Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seDvaja
26. 04. 2001
4
0
1407
Autor
Sýkorka
Raz ti kúpim
vytúžené plátno
kde sa vmaľuješ
až po korienky vlasov
až budeš pripravená
nezabolím farebnými ťahmi
štetca drsných rúk
a potom dáme bodku -
do bodky
budeme plátnom
dvaja.
Bixi, práve táto... vznikla ako nežný dotyk sna, ktorý ani snívať nechcem, iba občas. Ten, ktorý to plátno má vo svojej budúcnosti na bodky verí, možno mu povedať, že ja takto nemyslím?
Silvinka, sestrička, dokážeme niekedy vytvoriť toľko priestoru, aby sa v nás naše plamienky videli a cítili ako v zrkadle sami sebou ?? Alebo to budú naveky odstrihnuté krídla a naše zlomené ?? Chcela by som veriť, snívať, ale tak sa bojím niekedy, setrička...Bodka sa do bodky nikdy nezmestí...Viem, čo prežívaš, tíško mlčím.
farebné ťahy štetca drsných rúk ... lahôdková metafora! ****
Bodku do bodky... Asi takto:
...T...