Zelenosť

sedím na stoličke v tmavej miestnosti čakám až ma nájdu a roztrhajú psy hlava plná očakávania a šialenstva nedočká sa svojho krásneho sna sklenené papieriky môjho tela letia priestorom lebo ty si to chcela stane sa zo mňa strom a vyletím zo zeme na oblohe visí zvon, po ktorom sa zvezieme zvony zvonia melódie krásne pochmúrna myseľ žasne ako sa žije bezstarostne krásne a slastne nový boh novej doby zelená rastlina plná hlbokej opojnosti oceľový priestor sa kláti hrany tvarov ostré ako britvy režú oči ale oni nevnímajú a žijú ďalej ako slepé stádo, ktoré sa ženie zlatou púšťou, na ktorej besní búrka piesku zelená rastlina s ružovými kvetmi vznáša sa v priestore nad ostatnými svetmi železné tŕne pichajú a vták sa pýši cudzím perím

---