Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seVáham
26. 04. 2001
3
0
1568
Autor
Sýkorka
Možno som si ťa
nakreslila
doprostred ohňa
plamienok po plamienku
pálivá bilancia
na váhach,
ktoré (si ma) nevážia,
už ani odvahu
rozbaliť slová
Odvážim sa odvážiť
aj tvoju prevahu
(poddajne a neúplatne)
A to, čo zaváži(m),
raz
nezaváha.
Ak mozem ... tak ja by som to ani nevidel v nespravnej farbe ... skor to bol nanic papier ... alebo oboje ... najskor. A tiez by som nevravel ze inde ako v sebe nic nenajdes ... ale rozumiem ti, tak ako viem.
Inak plamienok po plamienku je ozajsky moc skvely obraz.
NoHead: ono asi nič nie je nikdy čierno - biele, ty to vidíš také aké to ja nikdy vidieť nebudem, pretože som kreslila. Ale vidíš to aj tak z mojich úst, takže možno...
Dík :o)
Ja som neprestala kresliť, len som kreslila nesprávnou farbou, gumu nezodvihla moja ruka a mlčanie som si neprosila. Vieš Bixi, tých možno je príliš, odpovede nepotrebujem, ani ich nemám, ani neviem prečo... Určite hľadať iba sama v sebe, inde nič nenájdeš... Ešte že Ťa mám!
Možno si nemala prestať kresliť, keď to ešte nebolo dokončené, možno si nemala váhať, možno si nemala čakať, možno si mala hľadať iba v sebe, možno čakať, váhať, prestať...dýchať...sama...nie sama...
slovkohra s nehmatateľnou hmotnosťou... Zaujímavé. Ale mne sa aj tak najviac páči to kreslenie (plamienok po plamienku) do ohňa!