divné ticho.

hm ... svätá pravda ... a kto z nás vie, prečo sme vlastne takí ...*

za čtení děkovat nemusíš (a ještě jsem neskončila... ;o) já to nemyslela tak že bych potřebovala nějaký polopatistický názor... nepotřebuju být vedená mezi slovy za ruku... ale ráda vidím cestu... od někud někam... nebo víc cestiček... a já už se nějakou vydám sama a něco na ní najdu... ale když mě někdo postaví na jedno místo... nevím co s tím... asi tak :o)

Bez začiatku a bez konca - práve tak to mám - i keď priznávam, že asi samoľúbo - rád. Mám to ale veľmi rád i u diel iných autorov. Ten pre mňa nesmierne silný priestor pre slobodu, toho, kto číta a radosť zo súznenia po objavení začiatku a konca, mojho ale i práve ďaľších tých, ktorí sa do tej chvíle chceli nechať ponoriť a poteší ich, že tam nie sú sami. Ďakujem Martinez, že si dala tú námahu prejsť mojimi básničkami.

hmmm, bez začátku a bez konce... jako prostředek něčeho bych to brala...

...pre mna v pohode, ale mala by som chut este na par riadkov...nejak to ukotvit.

...hm... ...take bez vtipu ci nejakej pointy... ...navyse dost mi to pri citani zadrhava... ...take akoby narychlo zbuchane...