takmer na odstrel
bojím sa seba
vedľa teba.
bojím sa seba,
keď som preč.
...bázne
jeseň zas klope na city
so svojím chladným mokrým klišé
a zvonku dážď hmlou opitý
po oknách do tmy píše.
PIJAKY
som modrá od pera
plniaceho dni
slovami asúvetiami
bez súvislostí sny
TRI BODKY
opakovacie znamienka noci
pomaly vkladáme do dní
medzi teba a teba -
uprostred mňa a mňa.
LOVEina
chcem bežať vpred
stále niečo míňať
váľať prekážky
a tešiť sa z poškrtaných zoznamov
PLAN UNIKU
majú dva svety
na mieste, kde zvyklo stáť
moje detské ihrisko
prekrikujú hluchotu,
CHŇU
virgali sme nohami,
pod ktorými
ležal náš dočasný svet.
. koniec leta,
zvykam si na tvoje (od)tiene
umelé svetlo a prirodzená slasť
pocity neviny pod perinou
v cudzom meste
v posteli, čo nevŕzga;
poslednú dávku nemôžeš vynechať
odpustila som tmavému pivu,
že pení,
keď doňho nasypeš cukor;
odpustila som sebe,
optimisticky oportunisticka
keď ráno stretnem kominára
v centre veľkomesta
na bicykli,
na ktorom ma vozil starý otec;
nehas, čo ťa nepáli (1970)
medzi kvapkami piva
spotenými v dave
strácam telepatický most
s dobrákom od kosti
JEDNOU RUKOU
so zatajeným pohľadom
sledujem tvoj dych
s splývam
s bielymi lžami,
DIEVČATKO BEZ ZÁPALIEK
nestúpaj
po bielych pruhoch zebry
a nerozdávaj lásku
v -15°
ESTE SA RÁNO ZOBÚDZAM Z TEBA
a stane sa, že práve v ten deň v celom meste vypredajú biele kaly
je možné, že z dvadsiatich svadobných párov, nie si ani v jednom
a že v každej mojej myšlienke to už nie som ja (ako vtedy)
je mi dusno
KEĎ MA VIDÍŠ, TAK SOM CELÁ NAOPAK
už len dvakrát ma objímeš
avyspím sa -
už len dvakrát sa objímem
avyspíš ma -
S TEBOU - bez seba
akustická verzia
minulého leta,
červené víno za nechtami,
slzy (z) cigaretového dymu,
O ZIMOMRIAVKACH
mam ťa nablízku
stále menej.
dotýkaš sa ma slovami,
dýchaš mi do dní
SLADKO V USTACH
obliala som sa kolou,
čo si pil zo mňa
bez hanby
a za moje prachy
hyperparaziti
Oberám ťa o zbytky seba,
o letne hriešne reči,
o večer v spoločenskej nálade
a už ani sama neviem
opretá o zábradlie mravčích stôp
zubaté slnko zapadá dlhšie
nad hradom a celou dávnou parádou.
túlam sa v parku
a hľadám oslíka
--~^~--~^~--~~--~----
operujem v prázdnej izbe
vyrezávam slová z knižiek
a lepím ti ich na pery
(podajte mi vanilku, prosím,
posledna B)
bude ťažké
upratať to na papier
od prudko komerčnej Valentínskej esemesky
cez alpskú rozprávku
BR-BA
opýtal si sa ma prečo nenosím rozpustené vlasy,
a prečo je to rande, keď ideme spolu na pivo
a kopu inýcháno-nie otázok,
nad ktorými stále rozmýšľaš,
EXOTI
vysypala som si cukor z kabelky
a naozaj sa snažila byť milá,
ale .
môžeš sa ma stokrát pýtať,
maly RIM
horkne slada cigaretový dymšikovne maskuje slzy. http://www. youtube. com/watch.
H2O
odkvapkávam
niekde medzi šálkou bez uška
a miskou na cereálie,
ktoré vraj nie sú zdravé
stratili sme kľúče
znova cestujem
prstom po mape
s letom vo vlasoch
zapletených do vrkočov
nie je svetlo na začiatku tunela...
v prázdnom dome
si po stenách kreslím tiene,
prepletám hlasy,
s fotkami odtrhávam kúskyomietky.
iba studenú...
preteky v behu na dlhé pohľady
cezprestávkyprestepovaných hodín
v južných vodách priateľských,
cherry palacinky.
narodeninové blues
na východ od srdca odlietajú spomienky oveľa pomalšie
aneplačú,
nepokúšajú letné bláznenia spŕškou studených realít.
sedím na terase svojich detí
triapol netlieska
akokoľvek sa budeš snažiť,
vždy len tleskneš
(naprázdno)
vo vypredanom hľadisku
OSTRIHANÁ
ostrihané vlasy
ako kľúč na zabúdanie
odložené k tvojim kastanetom
najhlbšie do spomienok,
FEMME
ahoj, ja som.
tvoj súkromný koniec sveta
v červených teniskách
tak trochu žena
Bubble toes
zase mám skvelý pocit.
nič nevychádza z ulity,
strácam, čo som mala na jazyku,
schovávam sa, ako americký zajačik na veľkú noc,
U MŇA DOMA
rozkladám ti puzzle.
biele kúsky tela
od červených
tlčúce srdce,
životy tých druhých...
vymenili sme
všetky "musíš"
za príjemne chladnú tmu
napchávali sa
sweet home a.
veci sa dejú.
aj kačky odleteli na východ -
malé, stredné, veľké
a aj labute ako zvláštna skupina.
nic sa nedeje, milacik
dnes mam chut byt zla -
hrat sa s pismenkami
co bolia
a zase raz vymyslat. . .
to si nedám za golier
slová mi pršia za golier
prepracovaných bielych dní
kdesi v zemi neutíchajúcich dažďových kvapiek
a ešte stále sa čudujem,
ZA STENOU
smiešne zvuky
a teplo, čo vlieza pod kožu
za stenami cudzích svetov
tvárim sa,
spoza širokorozchodných dimenzií
niekto zvykne plakať
a utekať po rozkvitnutých lúkach,
až tam, kde spávam sama
a nikto sa neopýta
PRVÝ APRÍL
prestali sa naháňať -
veľká a malá
ručička.
telepaticky zlyhávam.
ako vtáci sťahovaví...
bála som sa
ako malé dieťa
a schovávala som sa vo vreckách
ako ruky roztrasené a neisté
ŠTITÁRE
maliarov domvoňal starým olejomz vyblednutých fariebNicka Hornbyhoa všetkých jeho lások. dýchal pomalypríjemným chladomuprostred horúceho leta. a zo strechyholub prinášal denné správyz civilizácie
hu - hú - hu hu - hú - hu .
plug in
nedýcham už takmer poldruha týždňa
kódujem nezmysly do čistých krištálikov soli
aby mi nevyschli oči
a jediné, čo ma drží pri živote
povedzme...
nezvládnem byť sama.
práve teraz,
keď som sa konečne zaľúbila,
keď schovávam kryštáliky soli v úsmevoch posledných dní.
HISSTORY/eska
vždy, keď odchádzam
od učebníc dejepisu,
od veľkých hlúpostí
zapadnutých prachom malých ľudí,
JA UŽ HO VIDÍM
chýbaš mi
ako snehové vločky v januári,
keď vonku prším
a nechce sa mi
POETI(CKY)
do ticha hádzali slová
skúpi na dotyky
nehu ukladali na papier
a kúpali sa v melodrámach
YETI A ČAJ
je ráno
plné maličkých a hladných
chvíľ
na alpsky zasneženom kopci
len sa nepytajte, co sa deje
lezala som v nasich oddelenych posteliach
a rozmyslala, co sa stane zajtra
ked si zas nieco nezmyselne vymyslim
lezala som v izbe plnej avivaze
ZUBATÉ
vždy som nenávidela jeseň
lenivý dážď, svety kaluží
odraz smutnej tváre v kvapkách opadaného lístia . . .
zabudnuté kura
mením sa na koňa s troma hlavami
na zimu malých teplých bytov
mením sa na smiešne obavy
s dlaňou niekde v pustnom piesku
nezvladam rozlucky
odišla si
z detstva
spod maminej sukne
kúpila si lístok
O ČOM SA TOČÍME
stojíme každý
na inom konci
tohto čudného sveta
vo svojom tichu,
veľa či málo
zase mám chuť
dopísať ten stokrát nedokončený román
a poupratovať,
aj prach z najvyšších poličiek
BED OF ROSES
chcela by som posteľ plnú ruží,
len pre seba a chvíľu márnych chvíľ;
chcela by som posteľ plnú ruží,
takú, aby si sa do nej nezmestil;
. . . A BUDE SA VOLAŤ ŠŤASTENKO
vieš, že sa chvejem. . .
ako v lete
na kopčekoch citrónovej zmrzliny,
ako v zime
KAMARAT DO SNA
vošla som do sna.
do tvojho
a bez pozvánky
poprehadzovala som všetko podľa svojej chuti.
ZASVäTENÁ
tak trochu sa strácam
polomŕtva, živá
tak trochu sa hľadám
v unavených chvíľach
TOTO SÚ VAŠE PRÁVA
skús objať smietkou ľadu
nehu,
skús objať ružou
hriešny smäd,
UZLÍK Z PAVUČINY
rozlievaš sa
na nežnú kôpku čriepkov
sladkých sĺz šťastia,
keď zaspávam ti v náručí
RUSKÁ ZIMA
zvonia zvony
mrazom popukané
a vločky
sa utiekajú ku zemi,
on je niekto...
stal sa z teba ťažký básnik.
prenajal si si
moju slečnu inšpiráciu
a vodne v noci spolu
ZIMOU ROZPÁLENÁ
plameň sviečky poskakuje,
akoby mu bolo trochu zima
z veršov,
čo sama kladiem na papier,
NEMÁM MENO, IBA STRACH
čo keď ti ublížim stokrát viac.
tým, že sa bojím povedať
čím sme,
hlúpou neistotou
NA OBESENIE
narážame do seba denne
plní vlastných nespravodlivostí -
kupujeme deťom lásku,
ženám drahé kožuchy,
ZACHRÍPNUTÁ
bež,
utekaj po svojich
prianiach
kúp si cukrovú vatu
DO TMY
je mi trochu bielo
do ružova
keď objímam stromy
bosá na slová
PÚŠTNA BÚRKA
zavreté okno
uprostred púšte,
otázky položené
do vody. . .
KLASICKA POLOHA
zase si (si) len vzdychol.
to tvoje oblubene "jaaaj. "
a ja "co. "
a ty "nic.
HORE PO POLNOCI
svet sa točí
potichu a kruto,
čaj sa v šálke hreje pomaly.
svedomie
2x MY
niekedy,
keď sme spolu,
mám chuť
ukradnúť si papier a pero
kedysi sme slová nepotrebovali...
polnoc je a pár slov navyše,
vo vzduchu lapač snov sa kolíše
a ty mi čítaš z dlane
zázrak, čo saisto istestane,