Novodobý rytier I.,II.,III.

!!!Tento príbeh a postavy sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s iným ľuďmi, alebo udalosťami je čisto náhodná!!!

Novodobý rytier I.,

alebo ako sa osamelý bojovník neusadil

1- Môj vzťah: „Ja, Oli? To fakt ja? To naozaj ja mám byť otcom? To je určite vtip, alebo omyl, nie?“ Po pár minútovom rozhovore mi to ale Žofa potvrdila. Svet sa mi otočil hore nohami. Nechápal som ale, ako sa to mohlo stať. Veď som sa riadil heslom: „Bez ochrany nikdy!“ Odrazu som cítil chvenie v žalúdku, stres...alebo žeby včerajšie lazane?! Neviem. Musel som sa s ňou stretnúť.

Stretli sme sa u Stanleyho. Už diaľky som videl ako sa nesie. Žofa bola jedna z mojich prvých. Nikdy som na ňu neprestal myslieť. Prišla aj s kamoškou Líškou.

-         „Čau Oli!“ milo ma pozdravila.

-         „Čaute dámy, ako sa máte?“

-         „Dobre, no...“ odfrkla mi Líška.

-         „Prišiel som, aby som s tebou prebral tú vec s dieťaťom. Na kedy ti mám dohodnúť termín na potrat?“

-         „Iba ak vo sne, mal by si sa zobudiť a ospravedlniť sa mi!“ Hnevala sa. No ja som

nevedel, že čo mám povedať. Ešte som nechcel byť otcom, bol som mladý, mal som 35. Nedalo sa ale tomu nijak vyhnúť, tak sa Žofa ku mne nasťahovala. Bývala v Jakubovej bývalej izbe. Začali mi krušné chvíle.

            Musel som jej dávať footmasage, robiť jedlo, prať, žehliť, neostal mi žiaden čas na jebačky. Každú chvíľu k nám chodili ten priblblý babinec: Kertéz, Faška, Líška a iné. Vždy keď došli musel som vypadnúť von.

            Jedného dňa k nám prišla Kertéz keď som si praskal pľuzgier na nohe a dávala mi návrhy. Nepredstaviteľné.

            Žofa mávala ranné nevoľnosti a ja tiež. Potreboval som pauzu, tak som si kúpil uzdravovaciu kúru u „Veselej vdovy“, to bol hanbatý podnik na výpadovke. Žofu som nechal nech sa stará, nech si tu skúsi, aké to je...

            Po 8 mesiacoch a 12 dňoch som sa vrátil dóm. Vojdem dnuká. Nikoho nikde. Na stole som si našiel odkaz. „Rodím!“

            Rýchlo som nasadol do low-ridera a letel som do nemocnice. Keď som došiel na miesto čakalo ma nemilé prekvapenie. Žofa porodila malého černocha.

-         „Ako si mohla porodiť černocha, ktorého som otcom?“

-         „No ja neviem, chodila som chvílu s 50haliernikom, ale nedala som mu.“

-         „No práve, on dal tebe!“ nervózne som kričal. „Ty si ma iba využila, aby som sa o teba staral.“ Vrčal som.

To ale na situácií  nič nezmenilo. Mal som černocha. Žofa povedala, že možno preto,

lebo mám tmavého vtáka. Mal som chuť sa na všetko vykašľať, dať si piercing to bradavky a opustiť Žofu, čo som aj urobil. Dal som jej low-rider, byt, porno kazety, peniaze a strihač chĺpkov v nose. Šiel som si jednoducho po svojich.

            Vstúpil som do policajného zboru a získal som kopu výhod. Dostal som byt nad prezidentskými stajňami, pištolu, 5kg údeného a pod moje právomoci spadal jeden okrsok. Bol to okrsok Devínska Stará Jaskyňa. Mal som si v prvom rade dávať pozor na vodcu organizovaného gangu, ktorého všetci prezývali „Kňaz“, vraj preto, lebo vždy predtým než niekoho zabil, povedal mu Ezechiel 25-17. Dostal som malý kansel na okraji Devínskej, sekretárku a pár mužov.

            Mal som za úlohu rozložiť gangu, mal som pracovať v utajení, to som miloval! Musel som dosiahnuť, aby ma gangstri brali ako svojho. Oholil som si hlavu, kúpil zlatú reťaz namakal som sa bolo to, dostal som sa skoro na najvyššie posty. Jediný, kto mi neveril bol Juraj S. prezývaný „Komora“, lebo tam ukladal svoje obete.

-         „Smaško, si mi nejaký povedomý, nestretli sme sa už?“ nedôverčivo hľadel.

-         „Určite nie,“ vravel som. „Možno si ma pletiete s nejakým politikom, lebo vraj sa podobám na Fica.“

-         „No dobre, ale dám si na teba pozor!“ vrčal.

V ten deň som sa dostal až k bossovi, k samotnému Kňazovi. Bol to vysoký, chudý, zarastený chlap, čo vyzeral jak bezďo.

            Cesta nahor nebola ľahká. Veľa nepríjemných situácií som musel prekonať, kým som sa dostal až sem. Musel som napichnúť Komorov telefón, musel som mu fiknúť frajerku, musel som ho sledovať do gay barov a iné útrapy. Jedným z ďalších vysokých predstaviteľov Kňazovej organizácie „ovocie-zelenina“, bol Abú-ík Michalík. Arabský šejk, ktorý mal pod kontrolou obchod s bielym mäsom. Komora mal na starosti drogový cartel a posledný zo šéfov bola Nagy, prezývaná „ryba“. Tá sa starala o biznis, poväčšine to boli striptérske kluby, rôzne pajzle a putiky.

            Ako som už spomínal Komora mi neveril. Abú-ík to mal tak všetko na saláme, ale boss bol preňho naj osobnosť, preto mu robil aj bodyguarda. Nagy bola sučina, vždy keď sme sedeli pri jednom stole ma buď, chytila za stehno, alebo mi strkala svoju končatinu mne medzi nohy. Nagy som mal zmáknutú, Abú-ík sa dal oblbnúť komiksami a Komora.... Na Komoru som vymyslel plán, ktorý musel zabrať.

            2- Môj výmysel: Uniesol som Komorovu frajerku Kriku, zviazal som ju natrel medom a hodil do úľa. Komorovi som nechal na stole list od neznámeho muža, v ktorom sa hovorilo o podmienkách výkupného a tak... Aby ju zachránil musel: zjesť 5kg sardiniek, vypiť 2l sójovéjo nápoja, očúrať prezidentský palác a osprchovať sa. Už, už sa zdalo, že všetko splní, ale osprchovať sa nedokázal. Vtedy ma zavolal:

            - „Smaško, potrebujem, aby ste splnili tieto úlohy, je to pre vás skúška.“ Ukázal mi papier s podmienkami.

            - „Dobre, to by nemal byť veľký problém.“ Odpovedal som mu, lebo som bol na všetko pripravený.

            - „Choďte na to, ale ak to nesplníte, tak rýchlo zmiznite, lebo vás zmiznem ja!“ Vrčal.

            Keď som sa na druhý deň dotrepal s doštípanou Krikou, prelomil som Komorovu nedôveru a bol som pripravený sa stretnúť s Kňazom. Mal som plnú dôveru jeho najlepších spolupracovníkov.

            - „Je čas, aby si sa stretol s Kňazom.“ Povedala Nagy, chytajúc ma za slabiny. Viedli ma do DSJ, do ohromne bohatej vily na kopci. Okolo celého objektu boli ochranné zariadenia. Vstúpil som dnuká, dlhou chodbou som kráčal do kancelárie. Keď som dorazil videl som muža sediaceho za stolom. Vyzeral ako mravec a čosi si mrmlal.

            - „Moje meno je Kňaz. Ja viem kto si. Teraz budem hovoriť ja. Moja firma je veľmi dôležitá. Kto ma zradí, umrie. Kto nesplní úlohu, umrie. Kto fikne Nagy, umrie. Kto je nácek, umrie...“ vtedy na druhom konci mesta skolaboval Koža. „Kto ma väčšieho vrabca ako ja, umrie. Kto má lepšiu manželku ako ja, vymením.“ Menoval mi podmienky. „Chápeš ma chlapče, chceš ísť do toho?“ pýtal sa.

            - „Mhmm, neviem, nie som si istý, či dokážem splniť všetky podmienky.“ Vtedy sa začal na mňa nedôverčivo pozerať. Pričom si privolal bodyguardov. Bol čas zabaliť to tu. Strelil som ho 5x krát do brucha, 3x do hlavy a raz som netrafil. Kňaz sa po mne rozbehol, lebo som to nechtiac nadávkoval do Komoru. Utekali sme dlhou chodbou, Nagy sa mi schovala do vrecka na gatiach. Kňaz za mnou utekal, za zvuku silných výstrelov a za jeho spevu nejakej punkovej pesničky. Pri vchode čakali stráže. Nasadil som si rugbistickú prilbu a šiel som hlavou proti múru. Podarilo sa mi ho preraziť. Potom som však videl celý večer kruhy. Dokázali sme s Nagy utiecť do bezpečného úkrytu, u Kňazových susedov. Šli sme spolu spať a žili sme šťastne až do smrti. Nagy na druhý deň odkráblovali, takže už som nežil šťastne.

            Medzičasom Kňaz zistil, že som inkognito policajt, ale Komora mi stále veril. Musel som zmiznúť. Polícia mi dala byt pre ochranu svedkov na Kanárskych ostrovoch. Býval som v peknom hoteli, mal som kvetinkované košele a pekné stavané čašníčky. Jedného večera som sa prechádzal po pláži, keď v tom som počul, že nejaká žena kričí o pomoc, topila sa. Vytiahol som ju z vody, dal jej masáž nôh a vtedy som to zistil. Bola to Hlava Čková. Bola mi veľmi vďačná:

            - „Oli, tak dlho som ťa nevidela, ďakujem.“ Vľúdne pozerala.

            - „Niet za čo Hlava, som rád, že ťa vidím. Čo vlastne robíš na Baleároch?“

            - „NO vieš, všetci v škole si myslia, že tu robím modeling, no ja tu pracujem v mäsiarstve.“ Hanbila sa.

            - „Aha, tak to je v poho..“

            Všetci určite viete ako sa tento rozhovor skončil a tak keď sa na druhý deň vedľa mňa zobudila, objavila zbraň.

            - „Oli, ty si mafióso?“ Chcela odísť.

            - „Nie, počkaj ja ti to vysvetlím, som policajt v utajení, lebo som pomohol rozložiť gang, tak ma sem poslali, aby ma ochránili.“ Udivene sa na mňa pozerala. „Teraz cestujem do Južnej Ameriky. Poď so mnou, je mi s tebou fakt dobre, nie ako s Fenou.“ Neváhala a vyrazili sme.

            3- Moja H-hlava : Pristáli sme v osade Inkov, ktorý nás chceli zjesť, ale využil som svoj dôvtip a ukázal som im kúzlo s kartami. Putovali sme amazonským pralesom. Po ceste sme stretli mäsožravých mravcov, kmeň ľudí hovoriacich si „Kopačky“, nezvestných a negra, ktorý na mňa číhal. No ja som ho vyfajčil:

            - „Kto ťa posiela, hillybillyboy?“ Hučal som naňho.

            - „Nič neviem, Kňaz mi zakázal hovoriť.“

            - „ Dík, ty kretén,“ hodil som ho o toho lekára z nezvestných.

            Cestu mi veľmi uľahčovala Hlava, varila mi, žehlila košele, no akosi som sa v tom pralese cítil nesvoj. Jedného dňa mi varila ham and eggs a keď som sa najedol kľakla si a opýtala sa ma:

            - „Oli Smaško, vezmeš si ma?“

             Pozeral som na ňu ako puk. Ja som sa ale nechcel usadiť, ale tiež som ju nechcel stratiť. Dilema, bolo to ako Sofiina voľba. Sex, alebo manželstvo. Nie, to som nemohol pripustiť, aby som už nikdy nebol s nikým iným, aby som sa zobúdzal vedľa tej istej tváre každí deň, až kým by ma neoslobodila sladká pani smrť.

            - „Prepáč Hlava, ale...ja si ťa nechcem zobrať.“ Smutne som jej hovoril.

            - „No veď ani ja!“ Z kríku vybehli Kňazovi muži, s figovým listom medzi nohami. Bola na mňa nasadená. Ale s panvou to vedela dobre. Peniaze jej zavreli oči. Zrada! To už som ležal hore kopytami, lebo mi jeden z mužou dal bejzbalkou po hlave.

            - „Au, moja hlava. Hlava, prečo si mi to spravila?“ Vtedy mi priložili k tvári chloroform a mne sa snívalo, ako lížem jazykom námrazu na zábradlí.

            Zobudil som sa v Kolumbijskom väzení. Bolela ma hlava a cítil som k Hlave nenávisť. Takto ma podrazila. Najradšej by som jej rozbil hlavu. Vtedy ma napadlo, že celú Bogotu má pod palcom Carlos Fontalbo, ktorému som pomáhal kedysi pašovať „zboží“. Mal som právo na jeden telefonát a na čisté pyžamo. Volal som a ešte som ani nezložil telefón, už som bol na slobode. Mal som chuť luštiť sudoku. Nemohol som, šiel som nájsť Hlavu a Kňaza. Definitívne zničiť túto diablom ovládanú organizáciu. Požičal som si od Fontalba pár sfetovaných negrov, s velkými kliešťami a letovačkou, aby som mu mohol ísť pristrihnúť krídla.

            Leteli sme súkromným triskáčom, pristáli sme na mieste, kde kedysi býval Jakub s rodinou. Ozbrojený a veľmi nebezpečný sme vtrhli do Kňazovej rezidencie. Na naše prekvapenie, nikto tam nebol. Vošli sme do jeho pracovne, kde sa automaticky zapol 3D odkaz. Zobrazil sa na ňom akoby veľký mravec, ktorý hovoril:

            - „Očakával som ťa, Smaško! Preto som ti prichystal malé prekvapenie. Keď sa pozrieš pod stôl uvidíš tam bombu, ktorá má mastavená 5 sekúnd a ktorá sa automaticky zapne keď poviem HUNCÚT. Ups, dokelu, už som to povedal, takže 4, 3, 2...“

S párom sfetovaných negrov som začal utekať k východu, tam sa zavreli pancierové dvere. Čas pomaly plynul. Už len 1 sekunda, vtedy tam vbehol Komora, ktorý mi stáale veril a pomol nám dostať sa von. Bum, rezidencia vyletela do vzduchu. Všade naokolo lietali kusy domu.

            - „Vďaka Komora!“

            - „Niet začo Oli, ani ja som ti neveril, ale keď si ma postrelil, v nemocnici ma dali dokopy. Opustil som Kňaza a Kriku a teraz som ňuplne rádový občan. Vtom padla hviezda. Želal som si, aby Kňaz konečne umrel, nech máme všetci pokoj. Vtedy padol jeden z negrov ako podťatý na hlavu a druhý sa mu snažil pomôcť. Zistile sme to, boli to prezlečený Kňaz a Hlava, ktorá sa ešte pokúšala zvrátiť situáciu, ale bolo neskoro.

            - „To bolo to najbláznivejšie, čo sa mi stalo.“ Vravel som Komorovi.

            - „Tak to asi nie.“ Odpovedal mi a vyzliekol si masku. Bol to prezlečený pápež.

            - „Benedikt!“ Kľakol som na kolená. „Ako? Ako je to možné?“

            - „Krika je moja vedúca pre styk so Sv. Petrom. Nejak sa mi zapáčila, tak som s tým musel niečo urobiť. Vieš, tak ako farári v Amerike, len tí idú po malých chlapcoch.

            Padol som na hlavu, alebo čo? Nedalo sa veriť už naozaj nikomu. Zamieril som teda na jediné dôveryhhodné miesto. K Žofe, resp. ku mne domov.

            4- Môj kar: Odomkol som dvere a vstúpil som. Samozrejme, bol tam ten priblblý babinec: Kertéza, Líška a Faška. Objednali si pánsky striptíz, tak si to užívali, pričom si ani nevšimli, že Oli jr. plače, ani že som doma. Zobral som ho teda na ruky. Dokelu, veď ten má väčšieho vrabca, než ja. No veď je černoch, tak to asi tak má byť. Keď doznela hudba a striptér odišiel Žofa sa mi hodila okolo krku:

            - „Oli, som tak rada, že ťa vidím. Chýbal si mi. Bála som sa o teba. Ľúbim ťa. Tak daj mi nejaké peniaze!“ Zrúkla na mňa. To som ale nemusel počúvať a išiel som si ľahnúť s dobrým pocitom, lebo som vedel, že Kňazov gang už nebude vyčíňať. Bol Halloween. Všade boli rozprávané duchárske historky a tak...

            Naraz som sa v noci zobudil, lebo som počul zvuk, akoby si niekto brúsil nože. Otvoril som dvere a videl som ako si všetky dievčatá brúsia sekery. Počul som raz príbeh, kedy sa na Halloweensku noc pomiatli ženy, ktorým nejaká temná moc zafarbila oči na krvavo červenú a ktorým dávala chuť na ľudské mäso. Zabili a zjedli 8 ľudí aj s oblečením. Musel som utiecť, no do izby mi vstúpila Faška:

            - „Jeee-dlo, jeeee-dlo, jeeeee-dlo.“ Krv jej tiekla z očí po celom nahom tele.

            - „Faška, to som ja, Oli, ten ktorého tak nemáš rada, lebo ťa fikol a už ti nezavolal. Ten, ktorý ti ukradol peniaze na štúdium, ten, čo ti vyjedol celú chladničku. Ten, s ktorým ti bolo fakt dobre a nemohla si naňho zabudnúť.“

            Ale nepomáhalo to. Vtom došla do izby Líška:

            - „Mučiť - zabiť - rozsekať - zjesť.“ Pena jej tiekla z úst a pekelne sa na mňa pozerala s tými krvavými očami.

            - „Líška, to som predsa ja, ten čo si s ním jazdila na koni po pláži a navzájom si zapletali vlasy. Ten, čo ťa učil plávať, ten, ktorý ťa celú preskúmal.“

            Nič. Stále ten istý neprítomný výraz tváre. Dvere sa pomaly otvárali a vŕzgali, bola to Kertéza:

            - „Pasti, pasti, pastičky!“ A vtedy som mal už vážne dosť.

            - „Kertéz, to som ja, ten čo vie čo máš rada, ten čo si sa s ním sprchovala - neraz-, ten, ktorý pozná všetky tvoje tajomstvá - hlavne o tom blázninci -, ten, s ktorým si 5x podviedla Krlina.“

            Mohol som robiť čokoľvek, no ony ma všetky chceli zabiť. Nakoniec došla aj Žofa:

            - „To máš, za všetko, k čomu si sa teraz priznal!“ Zamkla dvere a išla na jógu.

            Z izba sa ozývali výkriky. Dievčatá začali konať. Sekla Faška. Ozval sa krkolomný vreskot. Zasekla totiž Líšku. Kertéza sa chopila rúčky. Sekla. Ona to spravila. Ona to naozaj urobila. Ona mi presekla môj certifikát z DELF-u. To som psychicky nezvládol, ak si myslí, že takto ma Žofa prinúti usadiť sa, tak je na veľkom omyle. Vykopol som dvere, Kertéze som dal piť pivo a keď dopila, tak nemohla prestať kýchať. Prilepil som ju sekundovým lepidlom o záchod, na ktorý som bol predtým kakať. Odišiel som do čajovne, kde chodí Žofa na jógu. Za zavretými dverami bolo počuť, hrozné, krvilačné vrieskanie, bolo to hrozné.

            Vstúpil som dnuká, vytiahol som ju za nohu a začal som sa jej vyhrážať:

-         „Ak sa ešte raz o niečo také pokúsiš, budeš to veľmi ľutovať. Je ti to jasné?“

-         „Nie, nie je... Ja vždy dosiahnem to, čo chcem. Veď ešte uvidíš.“ Oblízala mi krk,

zaplesla za sebou a šla cvičiť. No ja som bol v koncoch. Vyzeralo to ako môj kar na Halloweensky večer. Chodil som ako telo bez duše. Ako párok bez rožku, ako Jakub bez kníra. Bol čas ísť si hľadať novú prácu a na toto všetko zabudnúť.

Novodobý rytier II.,

alebo ako som si robil herbár

            1- Môj dar: Začal som ručne maľovať domy. Býval som v igelitke a žil som ako Cane z Kung-Fu. Chodil som po Sestrislave, spoznával ľudí, rozdával rady a bojoval proti zlu. V tomto zlom čase som práve bojoval proti hnačke. Ukrutný boj, ktorý som nakoniec vyhral aj vďaka tomu, lebo som z práce kradol cement, ktorý som jedol na stvrdnutie stolice.

Po rokoch tvrdej driny som sa vypracoval na robotníka. Býval som v opustenom vagóne pri Tescu a žil som v kľude  a mieri. Jedného dňa som išiel domov, keď pri Tescu ma zastavil malý mulat.

-         „Ujo, vezmite si toto. Posiela vám to moja mamička.“ Prívetivo na mňa pozeral.

-         „Ale chlapče, pokojne si to nechaj, ja mám harabúrd doma dosť. A kto je vlastne tvoja mama?“

-         „To vám nemôžem povedať ujo, lebo mama mi to zakázala. Zoberte si to, prosím.“

-         „NO tak dobre, ale už by si mal ísť, aby ťa mamička nehľadala. Vďaka, synak.“

Zakýval som mu a už ho nebolo. Čo to môže byť? Nejaké porno kazety, alebo „anča“? Nevedel som. Doma som to s údivom rozbalil. Bol to herbár. Pekný, celý perfektne zaplnený. Jednoducho skvele vytvorený herbár. Milý darček. Prečo mi ho asi tak dával? Záhada. Išiel som teda spať, lebo sa mi nejak roztočila hlava.

            Na druhý deň ma strašne bolela hlava, no musel som ísť do práce, aby som niečo zarobil. Práca bola náročná, ale s ostatnými robotníkmi sme sa navzájom zohrievali. Cestou domov som vždy stretol Kočína, ktorý sa každí deň vracal na bicykli z Japonska, lebo tam pracoval. V Tescu som zase vídaval malého Majzúnka, ktorý tam predával v lekárni. Doma som sa najedol, pozrel som si Karunu, čo bola folklórna hitparáda a šiel som so šialenými bolesťami spať.

            Nadránom som sa tak povracal, že som si vypľul žalúdok. Bolo mi stále horšie. Pred prácou by ma nezastavilo nič. Dnes sme museli každí odovzdať vzorku spermií, či nie sme feťáci. Samozrejme, museli sme to odovzdávať pred šéfom. Tak to vyzeralo, akoby sa tam diali orgie, keď si 25 fešáci začali v malom bungalove honiť. Cestou domov som sa rozprával s Majzúnkom, ktorá mi začala kecať:

-         „Vieš Oli, dnes sme dostali zásielku úplne suprových kondómov. Chceš ich vidieť?“ Horlivo sa pýtala.

-         „Vieš že ani nie, lebo mi je hrozne zle.“

-         „Ale no tak...sú fakt super.“ Nedala sa.

-         „Mne sa ale naozaj nechce, ponáhľam sa domov.“ Odporoval som jej.

-         „Ale no táák, veď uvidíš.“

Schytila mi pipík a začala mi naňho navliekať kondóm značky „Rychle a zběsile“.

-         „No, ako?“

-         „Naprd.“ Odpovedal som so zvratkami na krajíčku. Normálne by som túto situáciu patrične využil, ale bolo mi fakt blbo.

-         „Ale no tak...Veď ti sadne ako uliaty, pozri!“ S úsmevom dodala.

Vtedy som sa naozaj zobral a išiel domov. S kondómom na vtákovi, s ohromnými bolesťami. Už som nič nevládal, bol som polomŕtvy.

            Keď som sa ráno zobudil bolo to ešte horšie. Opuchli mi nohy, ruky, vajcia. Vajcia? Tak to je super, boli gigantické. Ale bolo mi naumretie. Vracal som 22 hodín denne, krv mi tiekla aj z uší, vyzeral som ako troska. Keď som došiel do práce, čakalo ma nemilé prekvapenie.

-         „Smaško, máte padáka!“ Zvreskol na mňa predák.

-         „Ale prečo, čo som urobil? Veď už chodím do práce oblečený, s tým už nerobím problémy!“ A naplo ma.

-         „Presne pre toto, vy hnusný feťák. Testy ukázali, že máte v semene drogy. To ja nestrpím, zmiznite odtiaľto.“

Vtedy som sa cítil ešte horšie, niečo ako Tom Hanks vo Philadephii. Išiel som do vagóna. Bez lekárskej starostlivosti, bez nikoho.

            Dni ubiehali a ja som cítil, že pomaly umieram, nevedno z čoho. Keď som už naozaj cítil, že to príde, listoval som si herbár od toho milého chlapca. Aspoň niekto na tomto svete ma mal rád. Už akoby som sa vznášal v oblakoch. Ako som tam listoval, na poslednej strane bolo napísané niečo malým písmom. Už som dobre nevidel len som hádal:

-         „Nikdy nejec žltý sneh!“ To sa mi nezdalo, tak som si zobral lupu a čítal som: „Ľuľok Zlomocný tvoje telo otrávi, do 5 dní si nahraný! Tvoja Žofa. P.S. Vravela som ti, aby si ma nesral.“

Vyhodil som z posledných síl herbár do rieky. Bolo mi to jasné. Ten malý mulat, bol môj syn. Nevedel čo mi dáva, dala mu to Žofa, aby sa pomstila. Ale to jej nezabudnem. Pičná čarodejnica. Nazbieram sily a udriem tam, kde ju to bude najviac bolieť. Do rebier...ale né. Tam, kde bude najviac trpieť....

            2- Môj obrat: Rozmýšľal som, že či jej mám ublížiť, alebo či jej urobím ďalšie bábo. Keďže som práve dopozeral horor, tak vôbec nemám náladu písať o tom, ako niekomu ubližujem. Takže moja odplata bola tvrdá. Prechádzali sme sa po lúke, držali sme sa za ruky, vonku bolo nádherné jarné počasie, proste americká idylka. Odtrhol som jej nezábudku, ktorá bola krásne modrá ako jej oči, krehká ako jej dušička a perfektná ako ona. Spolu sme boli na prechádzke s bábätkom. Keby ste videli, aké bolo krásne. Stretávali sme sa s priateľmi, skúšali sme skupinový sex a ja som sa vrátil do Drevenice. Bývali sme vo vilovej časti mesta, s bielym plotom, pokoseným trávnikom, po ktorom voňal vzduch. Úplne som sa vyliečil z kvapavky a Žofa sa začala sprchovať. Nemohol som mať krajší život. Ja som začal mať opäť bokovky, lebo som bol zas príťažlivý, lebo som opäť začal chodiť oblečený

            Jedného dňa ma Žofa pristihla s Dale, ako si to rozdávame na samaritána. Bola z toho zničená. Chcela sa rozviesť:

-         „Vyžmýkam z teba aj posledný halier.“ Vyhrážala sa mi. Odvtedy sme si začali

robiť napriek. Ja som jej šlapol na nohu, ona mi rozšlapla péro. Ja som jej vypustil gumy, ona zariadila, aby ma vypustili z práce. Ja som jej kradol poštu, ona mi kradla peniaze. Ja som jej zbalil milenca, ona mi upratala byt. Ja som jej zobral negra, ona mne korely. Bolo to na samovraždu, chcel som to urovnať.

            Rozdelili sme sa 50-50. a o dieťa sa budeme starať spoločne. Keď mala Žofa šichtu v MHD, tak malý išiel ku mne. Žofa bola diabolský vodič, jazdila hlava-nehlava. Jediný problém bolo, že mala silné vetry.

            Vtedy som bol s malým sám, tak ma došiel pozrieť Kozel aj so svojím rapperským kamošom Samom The Doggom.

-         „Čau homie, jak žiješ?“ Zdravil ma Kozel.

-         „V poho Kozlík dikes, som počul, že to tvoje nové CD má úspech, to bol tvoj sen, nie?!“

-         „No áno. Som to, čo som vždy chcel byť, som MC!“ Odpovedal mi vo veršoch. Sam si zatiaľ jedného šupol.

-         „Ale máš z toho lóve, alebo čo máš z toho?“ Bol som zvedavý.

-         „No, ja ti poviem takto: hiphop mi dáva to čo mi život bere, keď ma sere, keď zatvára dvere v mojom smere, keď sa mi smeje a keď to nikam nespeje, tak berem do rúk mikrofón aneš vytáhne zvuk, ja tón a vtom som vtom!“ Spustil na mňa vo

veľkom, no ja som moc nechápal.

-         „A nezdá sa ti, že ste tam až moc otvorený, nejak moc nadávok a tak?“ Nedalo mi to.

-         „Vieš, ale Pred ňou nik neuteče, moc dobre viš jaké má ostré meče, nepriznať pravdu, tým vác krv poteče, krok za krokom za tebou sa povleče, pravda ťa sama donaha obleče, pravda ťa dojebe pošle do piče...“ No dobre, už som mal dosť tých

rýmov. Musel som dohadovať ešte niečo zo Samom ohľadom zásielky z Bogoty, tak som poslal Kozla nech uspí malého. Keď som o 5 minút išiel pozrieť či ho uspal videl som Kozla ako recituje:

-         „Víš o mne hovno cuc! tak radšej cicho buc! sa zebuc!“ Rapoval.

-         „Kurva KOzel, veď hovorím, aby si ho uspal a ty mu hovoríš, aby sa zobudil!“ Nadával som mu.

-         „NO vieš, to len preto, lebo o mne nič nevie a tak...“

-         „No dobre, poď sem zapni si MTV a pozeraj. Ja ešte niečo doriešim zo Samom.“

Niekedy sme si so Samom z Kozla robili haluz. Keď sme len tak zo srandy zakričali: „KOzel kry sa!“ KOzel hneď jebol hubu o zem... Bola to sranda, ale aj tá má svoje medze. Chalani odišli, pričom Kozel ešte 2x dal držku o zem. Môj obrat bol veľkolepý, veľa peňazí, veľa žien a pohodkový život. Čo viac si môžeš priať?

            3- Môj stav: Bol veľmi dobrý, v štádiu najlepšom. Vtáky čvirikali, príroda sa prebúdzala, psi kakali. Ja som ležal v posteli so Žofou, šúchali sme si o seba päty.

            -  „Oli, necítim sa dobre!“ Stonala mi do ucha.

            -  „Čo sa deje? Nemám zavolať lekára?“

            -  „Asi by si aj mal...“ Smutne mi odpovedala.

            Šiel som teda zavolať svojho známeho Pavúka, aby prišiel prezrieť moju ex. O 15minút dorazil na mini-biku a klopal.

-         „Čau Pavúk jak žiješ?“

-         „Áále, pohodka, starých som odpratal do domu dôchodcov, tak teraz mám celý byt pre seba a tak...

-         „To je fajn, ale choď sa prosím ťa pozrieť na Žofu. Dík.“ Zatiaľ som išiel urobiť BloodyMary a o pár minút došiel za mnou Pavúk s resumé.

-         „Mal by si si radšej sadnúť,“ Oznámil mi s hlasom plným smútku. „Tvoja ex je chorá, veľmi chorá. Bude to vyžadovať špeciálnu lekársku starostlivosť a dopredu ťa upozorňujem, že to nebude jednoduché.“

-          „Bože, čo jej je?“ Vystrašene som sa pýtal.

-         „Má pakel peňazí, ktorý predvčerom ukradla, zasunutý medzi nohami!“

Och nie, povzdychol som si, nielenže je ťažko chorá, ale ešte pôjde aj do väzenia za krádež.

-         „Je tu ale jeden problém, tie peniaze sa dajú vytiahnuť len pomocou špeciálnych kliešťov z aragonitu, aby sa nepoškodil klitoris.“

-         „To by nemal byť problém, veď taká jaskyňa je na Slovensku v Ochtinej...“ Víťazoslávne som prehlásil.

-         „No hej, ale tam majú teraz inventúru, tak budeš musieť ísť do Mexika.“ So

škodoradostným úsmevom mi zabookoval letenku a mohol som ísť. Nemal som z toho dobrý pocit, lebo na výprave sa mi vždy stalo niečo neočakávané. Zavolal som Chlípnemu Karlínovi, nech zatiaľ dáva na Žofu pozor a nech jej splní, čo si bude priať, čo som neskôr oľutoval.

            Môj stav sa pomaly zhoršoval, veď komu by sa chcelo ísť do Mexika. Mal som divné tlačenie v konečníku, akoby som niečo predvídal. Videl som 4 arabov, ako sedia vpredu a na niečom sa dohadujú. Vyzerali podozrivo. Mali dlhé brady a červené šatky.

            Ale našťastie, nič sa nestalo a ja som v pohode pristál v Mexiku. Hneď som utekal na verejné WC, kde sa odohrávali mužské orgie. Zapol som lampu, nabil zbraň, natiahlo som si nepriestrelnú vestu a vpred do jaskyne. V ušiach mi hral Limp Bizkit. Dorazil som tam. Prerazil som tabule zákaz vstupu a nabúral som do cedule Aragonit de Mexico. Vstúpil som dnu, hneď ma popadlo hrozné tušenie. Vtom som zbadal akési červené svetlá, ktoré sa všade okolo mňa otvárali, boli to krvilačné oči. V tom sa na mňa traja vrhli, všetkých som postrieľal, mieril som na bradavky. Vtedy vyskočil ich šéf. Bola to Barátka. S hrozným krvavým výrazom v očiach a so strašným zápachom v ústach.

-         „Oli, je čas splatiť všetko zlé, čo si ty mne urobil! Ha, ha, ha...“ Hrozný vražedný smiech.

-         „Hej Barátka, veď ja nemôžem za to, že si sa rozišla s tým borcom z vedľajšej triedy. To boli len klebety, že som sa s ním vyspal.“

-         „To ti tak budem veriť, ty hajzel. Kvôli tebe som musela opustiť civilizáciu a uchýliť sa sem, lebo si všetci mysleli, že som ukradla 50karátový diamant.“

-         „NO dobre, ale čo to má spoločné so mnou?“ Nechápal som.

-         „To neviem, ale budeš trpieť, zavesím ťa za palce do prievanu!“ Vyhrážala sa mi.

-         „Prestaň, už dosť, lebo nasereš tigra!“ Už som bol aj ja nervózny.

-         „Naňho!“ Zakričala a krvavé beštie sa na mňa vrhli, boli ohavné, niečo ako Jakub

po telesnej. Prvú vlnu som ešte odvrátil, no potom som sa musel poddať. Môj stav bol zlý. Dodriapali ma, zohavili, ale mne sa podarilo čosi iné. Barátke som ukradol Náhrdelník Slnka, čím som ju mohol poraziť.

-         „Ty beštia, toto ti nikdy nezabudnem!“ A ožiaril som ju svetlom s náhrdelníka. Barátka po mne hádzala jej zbierku DVD-čok a listy, v ktorých bolo jej písmo pre slepcov. Nevládala, nemohla mi odolať, tak sa na mňa vrhla, ale podriapala ma levou labou. Musel som to skončiť.

-         „Barátka, posledné želanie?“ Pýtal som sa ironicky.

-         „Chcem ešte naposledy vidieť Ruciu Lišovú, ktorá je v USA!“

Zobral som teda Barátku do USA za Ruciou. Bola práve na žúre v jednom z tých

amerických spolkov Kapa-Kapa-Cicina. Práve tancoval holá na lustri. Barátka sa pohoršila, spravila sa jej husia koža a mohli sme ísť. Rozhodol som sa ale ju ušetriť a vypustiť do voľnej prírody.

            Mal som teda aragonit, náhrdelník slnka, ktorý mi dával nadľudskú moc. Aragonit som poslal Žofe, ja som sa uchýlil v LA, do vilky v bohatej štvrti na kopci. Vykašľal som sa na všetkých a všetko, flegmoš. Privyrábal som si ako Wrestlingový zápasník, s náhrdelníkom som bol nepremožiteľný. Vstúpil som do satanistického spolku, našiel som si ženy a môj stav sa konečne zlepšoval.

Novodobý rytier III.,

alebo už bude fakt koniec?!

            1- Môj koniec (už naozaj): Život v LA bol ako na hojdačke. Jeden deň som vyhral v lotérií, zbalil som Jennifer Aniston, druhý deň zistím, že Jenny má frajera a zrazí ma auto. Ležiac na intenzívke, hmkajúc si melódiu, ktorú som počul v jednom porne. Doktorka Semeška, bola môj ošetrujúci lekár. Mala neskutočnú radosť z toho, keď ma mohla bodnúť injekciou tak, aby zastavila až o kosť.

-         „Pani doktorka, kedy ma pustíte?“ Vľúdne som sa opýtal.

-         „So, Mr. Smasko, I don’t understand, what you’re sayin’, so I have to tell you, that you have very small chance to survive. I’m so sorry, but I haven’t much more experience to help you. Well, now I give you morfium and you’ll sleep. Later I’ll decide, If I give you euthanastic injection, or I’ll let you go home.“ Tá bola ale

ukecaná, ale nerozumel som jej ani slovo, tuším hovorila niečo o jablkách a že ide do obchodu. NO nič. Tak som si pokojne driemkal.

            Dostal som chuť na rascový koláč, tak som sa vkradol do kantíny. Také nehygienické čosi, som v živote nevidel. Kuchár šústal kuchárku na rascových koláčoch, na ktoré som mal strašnú chuť. Zjedol som teda už po spotrebe majonézovú bagetu. Vtedy ma napadlo čosi neuveriteľné. Nebolo mi pohodlne, lebo som mal zarezané pyžamo v zadku. Išiel som na gynekológiu, kde som videl všelijaké veci, napr.: veľkú papuľu morskej obludy, hviezdnu bránu, časovú slučku, ale aj poriadnu dieru.

            Na mojom oddelení sa po mne všetci zháňali, lebo som nebol vo svojej posteli. Mal som chuť si zahrať SuperMaria, tak som išiel na pediatriu, ukradol som malému chlapcovi GameBoy, sadol som si na plastickú chirurgiu a hral som sa. Vtedy ma trafil šľak!

            Prebudil som sa na intenzívke so všelijakými hadičkami a prístrojmi. Mal som erekciu. Došla ma navštíviť Žofa.

-         „Podľa stojaceho paplóna usudzujem, že sa tu nemáš až tak zle?!“ Smiala sa.

Doktorka jej oznámila, že nemôžem hovoriť. Tak ma objala a len tak sedela a pozerala sa na mňa. Mne sa sníval sen, že stojím holý na námestí, všetci sa mi smejú, hádžu do mňa všetko čo im dôjde do ruky. Chcú ma zbiť, chcú aby som trpel. Znásilnia ma, ubližujú mojim najbližším, najhoršie veci. Preklínajú ma, prenasledujú ma, až kým nemám úplne rozožratú dušu. Jednoducho mi iba vrátili, to čo som im robil celý život ja. Všetky zlé veci, čo som spravil, napísal, nakreslil, povedal, sa mi vrátili, takže možno na tomto svete spravodlivosť predsa len existuje. Rozsudok znie: také monštrum ako Oli Smaško, už nikdy nesmie vstúpiť na tento svet. A ja som s tým súhlasil, vedomý si svojich chýb a nedostatkov.

            Vtedy som sa naposledy nadýchol, pozrel na môjho syna a zavrel oči. Navždy. Vtedy môj malý černoško prdol svojej matke do ruky, plesol sestričku po zadku a keď bol sám, zapálil si jointa. Všetci si mysleli, že také stvorenie ako Smaško už nebude, ani nemôže existovať. Aj ja som si to myslel, ale...