Rádio

Konečne som odtiaľ vypadol. Práca neskoro do noci je pre mňa už akousi rutinou. Doma ma aj tak nikto nečaká, takže sa nemám kam ponáhľať. Ale dnes som sa nevedel dočkať kedy zmiznem.

Stuhnutý od celodenného sedenia za stolom som si sadol do auta. Neznášam, keď si musím sadnúť na to studené sedadlo. Naštartoval som. Kým sa vnútri trocha zohreje, bude to trvať pätnásť minút. Cesta domov mi bude trvať dvadsať minút. Z toho jasne vyplýva, že si užijem v aute len päť minút tepla. Ako neznášam to poondiate auto. Nemá ani klimatizáciu. Ale kúpil som si pred týždňom nové rádio. Má asi toľko rokov ako ja. Bratranec mi ho dal za dve stovky. Je to jediné rádio, čo sa hodí k tomuto šrotu.

Vonku stále sneží. Už tri dni bez prestávky. Meter a pol vysoké snehové mantinely lemujú celú cestu. Vlastne ani neviem kde som. Je tma, husto sneží a zdá sa mi, že pluhy odhrnuli len hlavnú cestu. Radšej uberiem plyn. Buď som si odbočku od únavy nevšimol alebo ju fakt neodhrnuli. Bývam v malej dedinke severne od mesta. Je to vlastne asi len dvadsať domov. Nečudujem sa, že sa na ňu vykašlali.

No čo?! Zapnem si rádio. Doteraz som ho mal pustené dokopy dva razy.

(už mi není ani dvacet let chrrrrrrrrr šššštttttttchchchch čo nehľadám, si ma vie vždy násjť chchchchffffšššššššš kikiriki bandita, kikiriki bandchrrrrrrrrrpíííííúúúúúúúú jor maj hárd, jor maj soul tcsssssšššššchrrrr boh je všadchsttttfffffffff...)

To si snáď robia srandu! Chuť počúvať najnovšie hity ma rýchlo prešla. Otvoril som palubovku a vybral nejaké kazety, čo mi bratranec prihodil k super rádiu. Jedným okom som začal čítať názvy.

- MC Erik & Barbara- tvárou mi prebehol spokojný úsmev, keď som videl ako sa emsí rebrík a gramblavá strácajú v otvorenom okne.

- Backstreet Boys, Whitney Houston, Depeche mode...- čo to toto?! Preboha! Keby som zablúdil alebo dostal šmyk a vyletel z cesty, som si stopercentne istý, že ma nájdu. Tá strašná stopa za mojím autom je neprehliadnuteľná. Nakoniec mi zostali dve kazety. Nirvana a nejaký relaxačný program. Bol som zvedavý, čo také môže byť na relaxačnej. Podľa murphyho zákona mi najskôr vypadla z ruky a zakotúľala sa pod sedadlo spolujazdca, a po vylovení som ju správne zasunul do rádia až na štvrtýkrát. Zhlboka som sa nadýchol a pustil prehrávanie.

Nastalo dlhé relaxačné ticho. Po piatich minútach neexistujúceho upokojujúceho programu a kypiacich nervov som kazetu pretočil na koniec.

- Dúfam, že ste si užili môj oddychový program- ozval sa bratrancov sfetovaný hlas.

- Kokot skurvený, keby si teraz sedel vedľa mňa, tak ti to pojebané rádio otrieskam o hlavu.

A v tom som na to prišiel. Funguje to! Po uvoľnení napätia som sa cítil úplne zrelaxovaný. Sfetovaný bratranec je macher.

Cestoval som domov už hodinu. Prekvapilo ma, že mi to vôbec nevadí. Zastavil som kdesi na kraji cesty. Dnes v noci si užijem v aute viac tepla, ako zvyčajne. Vypol som motor, ľahol som si na zadné sedadlá a znova pustil relaxačný program. Napadlo mi, že zajtra ráno bude pekne svinská kosa.