho mŕtveho otca. “
Mariánovi zomrel otec v roku 1983, keď mal šesť rokov.
Jurajovi
Nočné motýle zo zimného štadióna
krúžia nad ľadom
oslepené slnkom
reflektorov
Keď
Keď umývam v izbe dlážku
myslím na svoju lásku
Keď fasujem samopal
najradšej by som ti pusu dal
Čo vlečie sa
Neutečie
Pomaly
trhám plagáty
za jedným ďalší
Zásnubná (manželke)
Život
rieka s dvoma brehmi
na ľavom bližšom k srdci
stojíme
Citlivých
sivý orchester svieti
tvojimi očami rozospievaný
svet sa sáče po
parkete dajú na tanier
Žrútom
a jedni velia
páľ a do nich
a druhí
aleluja na výsostiach
Strela
Hlava na kolenách
sa sama
rozpráva od rána
na drôtených tenkých
Mazľaví
len sa tak plaziť
po zemi k rastlinkám
dvíhať v údive hlavu
že vyrástla nado mňa
Bielych smiech
Krajina zmŕtvychvstania
zachytená na večnosti
s hranicou drevenou na
až kde svieti
Akváriová
Hektika mnou hýbe
ryľovať si dušu
v prázdnej záhrade
s hlavou na nohe
Zimami
Hrdlo ma bolí za moje nohy
tie tvoje vlohy na hádky
nechcem sa hádať chcem
len trpieť sladko bolestivo
Jarmilke
aby ste to vedeli
v Strážnici žijú strážni anjeli
a ak nežijú tak aspoň jeden
ktorý sa mi zjavil v mesiaci leden
Filmuje VII.: Hrôzostrašná jazda
Televízni pracovníci sú často veľkí výmyselníci. Príhoda, ktorú spomeniem, sa nestala mne, ale poznal som jej aktérov v čase, keď v Slovensku bola ešte len jediná štátna televízia. Sám som s nimi zažil nejeden veselý kúsok. No to, čo prežil s kameramanom Ferom a zvukárom Vladom môj kolega Maťo, ako sme volali vtedajšieho známeho moderátora, sa len tak zažiť hocikomu nepodarí.
Filmuje VI.: Kde prestáva jestvovať svet
Ako je známe, prvý človek Edmund Hillary z Nového Zélandu so svojim šerpom Tenzingom Norgayom sa postavili na strechu Zemegule 29. mája 1952. Najvyššia hora sveta Mount Everest zvaný tiež Čomolungma či Sagarmatha roky lákal aj našich horolezcov. Ako prvým sa ho podarilo zdolať až Zoltánovi Demjánovi spolu s Juzekom Psotkom v roku 1984.
Filmuje V.: Televízny bošák
Vždy, keď začujem v elektronických médiách to známe "td", zbystrím sluch. "Td" vyslovujú väčšinou ráčkujúci ľudia namiesto písmenka, ktoré nasleduje v abecede po písmene "p". Aby ste mi rozumeli, ja sa takto vyjadrujúcim moderátorom a redaktorom neposmievam. Naopak, naozaj hlboko ich chápem.
Filmuje IV.: Psychostroje a psychopat
V leteckej nemocnici ma čakalo aj vyšetrenie na psychiatrii. Mal som ťažký otras mozgu a stratu pamäti. Haváriu si dodnes vôbec nepamätám a to ani deje, ktoré jej predchádzali. Na psychiatrii ležali so mnou na izbe jeden psychopat a druhý samovrah.
Filmuje I.: Zablátená história
Keď som nastupoval do televízie, musel som prejsť lekárskou prehliadkou. Nuž som sa na túto udalosť patrične vystrojil. Dal som si tvídový oblek sivej farby k sivým mokasínam a cítil som sa veľmi komfortne. Takto vyparádený som sa vybral na zdravotnú prehliadku.
Filmuje II.: Vysviacka
Mal som kamaráta. Bol diakonom po skončení bohosloveckej fakulty rok, keď vo veku 23 rokov mu Svätý otec udelil výnimku, aby bol vysvätený za kňaza o dva roky skôr, ako predpisovala veková hranica 25 rokov. Dostal dišpenz od pápeža na vysviacku. Pozval ma spolu s jedným mojím známym.
Filmuje III.: Moč v pohári
Počas mojej hospitalizácie v nemocnici pre letcov, kam ma priviezli po ťažkej havárii, ktorú som utrpel v čase, keď som študoval na vysokej leteckej škole odbor pilot - nad zvuk, som strávil v Prahe pol roka. Ležal som tu väčšinou so starými "flígrami". Tí sa tam nudili. Preto hocikedy vymýšľali rôzne pestvá, ako malí chlapci.
Zajtrajšky s olámaným lakom
povedať len svetlo by
bolo málo lebo je
aj tma a preto je najkrajšie
prázdne mlčanie ktoré
Oslava smrti
Oslava smrti Saddáma Husajna je logická. Nie preto, že to bol totalitný vládca. Je logická pre časy v akých žijeme.
Kult smrti je súčasťou súčasnej ľudskej civilizácie.
Vojnové variácie
I.
V noci sa budeš dívať na hviezdy
tá moja je primalá
aby som ti mohol ukázať kde je
Svrbenie krídel
Kamienky škrípu
pod krídlami ťa svrbí
smäd túžobne čakaný
keď ma nechceš
Autor a literárna predloha
Bol mi
rozmýšľam čím
otcom.
To by bolo
Na morskom
Na dno mora kreslím prstom do piesku
tvoje meno
chcel by som sa rozdať rybám
ako živá obeta na dne mora
Mačacia
keď biely papier
tvojej tváre vraví
nie som zaskočený
v skutku zatlačený čas
Žltá snehová
Sladký spev hrocha chcem
škrípať zubami po mastnom
tanieri nemajú čo hľadať na
dnách morských sklamaní
Blázinec v mojej hlave
vrazil som si nôž
do nohy a vyrezal si
tak z nej zlatú žilu
lebo život je tak smradľavý
Neviň
Keď mier zabíja
ty si nevinná no
zúrivá
a vojna sa už
Sneh čo nenapadol
brat môj nezomieraj
tri slová priviedli ma
späť ak som už kráčal
k bráne
Prašivé dni
pod poklopom
skrývajúci sa tieň
ten čo ťa ťahá za
uši odreté od nervy
Starcove verše
V spotenom autobuse
slnko vypaľuje v mozgu dieru
za šoférom páchne starec
po jeho zamastenej šiltovke
Kvantový dôkaz
Oslobodilo ma poznanie
hmota neexistuje
len energetické vlnenie
s prejavmi hmoty
Neustále
Tvárou tvár zániku ma prepadla úzkosť
nebola zo strachu z náhleho odchodu
uzavretia sínusových kriviek bytia
ale že nestihnem to najdôležitejšie
Duša na skle
Studentočka.
spievaš mi zo sna do rána
kráčam do obchodu
po čerstvé rožky spieva mi mama
Sedembolestné učiteľky
Panie učiteľky so srdcom mám
Porodili generácie
Nečudo že z ich sŕdc lásky
najviac ubudlo
Vták
za oknom ma budí zo sna
ťukám do klávesnice noci
chmatne ma za pačesy
nie wieder nachtschichte.
Kríž je text
nezapísaný text je najsladší
neunesený kríž je najťažší
Do zeme do truhly ma svojou váhou
vtlačí a som včerajší
V jeho tele
Oblečený do podoby
pribitého na kríži
odpúšťam si viny
prsty sú mi
Vendidat sade
Brahms s divokým nástupom huslí
allegro non troppo duša je bojiskom
v koncerte pre pianoforte E
božia podoba orchestra číslo 2, opus 83
Ukrižovaný chlieb
Keď kňaz láme chlieb
a premieňa ho na telo
v chráme z kúta hľadím na oltár
a vidím sám seba v mase ľudí
Kto si vykročil
Nie ja hľadám mladého blázna
on hľadá mňa s večnou otázkou
pre nekonečnú odpoveď
- cesta je cieľ
Obhajoba
Múza sa dvakrát neobzerá
odchádza s nosom
dvihnutým dohora
V daždi ťa prichýli
Tehotná
nakoniec ti to
zašepkám ako
sa mi zaplietlo
do oka sa
Za živa v nebi
V Košiciach žil Tónko
keď ešte električka
chodila okolo Dómu svätej Alžbety
vždy nastúpil na zastávke Maratónca mieru
Vďaka Prométeovi
Hluchý svet
vyzváňa obsadzovacím tónom
obhorený papierik
upečený nad ohňom
Život
Bojuje v ňom
človek extra patriom
hmýriaci pach tancujúci
pred očami
Judáš
Prečo toľkí.
Prečo Giovanni Papini
i Leonid Andrejev.
Prečo toľko myšlienok
Sieťová hlina
Nechám sa za živa
zahrabať do hrobky
tvojho tela a obklopím
sa terakotovou armádou
Ohnutý srdcom
sopka chŕli v mojej
hlave sa nájde miesto
na poličke uložený
liehový varič žiari
Žiarlivý
Keď si tak dráždivo neodolateľná
a ty o tom nevieš
a neveríš mi keď ti o tom
hovorím sa mi smeješ a
Fragmenty
Čím viac je ľudí
chcú žiť pokojne
a ja vstupujem
do hrobu
Chrobák v mravenisku
Mám už plné zuby tých hlúpych
rečí pri víne a predsa ich počúvam
chlap je len bytosť vytvorená
z odpadkov pri výrobe ženy
Fontána
Únava do bez seba sa ťahá
keď noc je ešte k tomu
dusná a krvavo tmavá
páchne mi to čerstvou
Rozliatí
svet je paranormálny jav
brble a kypí
človek presne lietam
kam si nedávam
Kruhy
sa nerušia
pre somariny
ale iba v prípadoch
ak vám idú odťať
...a predsa existuje peklo vážení
Oceľovosivé more čo bolo nad hlavou tam hore
a odtrhnutá slza z viečka bolí
čas utopil spomienky v mori
mlynček čo melie všetky obrazy v mysli
&hriech
&hriech
keď sú dôležitejšie nadávky
ako obsah
keď štekáš do diaľky
Vlny
Buďte svätí lebo ja som svätý
vraví Prvý Petrov list
Boh na počiatku stvoril óm
až potom nebo zem hviezdy
Babulice Šušu
a čo bolo na začiatku.
Bomba.
Prišlo prosto
vzal som ho do náručia
Doliny
Blýskalo sa
v kúpeľni striekala sprcha
v kúte čiernej pivnice
na mňa striehla
Len
už ťa nájdem len
vo sne za mnou prídeš
aj keď budem
mať osemdesiat
Šlabikár
Po ňom môžeš siahnuť vždy bez strachu
len nie bez prudérie
Megalomanské hriechy bez farby
lacných nápadov
Zásuvka
Pri upratovaní starých papierov v zásuvke
dostal som list že mám výpoveď
do čerta.
Nasrdený tlačím pedál plynu
Laserová
Farby čo si mi farbila
vo vani na dlani a
druhou rukou si mi
mokrila dosah na
Krátky uličný dych
Popolníkový privát
otrasený dymom
Slimák beží v zrkadle
za tvojou slinou
Rakovina
Bola tu smrť
keď som zaspal
vravím žene po prebudení
smiala sa
Klamy
V tej úzkej malej izbe
v byte bez ústredného kúrenia
som zbadal na dlážke
najväčšiu lož vlastného života
Dejiny
História na ruby
čas tečie dozadu
čo je to čo bolo ešte len bude
kým sa zo zániku narodíme
Panenský vánok
Óm mani padme hum
panna Devanaki porodí Krišnu
pri umývaní v rybníku Maduva
kam sa dvanásťkrát potopí
Vyznanie
Zarathustra našiel božie meno
Ahur Mazda v periodických vlnách
boh hľadí do hmoty
a zjavuje sa rovnakým príchodom
Svätý
Tomáš Kempenský sa nechcel klaňať
svätým ostatkom
keď na oltári mal živého boha
Nasledovaním Krista je svätým
Sen
Vietor vyfúkol plastikové vrecko z koša
oblepilo železnú žŕdku plota
plastikový tvar sa pokrčil
do podoby stvoriteľovej tváre
Bosá nevesta
Bosa si kráčala
lebo vtedy je tvoja krása dokonalá
Mňa hrýzlo napätie
a topánky škrtili na nohách
Sokoly (Ludwigovi)
Veľký inkvizítor v mojom byte
ma ťahá na balkón
Jedenásť rokov tu bývam
jedenásť jarí stúpa k oblohe dym
Doslov
Svet, v ktorom v danú dobu a na danom mieste žijeme, má množstvo komunikačných kanálov. Svojimi zmyslami vnímame blízke i vzdialenejšie informácie o tom, ako vyzerá. Pritom nezáleží na tom, či žijeme v 17. storočí, alebo v roku 5178, či v roku 2451
pred naším letopočtom.
Ponor
Odmietam poznať slávnych klasikov
lebo chcem poznať
sám seba
sedím tu
Hmly
Ryža v mlieku
si ty v hmle
pomôž mi nájsť
svoju časť sna
Blázon na oblaku
čisté šialenstvo
sa krčí v kúte bytu
vykukuje zo zásuvky na kuchynskom stole
z kvetináča odpadli ti lupene
Johann Sebastian Bach
Aké neuveriteľné tajomstvo
si schoval do notových partitúr
Zbláznim sa
že aj ja cítim v hrudi
Krčmárska
Pípa tíško pení na ľudí
zbesnela
Mľaskám
Prerazené obočia tancujú čardáš
Staroba
Až na koniec
uvediem
malú premiéru
premenenú v tichú
Bláznivý kolobeh
Bláznivý kolobeh
Bieda sa opakuje
kruh Gautamovej karmy
aby všetko zaniklo čo raz vzíde
Zasnežená
Ešte nenápadne
nenapadol
a už sa snehujú
vločky závojnatých
Za zosnulým svetom
Keď sa pes krúti za svojím chvostom
a mačka vylizuje vši z kožucha
je v zemi toľko dier
koľko kolov v plote
Niečo o milovaní
dúhová lastúra
pod prstami otvára ústa dokorán
jemne vlhko búcha
Fantazy
Dookola ľudí udivuje
kolotoč fantázie
pochopiť minulé i budúce
storočia a nepoznať terajšie
Praha II.
In nomine patris
et fili
et spiritus sancti
a v mene novej doby
Mame (Intimity)
Je taký svet
aj keď ťa niet
kde ťa vždy
stretnem
Vlhká spoločníčka
so slzou v oku
spať mi nedá
kráčam nocou
omámený chýbajúcim snom
Mŕtvej
Zrazu neviem čo s tvojimi vecami
na chodbe stoja čižmy
z ktorých si sa tak radovala
keď som ti ich kúpil
Kolobeh (Ctiborovi Štítnickému)
Neznámy vzal
chlieb a ruže
Zarazil sa
veď to si už ty napísal.
Villonovi
(pri výročí 525-tich rokov zmiznutia)
Hlúpe tulipány sa rozvili v plnej kráse
ohlásili meškanie zázraku na Parnase
Kto bude v duchu "omnia trinium est perfectum"
Alfa a Omega
Niekedy som začiatkom
i koncom zároveň
Niekedy svätcom
i diablom na roveň
Tebe
Spadla hviezda z oblohy
(milujem ťa ako dážď)
priamo medzi tvoje nohy
(v letnom ráne)
Krasová jaskyňa
Opojí ma dvojitá vlna
stiahnutý reťazou
gumy
Vždy znova užasnutý
Guillamovi
Guillaume Apollinaire volám ťa volám
do času večných hlbín
odpovedz ako žiť s vedomím
že niekto ako ty že niekto ako ty
Pôrodná
Kvapky dažďa mi stekali z očí
električka meškala
stúpil som do mláky
a v dlaniach cítil
Poklad
chýba mi hudobný sluch
no snívalo sa mi
že dirigujem
a jantárujem si slák
Óm
Ó otče môj
otče jediný
hľadíš na mňa z výšin
hľadíš z hlbiny
Minca
peňažná poprava
keď sa ukáže či zostanem
ďalej na planéte
vo vzduchu sa prevaľuje
Po každej noci zatiaľ svitlo
Zo zablatených mlák máme sprchu
o mokré stehná hrá slák
skladbu o tvojom pupku
nočný šramot je ten kľúč
Mojsejev, Kostik a kvietok (Paustovskému)
V Moskve Lenin hladným sľúbil
že dostanú pôdu
v storočí poznačenom bez viery
veľvyslanca Nemecka Mirbacha zabili
Telefonát
(Jojke - manželke)
Vnímam farbu slov
vravíš:
To si ešte nevidel
Opak
Vymyslel si zasa
pekný bľabot
aká krása usmievaj sa
(vyletí vtáčik).
Pocta Bukowskému
Slovenke matke troch detídvaja muži v maringotkefľašou od šampónu poranili konečníka na následky krvácania zomrelaspráva z poznania Charlesa Bukowského- chlap miluje veľa žienkeď v skutočnosti nemiluje ani jednuSlovenku nenašiel pravý chlapCharles by sa do nej zamilovala o fľaši od šampónu by zložilsvoj krvavý soneto mŕtvom v parkuktorý bol ešte teplýnuž s ním obcovalneverím že to urobilČudoval sa že ho nechcelani Larry Flynt do HustleruBukowski v Los Angeles o najslávnejšomSlovákovi 20. storočia roku 1968 napísal:"Dubček sa z Ruska vrátilako polovičný muž desiaci sapsychickej smrti. Človek by sa už malkonečne naučiť že je lepšiedať si pomaly odrezať gulea zomrieť, než sa snažiťza každú cenu prežiť. "Jeden z váspo smrti našiel jeho prvýa posledný faxkeď som stál vedľa Dubčekav roku 1991 a on mirozprával že jeho ženasa hanbila pýtať siv potravinách dubčekynuž žiadala predavačkuo veľké rožky z regálažena čakajúca v radeza ňou sa na pani Dubčekovúosopila či sa tak bojíkomunistov že nevieani požiadať ako normálnyčlovek nebojácneo rožky zvané dubčekyBola normalizáciaa pani Dubčekovás hanbou z potravínvybehla von s plačomv očiach ale niez poníženiabola šťastnána jej Alexandra nezabudlia nepriznala saže to ona je jeho ženaČo by teda písalBukowski keby poznaltúto príhodu.
Znásilnenie
Kto netrpel nevie čo je utrpenie
vezie sa pokojne na žitia pene
nevtrhol mu uragán do tela
a rúca
Moja odťatá
Sekera a jej chvenieTo je to čo cítiKatova rukaTen odpor šijeKým sa tvoja hlavaOdkotúľa do kútaOdpor telaŽivého čo umieraTo cíti katova rukaA nevie ďalej s týmŽiťMusí s tým žiťKým ju neodtnúA nezahodiaDo koša od rýbLebo si bielaPráve mnou ulovenáOdťatá hlavaOdkotúľanáStrieka z teba temnáKrvPod mojou rukouZomrela siCítil som poslednýPulz tvojho životaMoja odťatázoťatá až do dnaA autobusV ktorom sedímMám desať rokovZrazil človekaSedadlo je na koleseNormálne som nadskočilAko hlava toho mužaPukla a pochopil somStredovekého kataA jeho pocity priStínaní hláv Sekera a jej chvenieTo je to čo cítiKatova rukaTen odpor šijeKým sa tvoja hlavaOdkotúľa do kútaOdpor telaŽivého čo umieraTo cíti katova rukaA nevie ďalej s týmŽiťMusí s tým žiťKým ju neodtnúA nezahodiaDo koša od rýbLebo si bielaPráve mnou ulovenáOdťatá hlavaOdkotúľanáStrieka z teba temnáKrvPod mojou rukouZomrela siCítil som poslednýPulz tvojho životaMoja odťatázoťatá až do dnaA autobusV ktorom sedímMám desať rokovZrazil človekaSedadlo je na koleseNormálne som nadskočilAko hlava toho mužaPukla a pochopil somStredovekého kataA jeho pocity priStínaní hláv.
hlísty sa derú z výkalov tváre
hlísty sa derú z výkalov tváre
v nočnej tme
je každá čierna
te - an tvoja jadrová jama
Rozfúknutý prach
Chcem sa ponoriť medzi ľudí v dave urobiť pár temp V očiach slepca zosadnúť ako motýľ na tróne po boku s podliakom v nozdrách cítiť mrazivý prach prekrojených tiel chcem ponoriť sa medzi dobrých ľudí blúdim so stonožkou a slepo túžim za vlhkom som len spleť umne pospájaných buniek môj genetický kód sa zbavil koreňov Chcem sa ponoriť do dobrých ľudí na pomedzí uzavrieť pôžičku a prvú splátku slzou splatiť
Ave Mária
Steny sa chvejú od vĺn z krokov
ľudia sa stali notami
Aj keď prišli všetci
nie je ich dosť
Odpoveď son-sa-nimovi
Seung Sahn 78. patriarcha zenu v priamej línii od Budhu sa v preslávenom kong-ane pýta: "Ak niekto vstúpi do chrámu so zapálenou cigaretou, pristúpi k soche Budhu, fúka jej dym do tváre a odklepáva na ňu popol a ty si pritom, čo urobíš. " Pokloním sa mu, pretože je viac ako Budha. Poprosím ho o cigaretu, a ak mi ju prekvapený dá, začnem z nej po zapálení na jeho hlavu odklepávať popol a fúkať mu do tváre dym, lebo utrpenie tohto človeka je veľké, budem preto trpieť s ním.
Pokoj rezbára
Mys fúzatého slona
trčí do priestoru
práve zhasla lampa
stromu
Panika
Jem šunku s chlebom natretým plnotučnou horčicou, keď do rúk beriem mladú cibuľku. Ach, aké krásne semienko so svojím vzorcom premeny živín vytvorilo zo zeme toto chrumkavé dielo prí- rody. Odkiaľ sa vzalo. Vzniklo hádam za môjho života a ešte dnes, v tejto chvíli, zmizne zo sveta.
Gaštanový háj
Ktorá si ktorá. V bielom s modrými zubami možno modrá Slovenská Amerika. Vyrástla si zo slov spoza stola. O pohárik viac nepridá k vlno-bytiu Dunaja
Kolenačky
čakám
na stelesnenie súzvuk chvíľ
sedem ľudí
rátam
Tri (trom)
Sú trijednej som rodidlá trhalpri vstupe do svetadruhej do nich vchádzampri výstupe z vesmírutretej som ich darovalaby som mal kadiaľ opäť prísťSú trihviezdyPrvej patrí súhvezdie Blíženciz ktorého som bol z lona vyvedenýešte súčasť matkyaby jedna z dvoch Kappana Zemiprešla cez Styx skôrDruhej velí Aldebaranv súhvezdí Býkavyvolenej z iných rodidielna prvého májado jedného tela sa so mnou spájaTretia má Síriusv súhvezdí Veľkého psana kanikuliv dobe záplav na Nílea vlády okrídleného leva svätého MarkaPravda je že ON stvoril najprv Evuaby z nej vyšiel mužTá biblická legendaje celkom popletenáo prvenstve Adamarebrá sú v páreniet medzi nimi osamotené a Duch svätý- prvý tvor po Ňom – bol v hebrejčine ženaBlíženci sú dvoma trblietkamiuž len z tmy svietia- moju matku prikryl Hádesov tieň -Aldebaran a Sírius sú jedinéhviezdy na oblohektorým vidno farebné spektrum svetlaŠtyri farby dookolačervená zelená modrá žltáSú tri hviezdy viery lásky nádejeViera čo ma zrodilaláska s ktorou tvorím- a ona rodí ju - nádejcez tetragrammatonže sa raz znova z jej rodidiel narodímčervená zelená modrá žltáfarebný tok fotónovvibrujúcej energie Stvoriteľových očíktorým zodpovedajú jednotlivé oktávy hudobnejstupnicepreto sa svetlo na počiatku láme podľa notovejosnovy
Nocturno
Ponorím sa do vĺn tvojho telaNa pokožke urobím pár tempOblečiem si ťa moja ženaten oblek zo živéhočo živé do živéhokrásne robí chcem
Tak to vyklop
Kým sa vráti čierna žena rozzúrená drzá zmija čo vypľúva jed jej smäd syčí tra-ta-da-dá a na hradbách v tieni za ňou sliedi môj strach plesne po tesných rifliach tvojej piesne na dvakrát A hnev čaká v perinách Z mláky na chodníku vypláva parník Z oblohy sa rehoce tank Ten výstrel nie je zlý ak ťa netrafí Mám ťa rád čierna žena Navždy verný zahni-vajúci chlap
Hlas do neba
Pane, načo si ma stvoril. Tvoja starostlivosť ma dojíma. Radšejmlč, lebo zaslzím. Načo si sa toľko trápil.
Zomriem v roku 2047
Dnes, keď sa píše rok 2047, ešte stále žijem. Narodil som sav minulom storočí a tisícročí, v roku 1966. Dvadsiate prvé storo-čie sa prehupuje pomaly do druhej polovice. Strašne ma škrie, žev čase, keď som napísal túto správu v roku 1993, som nemohol vi-dieť dosky, do ktorých ma onedlho dáte.
Keď nie som doma
Nesmieš mať pocit
frontálnej poruchy
keď studená vlna
zo zlej nálady
Výročie svadby
Skúpil som ti všetky snežienky v meste pretože nie som skúpy a už nesneží Iba ak stará finta že mne vo veži Miesto hlavy nosím maják dávam signály tým ktorých mám rád aby nezablúdili v sivej hmle nedôvery Mýliť sa je hlúpe a nie ľudské lebo práve sa mesto zmenilo na ohromné klzisko padajú krištáľové náušnice To asi preto aby sme sa dostali na šikmú plochu Uzavrel som spisy vlastných úst ale listy papiera sa stále derú von Povedať by chceli že stromy sa už rozzeleneli čakajú až ich spáli pozdný mráz Či sa pamätáš. Ako pred rokom chcel nás.
Ani krok vpred
Celý beh dňa sa pustil do choroby v spisoch hľadáme spoločné spoločnosti slovníkov rozbehnutých do nábehu na výrobu spustnutých opustilcov "takého-bohatého-dievku" nepre-vyrobených alkaloidov ktoré nám zanechajú najmä v hlave niekoľko zoschnutých odoslaných riadkov pre tetu pomaly krájajúcu krajky z našich kúskov Z vlasových sponiek dych bozkov a popolavé onko vrásky desivo spúšťajú skysnutý des do súkolia V každom bode miesta kolíšeme na kraji mlecieho stroja a vnímanie zvyšných bariel ktoré bežne nevidieť sa láme na svetelný signál pohnúť skelet o kúsok vpred
Ničopona
Niekto si zabudol na lavičke zväzok dobrých rádodišiel s nadávkou v nose len ju vysiakaťNiekomu prišlo ľúto seba saméhohľadal zárukyžežežeRadí:vravte všakvšak nie však áno však žeTechnické služby si robia dobrý deň hneď zránasivý muž v sivom obleku zo sivého autanalepil na sivú kôru samopalu aktovkysamolepku plechovej papuleTaktovky ženských topánok dirigujúa podlo iritujú chuť na kávuČo to zaniká ticho uniká do ďaleka bez rizika. Možno stojí zato sedieť krátkozrako v kúteaj nohy mať plochélastúra bez perletešnúra perál bez šnúryhrdlo bez krkučo by dvíhal ústa k pohárua cez javisko bez opony vidieť kostýmis holýminičotamidobrodení
Odkaz synom
Ľudia sú svine
nemyslite si
že to máte vedieť len preto
aby ste s nimi kadili pri
Medonosný
Pod čiaru sa díva
Nad hlavou jeden deň
Z dubového stola zmýva malý kúsok
Pod očami tieň
Trikrát iks a si nič (záverečné pokračovanie)
Pozor. Dobrý pes
Nápis na bráne
Z rozhovoru na ulici
Človeče čo nepovieš
Sťahovanie
. svet troch bodiek pred vetou svet zakeď odpúšťame nepriateľom hasíme smäd dnamapa stola stokrát zhora stokrát zdolacez výsmech holých stien zbieram silu ísť do bojasťahovať sa smiemvzťahovačný tieňv hraničnom pásme telahranice klamania čo som si určil na splátkyobrázky premietam po spiatkydeti sa bijú o lepšiu topánkus palcom trčiacim z diery vonhojdací koník škuľavo poškuľujeviac sem neprídemtri bodky tri pred i zanekonečný sťahovací deň.
Si čaša, si kvet
Zdalo sa mi v neistej hmle
v zrkadle oddaných očí
trinásta izba plná prianí
vstup nemilujúcim je zakázaný
Podpalupopoludniny
Na jedálenskom stole som zabudol malý klinček po márnych snaháchstĺcť si byt. Okrem neho na tanieriku dva nedojedené ohryzky z kukurice, ktorémi tu nechal syn. Žena zavrela za sebou dvere. Chvíľu myslím na to, že klinec zjema bude mi horšie.
Niečo o Nietzschem
"Jeden človek je svedomím toho druhého.
Je to veľmi dôležité,
najmä ak ten druhý
už žiadne svedomie nemá. "
Pojedanie o člavoku
Už druhý večer nie si doma, vraj sa to stáva. Ľudia z ničoho ničmiznú bez stopy. Aj nad nami v oblakoch jeden taký býva. Už roka pol ho nik nevidel.
Valentínovi Beniakovi
Na bielom obrúsku brúsiš perá
potom už k nim nepristavíš lešenia
"veď ten človek nebol zlý,
len tak sme ho dohrýzli. "
Z podzemia
Utiahol som sa do sebalen mňa mne môjaž kým som svojako krysa v podzemístriehnemJedy si nevšímama obchádzam ich v nádychukto si ma chytímá kalikuHryziem a papámodpadkyNa nich si brúsim lakteAkého ste ma chceli maťtakého si ma prajte
V podzemí striehnemvzývam sebavstúp do mňakrysamilé zvieraMá strach a cita intelektspýtajte sakrysiarov". vždy keď idem niektorú z nich zabiť, tie ostatné sa bojaa plačú za ňou. a ja plačem s nimi. "
Niečo o niečom
Niečo sa dá vždy povedať o niečom
To niečo svedčí o tom že niečo
o niečom
Aj keď je to niečo
Niečo o Bohoch
Keď som chcel zomrieť
nezomrel som
Keď som chcel žiť
skoro som zomrel
Trikrát iks a si nič (druhé pokračovanie)
Čo spravíš duša ubolená
keď opäť vkročíš do svojho tela
Kam odložíš z pliec batoh
aby si vzlietla zbavila sa mátoh
Srdcový záchvat
Nemôžem skočiť do priepasti
Strhávam sa a zadúšam
z rúk mi vyteká ružovoodporná tekutina
Milá pani v rokoch mojej matky
Niečo o Montesquieu
Montesquieu prišielna rozdelenie svetskejmocinavýkonnúzákonodarnúasúdnuBolo mu to dovolenézmociBožej
Repete
Besné ráno
V tvári dym z tela
v popol zľahlo z krvi
čiernych hodín
Prvá synovi
Vždy je niečo prvýkrátdržím tvoje prvéfotografiea vidí sa miže sa vôbec nepodobáš
Prečo nezačneš odtiaľkde som teraz jaale opäť sa rozbehne všetko odznova
Ako vláčik na baterkycez maličké koľajničky výhybkysebafóryautíčka na zotrvačníka bicykel
Nechcem predbiehaťlen si lietam
Po špičkách vŕzgame si bozky na pery
Zaviaty v oku periskopu
a s fajkou pier medzi zubami
dusím sa tvojím bielym telom
ako chlebom
Každý má krídla dobre schované
Plačeš
vraj po inom netúžiš
iba
po piatich centimetroch teplej
Neurotik
Krčíš a skrývaš
zviera
z hlavy si robíš dúpä
bŕŕŕ až je ti zima
Na chvíľu ma prešla úzkosť
Rád by som netrpne plával
vravel že teraz je to už na ulici lepšie
aj v byte aj mimo mesta aj v ňom aj v nás
a keď nájdem tvoj vlas
Každý deň
Vodovodný kohútik odkvapkáva čas dezilúzií mokrých šiat a jarná slza rozmazaných morských rias hladká viečka
Krátky som (aj keď mám meter osemdesiatšesť) zachytiť pád vzad.
Na chrbte v žite
Nehodím tvár do žita
V nočnom svetle
uzlím uzlík k uzlíku
v spletitej sieti mozgu
Neboj sa nič sa neskončilo
Vraj čas všetko spravíten mi ťa dal(tak to pusť z hlavy)a aj vzal(potichu zvraciaš zelené hlieny)ČASzodieraš si dlane až spod(do misky a stále nedvíhaš tvár)nechtov tečie tvoja briliantová(kašleš a nemôžeš prestať)levia medovina(mementom šumí strom)MYŠ času(pomaly vdychuješ peň)chceš piť a voda je čoraz kalnejšia(krútiš spuchnutým jazykom pery)večne plynúci dej - boľavý nerv(v pustatine vyjú vlci)piskot pavučina sa dvíha(pletieš si ma)s niekým na chodbe dymím(bublinatým smiechom ma chceš uštipnúť ako včela)zapieram včas nohu do perískrz sitobolí toto.
Na veštbu Lautréamonta prikladám znak vlastnej túžby
Keď sa dotýkam tej smiešnej pravdy
na prelome doterajšiehopohŕdaniaňou a vlastným poznaním, musím pripustiť
možnosť,
že ak by som nesiahol po tebe,
ˇKeď niekto niečo veľmi chce
Sedeli sme za stolom traja
On Ona a ja
Ona a ja sme chceli ONzmeniť na my
ONvšak neustúpil
Bez teba sa udusím
keď sa mi pripomínaš
lapám po vzduchu
prečo tak strašne
bolí spomínanie
Nohaté slnko
Týždeň
posledné dni
vietor metie
smetie nádejí
Červená skoro do čierna
V železnom brnení ako šupinatý kapor pribíjam klincami naskrížené drevá dve ruky a pár nôh. Železo vniká cez kožu a svaly,ozve sa slabý ston. Križujem, a viem, že seba. Fajčili sme ciga-retu za druhou.
Na potulkách človeka som ťa stretol
rozbalená stavebnica s návodomna výrobu spustnutého opustilcavyvraheľa zvrhnutého z podstavcachvíľu krčím pokrkvaný "en face"krivým miechovodné trúbkystaviam brlohaby som mal kde brblaťsliny po kvapkách tľapkajúna pazúry zaťaté do nepoškvrnenýchškvrnitých krídelpochovávam ich a kriesimvzápäti v napätí hľadámiskru vodopádučuchám pannu pred obťažkávanímholý nerv v delte stoporeného tŕňabolestivý rozbrojs tyčou v šušťavých štetináchkráčam po hrebeni a neviem kam hlavuskolím do bratadesím sa anémieuž som ju stretolv hryze ľahko zhúžvamnos ústa uši očicesta na Mesiacmožnosť obozretne obzrieť sabez strachopudu bolestia bludu v čiernych dieravách
Básnikov
Básnikov musí bolieť svetinak by nemohli o ňom písaťrozháňať mrazivú hmlua rozbíjať si hlavy o múryBásnikov vždy bolí celý človekkeď sa zem krúti naopaka hľadajú vieru v čiernej dierečo raz aj tak každého zhltneBásnikov nik nezmenízostanú vždy nemennía ich úlohou je búrať smútokčo pramení im v dušiBásnikov nechajte plakaťich slzy umývajú rany svetaa báseň - ich nevinné dieťaraz spasí ich hriechBásnikov opúšťajte priatelianie sú schopní vám klamaťa tak len rátajú čo kto dala má daťBásnikov držte na reťazina brány pribite ceduľu:Pozor dobrý človek. čo fňuká a fňuká v posteliBásnikov samozrejme ukrižujte
prebite im hnátya nad hlavu namiesto vavrínaim nalejte octu do vínaBásnikov si nepestujtenehrejte si na prsiach hadya zotnite im radšej preventívne hlavyveď kto vie kto z nich sa o čo snažíbásnikov nenazývajte pravým menomnik neukul dosť okova neutkal laná na slučkykde odvisnú im ich odpustkyBásnikov hoďte do blatasmrť je im málo obdratáa tak ich utýrajte radšej saminie že by ste im dali z milosrdenstva cyankáliBásnikov naučte skákať podľa švihov bičaveď aj tak ich zaujíma iba . a láska nie je pre nich určenánech od vyčerpania sa im trasú kolenáBásnikov pošlite na galejekaždý deň im na plecia zložte väčší kríža zabudnite pritom na súcitveď koľkí z nich by sa chceli skôr zabiťBásnikov prikovajte ku skale ako Prometeakaždý deň im vyšklbte pazúrmi kus z pečene
a nechajte ich zmrznúť nahých v ľadeaby už stíchli vražedné ich peráBásnikov neľutujteneohýnajte pred nimi kolenáa opľujte ich horkými slinamikým ešte niekto z nich verí na večné pravdyBásnikov tých tvorov horších od hadieho plemenaBásnikov urážajte ako v súdny deňdolámte každú ich chrbticua zlomte na nich všetku palicunech bolí ich každý senBásnikov tých ťažkých duše zločincovčo zabíjajú nádej na života ponížte ich pod smútoknech si sami určia rozsudokBásnikov narážajte živých na kolyaby zomierali v bolesti plamenia režte z nich opasky za živanech im je záchranou len zánikBásnikov vyvraždite navekyveď robia len klebetya rozsievajú zrná zlanech pykajú že nie sú z mäsa ale zo sna
Tisíc sto deväťdesiat jeden
Utekám cez blato sídliska na autobusmá iné číslo jari čo v noci meškásedím za šoférom a podopieram oknovozidla značky Ikarus - bez krídelrátam zapálené sklá od konca Petržalkyaž po most cez Dunaj počet rokov
či dní mesiacov týždňov kým budem žiťsvet koľko potrvá spolu so mnouako dlho ma znesie na širokom chrbteokná betónovej Mekky Slovenskaod nemocnice svätých Cyrila a Metodarátam svetlá a chcem ich uchovaťv duši aby mi svietili v budúcich tmáchKoľko osudov ľudí za sklamis pohľadom dvíham celú hlavurad vežiakov stúpa v mori panelovOkien je tisíc sto deväťdesiat jedenten počet mi na nič nesedíNa roky veľa na dni málocifra čo sa ma netýkaale tých za oknamiv noci keď pred jarou život mlčíMožno mi neznáme božstvo prikázalozrátať spravodlivýcha či tých čo zahynúmením rátanie oblokovpočítam aj tie čo sú v tmeaby boli pri sebechcem zachrániť celé rodinykatujem mnou označené oknámôžu byť životom i záhubou
iné sklá som nestihol označiťMoja cesta od lekára z nemocnicesa mení na urputný boj o každý obloko každé svetlo môjho vnútranašiel som ho v nočnej PetržalkeSvieti mi nádej že som blázon a rátaniena osude vinných i nevinných nič nemenísom číslo tisíc sto deväťdesiat jedentoľko je požehnaní ktoré som vyslalk mlčanlivým oknám v mene Krista
Mame
Staničná čakáreňzašpinená slovamiMyšlienky o Máriipresiaknutá maľovka ako freskas dieťaťom na rukách nevinyHrubé múry s opadanou omietkousvedomiaNemluvňa nechápeprosbu očí o ľútosťa maličkosti teplých vecíz plodov jabloníV jednote umelej hmotyprstami dýchana skrehnuté ústarelikvie plačuveľké obrady čakaniaSama ženadieťa spí na letkách krídelzo slabosti lásky.
V staničnej čakárni.
Za účastisvedkov špinyz nôh osudu číta románbez koncaa uzly uznaniasú vyťahané žily na rukáchmapy vrásokprezrádzajúvznik nového svetadieluláskyKaždá mama je sama o sebepevninou teplej zemedomoviny
Rezbár
Každá nová kniha
je chlieb
ponúknutý od priateľa
Preteká žilame pier
Pristáli na zemi
Držím ťa a hladkám vlasyakobysme zrazu nevedeliprečo chutí tento mokrýbozkPo suchu prišla povodeňv silnýchzrážkachbúrkových.
Odklincované
Na milosť vziať vlastné dlanepolámané zápalkyfúkam boľačky kúpené na dlh
Psa zavriem do búdyčas je dlhý pre Plejádyuž len meter päťdesiatv zafúľanom kabáteodklínam zakliaté pannyblúdiace po nebi
Biele víno naliate na obrusepripomína refrénže iba druhýmvyťahujú zubamiklince z dlaní
Štvrtý rozmer (TEBE - tuus)
človek je štvorrozmerný tvor
má šírku dĺžku hrúbku a čas
keď stratí svoj chronograf
nastane súdny deň
Na súkromnej polopúšti
Vyberiem sa náhodou chodníkom izby
aľavou (som trinásty blázon) nahmatám knihu
aľavou
ju otvorím
Matke mojich synov
Až sa zajtra vrátišruka v rukepohľadáme v tvárizošúverenej od bolestinaše začiatkyPotknutia zasypeme bozkamivyklíčia návratmik nevedomosti spotených dlaníIzba prevoňanámilovaním
v bielej košelipôrodného oddeleniaPlač znak dobrej kvalitynašich úmyslovŠepkám - milá, milá, milá. moja
Kocúr
Nestačil som zabrzdiť
v rozjazdenom snehu
našiel svoju
smrť mačací princ
Dovolíte prosím?
Do môjho vnútra nesvtupujte
je to len moja svätyňa kam chodím skladať účty
a obete
Do môjho vnútra nevstupujte
Modlitba
Skrz naskrz nás hľadíš na svetspolu s nami k sebe spínaš dlaneDo každej najmenšej bunkyvlezieša všetko vidíšDovolíš mi sa modliťna nahom teleChráme tvojho duchaktorého v orgazmechcem vypustiťaž k tebePremodliť sacez čiernu dieravucez ten tmavý kryštáľčo si stvorilna svoj obrazcez jeho rámohraničený zákonomstarého anglického parlamentus príslovečným názvom -habeus corpusCez tvoju katedráluktorú si pre seba postavila používaš juako svätyňuPred tým oltáromsa nekľačíale leží na ňomaby v dušibolo svetloTá pravá tvojaexistenciaTá pravá tvojamatérianepostihnuteľnýtok energiefotónovTo bytiektoré je za hranicaminebytia vesmíruktorý vidímez našich mŕtvychschránokbiomasyTamza tými hranicamiuniverzasi TYNapĺňaš celý priestorktorý ho obklopujeA keď mi jeuž ten vesmír úzkya omína ma v ramenáchodpútam saOdseknem si rukyv podpazušíOdrežem nohy až pri panveStiahnem si kožu ako hada zvyšok svalstvadám zožrať zemným červomA som to stále jaako už tvrdil Londonkeď si chcel nechaťodrezať ušivytrhnúť jazykvylúpnuť očia vykrojiť peryNezmenšený v ničoma o ničTen istýktorý na bruchuležiac na bruchuhľadá dvere do rajaLebo si v prirodzeníschoval k nemu kľúča dal duši za telostudAby si z prirodzeniaurobil priechodnarodeniaďalšej dušeuväznenejdo trestaneckej podobytelaPreto je tvojímsymbolommŕtvyskrz naskrz na krížpribitýJe to tá bránajediná práva cestaako prekročiťhranice hmotnéhouniverzaPreto je smrťženského rodu.
Neuveríš
sám nahý si sadám prázdna schránka od tabliet deraví môj dych na mokrých lúkach kráka vrana: vráť mi mláďa smrteľný strach miešaný v pohári snára odkryté hanby sa menia na módu škeriace zuby dverí šakal zazerá na vzpriameného predátora s nožom v papuli nezdvojí v jedno laná boj o nočný klam opustené lešenie rozvaliny skostnatených lôn vrazené do soľných polí či tak sa chodí na rukách (. ) Vyrazím si umelý kĺb pštros čaká na záruky stôl šepká čosi čomu ešte verím vyleštený satyr leje posmešky do rozďavených dlažieb rán bez červov a sadeníc ruží sokol krúži nie a nie zosadnúť nad zem pod zemou xxx hra na slnečnom xylofóne - asfalt sa lenivo tacká pes krúti chvost za vetrom po ceste beží sukňa ženy aby umlčala to čo sa už nedá hra na slnečnom xylofóne - vidíme vlastné škvrny na slnku hysterický smiech lístia do mesta sa vlieva ocmúľané sídlisko pod poklopom popolnice mačky dojedajú návraty holuby tancujú v prachu ponuky k zániku noc bez dovidenia odišla s prázdnou kabelou deň pozná bontón - s poctami mi ťa odvliekol popri chodníku inokedy kvitnú ruže nepleté ich hľadám na oblohe zrýchlený dych fajčí hmlu z potu ľudia ticho stoja otáčam sa na miesto sveta bežím za električku fučím za autobus za auto vrážam do stromu je päť minút po xxx neuveríš ani nik prvýkrát kričím do bieleho linolea čo som nesmel vzduch zhustol do ľadu fialový srieň na perách von púšťam dušu oblokom dnu vlieza úctivý lúč vzduch padám dvermi do rúk schodov na pohár s veternými kolesami tvar ostal zhužvaný xylofóny zmĺkli v kakofónii dažďa xxx v splstnutej srsti noc doluje vši kominár duší hľadá vlastnú hrošiu kožu v nerozoraných dievčatách smutné čelá opierajú o múry cez križovatku trúbi sova pustite ma dnu tvár spoza skla skrutkuje hlavu: zavolám psa Neverím rozoštvem tmu žltými kvetmi prederavím do nej hviezdy pustite ma dnu (. ) z vosku sliepňa ticho na telo sa vrhli čierne diery púšťajú tú pavučinu duše do behu buď slnko v znamení panien
Mojej láske Júlii
Keď ležíme nahí vedľa seba
dotýkam sa zaspatého tela
zvíťazí nad viečkami tvoja neha
Blúdim v tuneli zovretia sám
Dymy
Keď na pravo je jeden dym
a na ľavo nad strechou iný
sú nad komínmi dva dymy
a obloha je na Zemi
Vesty
Brokátové vesty zlatom vyšívané
ten dom na stráni je krásny
milá pani
grácia mladých príšer
Psy
Pes štekal po polnoci
sú také hnusné psy
a na oblohe nepadali
žiadne hviezdy nebolo
Opaky
Keď dni miznú ako voda v cedidle
biele prsníky rozhojdané na šnúre
na bielizeň k nám si chodia holuby
na potrebu lebo strechy rozožrala
Rany
sú tým čím sú
a iné nebudú
búšia v našich ušiach
búria sa nám
Polička na topánky
Do teba odkladáme
tajné spisy
Preplnené trasami víťazstiev
nad bosými
Trikrát iks a si nič
Dávam novú pásku do stroja a hľadím na prsty
sú tie isté
Kto dokáže kľaknúť na kolená a prosiť Otca
byť Šalamúnom
Nový rok
Napadol mi nápad
ako divé zviera z krovia
písať jednoducho
slovami
Ako som sa narodil jednej žene
O polnoci sentimentálny červprežitá túžba vandaladarovala zrodbol bozkbol bohmalý ópiový senbola ženabol mužnakoniec (. )Mäsiarska oberačkavášnivý diablov plameňna skle z dymu tieň
Ľahkovážne
Na M(m)esiac poď na m(M)esiac
ukážem ti západ Z(z)emegule
Nech sa nerozplynie
v tieni dráhy kométy