Tak to už skús!

Tak sa ma dotkni, tak sa ma neboj,

veď si len človek, tak si to uži.

No slová veľké a činy žiadne-

tak to sú slabosi, typickí muži.

Ja ale čakám už dlhé mesiace

na chvíľu, keď niekto začne ma ľúbiť.

Tá chvíľa blíži sa, klope mi na dvere,

čoskoro dočkám sa- môžem ti sľúbiť.

Nikoho neľúbiť- čo je to za život?

Chradnem, ak neľúbim, ak ľúbim, kvitnem.

Môj život bez lásky stáva sa rutinou,

no ty si naivný, ak dúfaš, že si zvyknem.

Viem, že aj ty čakáš na svoju princeznú,

možno sa minieme, možno sa nájdeme.

Ak sa nám podarí dať city najavo,

držiac sa za ruky do raja spadneme...