Jarné básničky

JAR. Mŕtvolnobiele hlavy snežienok uprosted zakuklených pukov, vtáci hluční lietajú vo vetre, ako ventilátor bzučia včely. Lanské lístie zomiera v plameňoch, dym popolavý tiahne k nebu, žiarovka slnka ostro svieti. Ľudia vyliezajú...... Zmrznuté srdcia sa im topia a korytá hrozia povodňami. Lásky čas máj spája duše, leto sa už blíži. NOC A SAMOTA. Svetlá mesta ležiaceho mi pri nohách, žiara hviezd nesmrteľných nad hlavou. Špľachot potoka na skalách a šum vetra v temných korunách stromov. Tajomné tiché zvuky noci všade navôkol a zúfalé volanie v mojej duši, sám stojím uprotred ako kôl, kedy už zmizne tá prázdnota,čo ma dusí? Len ty,ty,ty to možeš všetko zmeniť, určite to už tušíš,moje city sa nedajú skryť, tak príď rýchlo moje srdce láskou naplniť!

---