L-ý-d-i-i

voniaš
trochu ako slané more
s roztrhnutým jazykom
uväzneným, s Edwardovým
Výkrikom,

si vtedy, keď spávam vedľa
tvojich šiat - pohodených
len na stoličke s troma
ranenými nôžkami...

mám neznisiteľné pokušenie zahrýzť sa ti do líca...
že to bolí?
Takisto, ako bolí hriech?
A čo tŕň z ruže a prebodnuté srdce?
Je tisíc spôsobov ako ťa milovať,
no len jediný spôsob ako ťa získať...

existuješ snáď ?
len v - mojom -  sne,
tajne chodievaš v záhrade k stromu
uprostred noci,
pretože dúfaš, že ťa nevidím
zakrívaš si tvár holými rukami
no strom je priehľadný a ty si v ňom
a na dlhé hodiny iba mojim prízrakom...

kiež by si nebola len hlasom
čo k spánku ma budí

možno keby šepotom zobudil som ťa ráno
a ty by si mi len odvetila:
"ooo áno"

---