ako vo sne

....

Ako vo sne

 

znova prúdim do polnočného

snenia za zvuku píšťal

predierajúc sa ružovými orchideami

voniam ich chuť na špičke jazyka

sú ich celé polia

 

netrhám

iba obdivujem

fialová modrá červená

pohlcujú ma

 

z opačnej strany lánu

do široka usmiata

biela smrť žne

jej anjeli vijú prostoduché vence

vo svojej neutíchajúcej pomalosti

padajú všetci do kytíc

 

nadobúdam obrie

rozmery ... nevidím iba cítim

zbieram ich plnými priehrštiami

v diaľke sa zrkadlí

nepoznaný chrám zaliaty slnkom

rukou chránim oči pred jasom

padám

kolenačky

k mramorovému stĺporadiu

ktoré ma vedie k portálu

tympanón nad ním pokrytý

reliéfom z neutíchajúcich vojen

sa živo pohybuje

zápas

 

niekto zoťal hlavu

padá predo mňa

na bielom červené

také živé

 

v jednej ruke

orchidei a v druhej

čiasi hlava ešte čosi šomrajúca

„toto nemôže byť koniec“

 

teraz vidím svoje nohy

pokvapkané krvou

 

poškvrnený vchádzam do chrámu

z oltáru sa vznáša iluminujúca postava

zahalená na bedrách s rozpaženými rukami

 

je tu jasno

 

voda kde je voda?

potrebujem ju

 

postava sa nedotýka zeme

prilieta bez krídel

urobím ešte krok

z oltárnych schodov začína tiecť

vytúžená tekutina

obmýva ma

 

precitám

vo vani plnej

anjelov a orchideí

 

---