Poetika

Poetika

Bolo mi ľúto mladých mačiek, ktoré prestali ľudia topiť a začali ich hádzať o betón. Náhla a šokujúca smrť. Vo vrecku nohavíc som nahmatal nožík. Popri Váhu za mestečkom vedie stará a rozbitá cesta. Nožík som pevne držal, pár metrov odo mňa sa zmietala čajka, v hline usychala jej krv, mala zlomené krídlo. Vyberiem nôž z vrecka a krídlo jej odrezávam, škrieka a zobákom bodá do mojej dlane. Šteklenie pierok a bolesť. Nezahojili sa mi rany po mačke, ktorá ma driapala a hrýzla, jedla z mojej ruky mäso a kosti, tam v krčme na stanici, pod stolom. Čajka s jedným krídlom je smiešna, plieska ním o zem, búcha o kamennú cestu. Otočil som sa a odkráčal ďalej. Dlaň ma bolela. Prebehol som hrádzu a nožík opláchol vo vode Váhu. Trochu sa sfarbila červenou. Hnedá a červená. Piť sa nedá. A aj tak, vtedy v mestečku na moste, labuť vyletela na cestu, niekto do nej vrazil autom, omráčil ju a policajti, aby nemali starosti ju prešli autom a zakopali v lese. Ja sa mám trápiť? Krídlo som jej odrezal, mala ho zlomené, viselo jej na kúsku kože, biele pierka krvavé, ja mám byť vinný? Poľovníci zastrelia jarabicu, bažanta, ja som len odrezal krídlo, čajka žila, videl som ju, videl, pobehovala tam, škriekala, možno ste to počuli aj vy.

Mačiatok mi bolo naozaj ľúto, bác o zem, nie zo stoličky, ale silou, z ruky človeka. Potom ich zožral pes.