nenormálne sa stáva skutočnosťou

nenormálne

sa stáva skutočnosťou

I.

sedím v záhradke

na námestí

hrajú cigáni

ako im to znie

aj nástroje sú ladené

do kakaa

deti plašia

holuby

koľká roztopaš

ovenčené glorioly

všetkých svätých

kričia do

diaľky

bielymi recyklovanými

slzami

najviac na vlasoch

II.

oproti sedí žena

veľmi ju chcem

ach, bože ako veľmi!

ale čo mám urobiť?

nad gotickým námestím

sa s rachotom

otvára obloha

z horiacej kostolnej veže

prehovorí ku mne

zunivý hlas

„povedz jej dobrý deň

a objednaj pol deci“

III.

pitoreskný čašník

už nesie

vodku

potkol sa

nerozlial

usmiata dáma

ľahučko

prehadzuje ofinku

hudba hrá cigánsky plač

na veži sa už topia

päťstoročné zvony

čo len zaznie keď ju objímem?

IV.

priblblo sa na seba

usmievame

pod stolom ukrývam

erekciu

baloňáky nekladú

žiaden odpor

„nehanbíš sa?“

opäť hlas

hanbím, ale slobodná

vôľa je slobodná vôľa

„to som to poriešil,

no sadni si k nej

tĺk“

V.

postavím sa

stojíme

pri tom pohybe

nadvihujem stôl

vylievam pivo

„debil“

dáma sa distingvovane

usmeje

vypijeme

pôjdeme?

Áno

„to som ale poriešil

opäť pribudnú ovečky

vždy keď sa do toho vložím

nastanú komplikácie“

objímam ju

zvony už vytvorili

zvláštnu skulptúru

pod vežou

VI.

odhodené

nikláky

lepiace sa do žuvačiek

na podrážky

klopi - klop

hlavný platím

žuvačka?

drobné si prilepte