Písmák O nevyhnutnosti inšpirácie
bez múzy sú muži
lúzami blúzniacimi
medzi žalúziami ilúzii
bez múzy sú muži
Popíjanie vína s rozospatými žalúziami
žmurkám
a padajúci pohár sa mení
na sekvencie
zlosti
Vražda
dve prepletené telá
ležia po súloži
jedno cez druhé
obe v jednom
Šport
poskokovia skáču
cez prekážky
a šípky vrhajú šípky
na dno tichého oceánu
Potopa
pod ľadom pláva
armáda delfínov
nepočuť detský smiech
ani ničí iný
Hra
za mrežami
vo svetle väzenských lámp
sa hrajú tiene
na skrývačku
Pád
na hrubých strunách
basovej gitary
na vlasoch
krvných vlásočníc
Súboj
za stolom sedia
dve šachové figúrky
nevnímajú čierno-biely svet
zbavujú sa naučených pohybov
Myšlienková mapa
zablúdila si
určite si tu dnes
nechcela dýchať
naftalín
Poetry's not dead
Nechala by si sa
zbaliť
na pár veršov
do príručnej batožiny
Kým nezíde sneh...
na okne primŕza
dych
tých ktorí
zabudli otvoriť
Zastrúhané prsty
kreslia na tabuľu
bez nároku
na pochopenie
kĺžu po krehkom ľade
Valčík falošných tónov úprimnej poézie
rátajme tri doby
všetko sa akoby
v polnočnom období
nezištne násobí
Farby nočnej oblohy
vrana rozprestrela svoje krídla
nad mesto
oči sa môžu ukryť pod viečka
zaváraninových pohárov
Bezdetné hojdačky
pár zabudnutých tenisiek
stratených včase
pieskovisko
môže obsahovať
Zvedavé domoradie
čerstvý asfalt
oblizuje podrážky
niekto napísal
tušom na oblohu
Prázdny dvor
uniesol ťa havran
pazúry škrtia konár orecha
mesiac uchlipkáva
zvychladnutej čiernej kávy
Lavička bez mena
už desaťročia si na ňu
nik nesadol
zarastá do zeme
obrastá pýrom
V parku nás nenájdu
nohy nám ladili
ako kráske azvieraťu
pri polnočnom valčíku
vajce na oblohe
Cigareta na koľajnici
čaká na posledný nočný spoj
na posledného kata
tisíce kolies
čo rozšliapnu
Stretnutie pod brezami
mala vysokú štíhlu postavu
úsmev ktorý jej ztváre
ešte nikdy nezmizol
oči hlboké
O slovách ktoré mohli dokončiť vetu
na konároch posledné
listy bez adresy
kde si.
rukou
Leto sa až príliš nakláňa nad okraj
zo stien padajú prázdne obrazy
jeden po druhom
narážajú do tmy
ako autá
Nezávisle
dnes to konečne prišlo
svet zažil
mitotické delenie
ako dve ruky
Našim hrám už odzvonilo
stmieva sa
dnes už po štvrtýkrát
počuť len ostré výkriky
brúsiacej sa kosy
Pozdrav do psieho neba
už dávno som neplakal
tak od srdca
ako malé dieťa s rozbitým kolenom
možno som vtedy ešte len
Leto sa prebúdza zo zimného spánku
dve postavy
na kopci
na konci dediny
vrhajú tiene
Valčík pri usínajúcom svetle sviečky
kedysi sme spolu tancovali
no ty si to
nemôžeš pamätať
možno si vtedy bola
Amputácie
zamotala si sa mi
do vlasov
spľasla ako obrovská
žuvačková bublina
Momentka z osamelého nočného kupé
unavené chumáče svetla
sa rozpíjajú na okne
ticho sedím
oči ostávajú na žive
Nech akokoľvek svrbím, stále ma niečo škriabe
Polnočné prechádzky myšlienkami
. posledné slabiky narazili na útes
a noc mala v tú chvíľu
chuť vyzliecť sa do rána
steny budov si nervózne obhrýzali
Ignorovaná
začni ma ignorovať
verejne
od podlahy
s prstami prekríženými
Anjeli v snehu
viečka zaťahujú rolety
čierne pivo
so snežnou penou
sa rozlialo po dedine
Malá nočná inšpirácia
iskry v očiach pouličných lámp
si začínajú zvykať na to
že noc sa ukryla do tieňa
dekadentnej symfónie brzdných dráh
nádejná | nájdená
maliar ti nakreslil
o vrásku
menej
vraj sa mu tak
(Ne)rev
klince kráčajú
naprieč stehennou kosťou
mladej antilopy
čo stratila hlavu
Čas v priebehu času
presýpací akvarel
na plátne
čo zachádza
za nechty
Myšlienkové podchody
opäť sa prikradli
vyziabnuté svetlá
roztrhaná bolesť v zátylku
obesené krídla nočných motýľov
Pokrivená r.
Južná severanka
rád by som bol býval nebol stratený v predprítomnom minulom asociatíve nevisel nad tvojimi nohami sporo odhalenými v preľudnenej samote opusteného davu nepísal ti očami na stehná že chcem prísť na návštevu doobeda círka pred polnocou ty stále prenášaš váhu metronómom kolien v nepriesvitnej sukni v ktorej aj tak vidím všetko čo chceš a nie čo by som mohol chcieť ja vchádzaš do myšlienok s dynamickým kľudom v každom kroku pod stolom ostali dve stopy rozplynuté v presladenom povetrí.
Stále s niekým no aj tak vždy sám
dve sochyna hranici nebeských tvarova karcinogénnej katastrofy dve strofy už uhynutých básní kde rýmy sa hompáľajú na slučke a verše sa nevmestili do skrýše dve ríše územia úrodnej nahoty v priesvitnom múre nedotknut(eľn)á krajina zhynutá v bezhlavom páperí dve pery sa vlnia v lesku očí tie hviezdam spadli na zem smelí sa spália ja nesmelo ich môžem len umlčať v básni dva sny nočné mory ženskej podstaty prchavé fatamorgány alabastrovej rasy dve asi no nikdy nie áno ni keby nestretnem tých mojich sto chýb.
Už nie
spoza okien vlaku
vidím život
vpíjajúci sa do posledných
listov
Červené tenisky
sú zablatené tváre v mori
a v zablatenom mori horíš
mňa rajčina drží pod tlakom
keď ryjem do skla tvojich očí
Návraty?
započúvať sado zvuku prázdnych slučiek na stromedo červenej tmyv prítmí sme mya rozbité dvere s okuliarmiv plameňolomeje rosavčely a osinesúmerne lámu svetyja nosím a kosímkvetynie pre týchčo spadli zo stolaty bosási s paletou horúčky bolabála sa zvuku nechtova kameňometovv praženej tráveje právetakisto tichojak keď nás pod bruchom pichalhodvábny záves.
Orchidea
V dokonalom prírodno-psychologickom paralelizme
vonku sa mračí aj v kuchyni v spálni v mozgovej časti lebky aj v lícnych jamkách sa mračí pavúky tkajú bolesť v konároch stromov kaluže sú smutné nekľudné včera si zasvietila a nechala zabudnúť na všetko čo bolo pred tebou dnes som zhasol pred tebou nemohlo byť nič po tebe nie je nič v čom by som mohol pokračovať.
Nepredvídateľná
vlasy a asi aj nohy a ruky a mnohí sú tu kým myslím na teba kým nezaspím len kvapky nehy to treba tekuté šťastie len sa mi prosím ťa nehýb nech cez okná rastie na plátne dym sme sami čo s tým.
Plávajúce nežnosti
čakám
že ma raz nájdeš
presne takého
akým som vždy chcel byť
Plávam zásadne (poz)voľným štýlom
plynuloako hudba, ktorá zdanlivo nikdy nekončítebou preplávambudem chcieťaby si ma obmývalado skonania svetaale nepoviem ti tochutíš ako vínobordeaux, ročník ´90kúpeľv sporo odetom bazénekde poprsie halí morská penakde pery sú zamknuté morské lastúrynie na dlhosi presne takáakú si ťa budem navždy pamätaťhladinapri ktorej aj namyslený západ slnkaupadá do čierno-bielej závistipokojne pretekáš pomedzi prstyzúfalcov a naničhodníkovaž sa nenávratne zastavíšu mňa.
Deň akoby zlatou niťou vyšitý na oblohu
smiešne oblakysú na dne tvojich očíprestalo pršať
Nebezpečné rozhorory
tak blízkookamihzachytený na rybárskom háčikubolílebo líšky už dávno stratili chuťna sextak ako ty strácaš chuťna milovanielen omyl vanie ponad hlavuzúrivo mlátido nosaono sa ľahko povienechaj ma takale čo tým vlastne myslíš. takči tak. takčitak mi plávaš na dlania ja sa s tebou budem hraťaž kým ma neomrzíšlen či ma to potomnezamrzí.
Zostaň chvíľku. Noc je ešte mladá a deň budem držať v umelom spánku dokedy budeš chcieť
. okno mi zahanbila búrka
no ešte predtým
tvoje vlasy
nahé
Byť sám znamená nebyť s tebou
. až keď niekoho potrebujemtak veľmiže myslímna zvädnuté oblakykúsky rozbitého orgovánu na zemi myslím na to aké by to mohlo byť keď ležím na gauči sám s tebou nenásilne vymyslenou hľadím na lešenie za oknom ty tam stojíš plynulo začínaš stekať po skrehnutej oceli naspäť tam kde som ťa nikdy nemal.
Nohy ti dnes dokonale ladia so šatami
keby som sa raz za čas
pozrel do spätného zrkadla
asi by som zistil
že ja vlastne nemám žiadne auto
Stromy sú nemí poslovia tvojho hlasu vinúceho sa povetrím
takýnepriestrelne príjemnýnepríjemne nadprirodzenýpocitkeď stromom hľadím do vypálených očía vlastné myšlienky sa ma pýtajúčo si o tom myslímja presne neviemaj nepresne viemže tie vypálené oči zas dorastúno nikdy nebudú taknezmyselne zmyselnéako boli tie tvoje.
Domov je miesto činu s tvojimi odtlačkami prstov
. len ticho rozmýšľal
tma pred očami
aj za nimi
okná boli tak neznesiteľne cynické
Hviezdy sú odrazové sklíčka tvojich očí
Sny sú len bezcenné portréty nočnej oblohy
sklenené kúsky ľadu
sa tlačia na mozog
a v kríkoch krik
hmla si opäť privrela
Plavba na krídlach labute
. slnko
ten kúsok jantáru
sa včera utopilo v mori
hladinou sa mihli tvoje vlasy
Prázdnota
svetlo z tunela
sa skrylo pod omietku
mojej rozbrieždenej fasády
rybám vyschlo v krku
Behind the horizont
a brezy nám snežia kvety do vlasov hľadíme ako sa hladíme keď slnko je len rozvášnené volské oko na dlani postupne zapletáme nohy a túžby do jedného melodramatického vychýlenia metronómu čierne klapky klavíru boli až príliš konzervatívne zbeleli od úžasu nad brečtanom spleteným z našich primitívnych onomatopojí opojené ach až svet stratil prívod kyslíku my ladíme v labuťom tanci naveky
Mojej jedinej
keď motýlie krídlarozkvitnú neboaj nesmelá vílatancuje, leboaj ten najchladnejší strachsa rozvášnil v spomienkach
a v oblakoch neha
na dúhe rosa
tam láska behá
Hrejivo studená
oči rozhojdané v lícnych jamkáchsplývajúce s oblohoutenučký smiechsa pomaly vnárado vysokých tónov klavírana všetkých padá prvý snehlen ku mne si dopadla ty
Stále len kvapky
niekde hlboko
v mysli
sa vynára spomienka
ako som
S(o)m ú(svi)t, ok
stál som medzi tieňmina zemi kaluže sklenených črepíndo hrnčeka som si kreslil kvetybordovým tušombolo to príliš krásne na toaby som cítilten roztrasený dych pod kožouvtedyprezradili ťa maličkostitaké drobné kvapky na okneuž sú. vyparili sa.
Jesenná kráska
predstavoval som si ťa že nahá ležíš v zlatistom lístí jemne sa hmýriš žiariš a každý ďalší lístok ti retušuje pokožku do jemnej nesmelosti si prekrásnaoblaky sa od závisti nafúklia praskli v naivnom daždi si ešte krajšia na vlasy dopadajú karmínové hviezdičky a pery užasnuté z prílivu vášne bozkáva celá obloha šťavnaté listy ti stekajú po tele ja tuším že schúlená ležíš mi na dlani keď v mojich myšlienkach prší.
Slzy ročných období (Čo sa to so mnou robí?)
stekáš smerom nahorpo zhrdzavených snochdžavot rozpŕchnutých cencúľovti dodáva odvahujarná búrka ti chladí ramenáje letoa ty sa rozplývaš v kvapkách potuoblečená do všetkej vody z bazénanič viacnič meneja smeješ sa jesennému lístiuže stále nepršínezbadala si mavlastnemožno aj ánosedel som pod stromoma javorový sirup vo vlasochmi ťa nenásilne pripomínalno úplne inakako už veľakrát predtým.
Anjel
MÚZASVIEŽAAKO KEĎ SPADNE KÚSOČEKZ NEBA A TY LEN SCHÚLENÁČÍTAŠ TÚ JEDINÚ NEHLASNÚA BEZOBLAČNÚ MELÓDIURÁNO Z MOJICH PIERTUŠÍŠ PRESNETO ČO KVAPKYŽE VZLIETLA SIŽE JEDINE TYKU MNELADNE AŽSA ZDALOŽE ANI TIEDVE KRÍDLAV KTORÝCH SICELÁ VYZLEČENÁZ NAHOTY NEMUSÍŠNADRÁNOM UKRÝVAŤ.
(Bez)nádej
hľadaťpotulovať sapo žilkách zašitých do ľadupo rukách s dymiacimi krátermimiesto nechtova perie z uhynutých labutísa zadrapuje do krkutma udiera do hlavyako keď vo vežinahýimituješ srdce zvonabolíšno aj tak ťa niktonepočuje.
Nervozita
perom
s tuhou z diamantu
zapisujem ticho
do stredu lesklej dosky
Radosti nevšedných dní
rozhodol som sači skôrzistil somže je zbytočné sa hraťtakto na večerna vypĺznutých pánov s pivnými pupkamiktorí chorobne lamentujúnad zvyškami svojej prostatydekadentne cmúľajú prsty zabalené do polievkového koreniaa čudujú saže sa im do izby natlačil celý svetradšej si sadnemstrasiem záchvat potudám si malú prechádzkutvojou cestičkou vo vlasochuvedomím siže čerešne akurát dozreli do ústže slnko nesvieti len na obloheže by som mal byť vďačný za každý centimeter lúkyktorý s tebou v neúmernej radosti pokrčímuvedomím siže len tebe vďačím za túto infantilnú omaľovánkuza tento pastelkový deň.
Noc na čelnom skle auta
stále neprší vietor nevzlykáspí netúžipo sukni čo saveď vieš stratilano ty tancuješ nie naháveselá rozjarená nevidím stále ťa nevidím stáleneprším .
(z)Blíži(ť) sa (na) jeseň
tak si tu opäť ty a ja lietam niekde pomimo popri svitajúcej slepote vnímam tvoje pohyby pocity a podobne pestré zákutia mojej dislektickej fantázie príde mi trošku smutnovtipný tvoj mandarínkový úsmev rozvešaný po horskej kosodrevine tvoje náušnice zo štupľov od vína roztomilý predátor v očiach a jazvička na líci o ktorej nikto nevie a keď na teba myslím začnú pršať jablká a dúfam že sa aspoň jedno k tebe dokotúľa že sa naň usmeješ ako si sa ešte včera usmievala na mňa.
Harakiri po tme
trhnutie v krku a pod nechtom zarinčalo zvlhnuté sklo tma kvápe na čiernu podlahu aj lampy náhle onemeli napriek tomu naše pery ostávajú v tuhom objatí roztopené pre tento okamih pre nežný jantárový úsmev.
Zanedbaný úsmev
rozmočený ako oblak keď má chrípku si tak lebedím vo vani sen si robí z reality rajčinový pretlak ospalosť sa implikuje v mrzutom zabíjaní vlkov mrznem no ani obnažená veta že ťa to mrzí alebo tak už som len mrzák s granulovanou pečeňou a štyrmi nechtami značky adadis bodnutými v zápästí pením vo vani nezostáva ani kvapka mňa.
Poetika noci
noc padla na mesto zlomila si zub o bezfarebný obrubník neplače vydrží zasnene hľadí na scénu pod lampou mechanicky kráčajúci had čiernych básnikov jeden po druhom padajú z mosta utrpenie nahých listov na stromoch ktoré postrácali konáre šedosivá auróra sa plazí po stenách vyhasnutých bytov básnici kvapkajú ako pokazený vodovodný kohútik a múzy ich nestíhajú zachytávať z okien svieti tma svätojánske mušky len dymia nehoria zamrzol maják a belmo z očí sa zmenilo na uhoľ len noc pouličná lampa svieti na posledného básnika zastal v tekutom zrkadle uvidel mňa.
Zimomriavky
utekáš v mraziarenskom potrubí arytmické kvapky sa ti zabárajú do kože od chrbta ťa prepadol strach prechladnutými prstami ti počíta stavce jazykom objíma tvoj stuhnutý krk zľahka ho rosí a ohlodávana kosť v tvojich zuboch zaškrípali obličkové kamene stádo vŕtačiek spustilo áriu na pomoc im prišlozopár vycerených píl začal sa pochod zubnou sklovinou strach pomaličky vychladolzaboril ti medzi rebrá cencúľový metronóm márne prehĺtaš huňatého škrečkapridusil sa ti v bránici gotické mučenie deviatich oktáv sa odráža od všetkých kvapľov chladničky s pavúčím pocitom zhlboka vzdycháš bledne ti pokožka na lícach a predlaktínechty krvácajú po tabuli .
Smršť sa volá Santana
Prišlo to tak náhle. Tato, sklamaný ztoho, že sním nikto nechce ísť na koncert svetoznámej legendárnej gitarovej. atak ďalej. hviezdy Carlosa Santanu, oželel zvyšných tisícpäťsto korún aopár dní som sním do Bratislavy cestoval ja.
Digitálny kvet
Mokrá
žmurkáš nad tuctom uplakaných jogurtov viečka ti padajú do polievky pomaly sa plazíš po stene ako mozog v čerstvo rozbitom pohári a zasycháš ani nemé arabesky ale stále chutíš ako saké napustené do ružových tŕňov ponorená do rozpršanej hmly z okien medzi zubami vydychuješ mastné vlasy a vlastné masy necháš mrznúť bez kvapky dychu utopené v noci ja ti pritom medzi párom páriacich sa bublín tečiem z nosa krvácam
Dážď
nezbedník opäť sa pokúša vliesť mi pod kožu smilniť milovať znásilňovať vlhkou, drsnou rukou počítať rebrá hladiť každý záhyb každú priehlbinku a s každým dotykom jemne cinknúť zanechávať dymiace kaluže praskať v ohni a splynúť naspäť do panenských oblakov naplakať mi do očí nech nie som sám s pocitom ufňukanej neviny.
Bazén
. mrzne polámané sny kopulujú na hladine noc kĺže jazykom po tvojich očných jamkách a tepny na krku nenápadne ovíja brečtan slová skáču do vody podmývajú nechty a vlasy sa ti zamotali do prievanu ukradnutá tvár vyhasla v alobale lýtka rezignujú chrbát praská stavec po stavci prsia vytlačili posledné bublinky z líc mrzneš.
Náladovka
keby si bola hviezdauveril by som, že hviezdy neklamú keby si bola dúha slzy by som považoval za šťastie doposiaľ si bola malachitová perla učupená v mori každý dúfa, že ťa objaví.
Predovšetkým po všetkom
kreslím si ťa v polospánku na prepadnuté viečkavčera sme sajeden v druhom túlalia mysleliže strach podľaholbezfarebným tŕňom našich snov už vidím len zamrznutý pra(c)h uprostred prižmúrených dverí.
Lupienky medových kvetov
pristáli mi v dlani hladko bez zbytočných alegórií na príletovej dráhe čiara života
z príbehov vpísaných do vrstevníc vypili višňové plesá zažmurkali čokoládou a odfúkli sa o sad ďalej
S hlavou na stole
rozmýšľaš u koho by si mohla na chvíľu zhasnúť deň u koho by si netušila kam odlietajú sľuby keď je jeseň iba ostýchavou siluetou jari.
Smrť v brezovom ráme
včera som zomrel v mliečnej noci sa ma bál sen zomriem aj dnes bude to báseň.
Je ti teplo, dievčatko?
a vietor zmietol čas keď mrzne voda v žilách sú rozvzlykané vlasy a pehám kreslím tvár ty ladíš svoje dlane hladíš sladké sny a kroky nespočetné astry v snehu zastierajú chladné vzdychy krásnu vraždu a noc . po kvapkách.
Hluché srdcia na zvonoch
bezcitné prechádzky v podvedomí pravda zaliata do železnej panny šrapnely nehy zvoníš mi v ušiach umieraš.
Po ceste bezvýsledne hľadám odtlačky tvojich pier
ozveny v jaskyni naznačujú chôdzu mojich potláčaných sĺz predpovedám včerajšok spomínam na zajtrajší dialóg hypnózu z modrých cukríkov pod obočím v jarkoch na dlani kvitnú biele kone po troch vypraniach zosmutneli zašedli na oblohu kreslím komplimenty v tvare blesku šoková terapia - vendeta.
Homérova Ílias, moja odysea...
more plače
v achillovom hneve
omotáva útes zo všetkých strán
prvý úder
?
začal som sa opäť umývať písať básne, kde smiešny krík označkoval jeden psík . . incest medzisodomou a gomorou nezmyselne zamyslení susedia preddýchavajú cez dve sklápravde do očí aká bude farba mociv destiláte po polnoci . aký vzorec mám použiť na zveršovanie bokov ktoré skrývaštrestáš zajatím .
Predám jeden sentiment. Značka: Už nám chýbať nebude.
Napíšem ti báseň . ale až neskôr Zatiaľ. si do mňa ľahni zhasni svoje oči a počúvaj tóny zakázaného ticha Hviezdy dnes hrajú hudbu tvojich pier.
Automat na kvety
Zo stien na mňa dopadla Vôňa zelenej, až antracitovej farby
Brúsi sa pokožka Vrstva po vrstve Zima zmenila pohlavie
Zaprášené zrnká prachu Ba priam celé klasy Vdychuješ, vysávaš Pestuješ si na povale V babkinom kvetináči
Za oknom vidíš nahé cigarety Oblizujú okuliare Zaparujú, rozpaľujú Lýtka, stehná, choré myšlienky
14.7.1789
ako napoleon pochovaný zaživa vo víťaznom oblúku kričím zbavte ma už dopekla tých mojich špinavých rúk.
Jedna noc s romantikom
v posteli bez ostrých lúčov nočnej lampy život prevracia svoj plášť hudba zaspáva a nastáva mela v melanchólii.
Tiger a mrak
v ľavom rohupravej bavlnyzvrtlo nohuo obrubníka modrinana topánkezasycháa vyparuječierne polia. nechaliležať úhorom. úhorzaseležína uhorkekopulujekonjugujespája svojezamračenéobrázkya ja zatiaľpálim dúhucez tie mrakydomov k stolušálke kávyktorá pľujeporcelándo žalúdkučínskych drakovdo hlavyich múru.
Pošliapaná
bozkávam svetelnú reklamunahého klubuna dobrú noczelený neónzafarbí šatynamodropo tvári stekástrachdolupo špičkách.
Homonimus asocius cirkus
skladám papierz ovčej vlnypo rukáchaž hore k lakťomsa vlnívlníiba šklbnechytía letímeponorkovou rýchlosťoubez ponorkyk pohraničiu Atlantídyna hranicubez ohňabez dreva a benzínuzatopenúv blikajúcom(neónovom)moris kameňmičo kreslia kruhyv obilía pod očamisuchýmina púšti Gobivykúpanú v potekde zvráskavená peravytrháva perápierka morkya jej manželzmyselnýa zamyslenýmoriaktupou hranouperaz atramentuskladá papier z ovčej vlnytak ako ja včera.
Plachá divoká
oblečiem ťa rozlejem závoj na tvoje zakázané ovocie rozfúkam orgován do hlbín brušnej jamky prilákam motýlie krídla na perly tvojich očí postriebrené hviezdičkami rosytancuješ nahánahotou zakrývaš vtáčí spev maľuješ vášeň oblakom na pery tou daždivou vášňou napojíš vnady a rozseješ závisť mliečnobielych duší rozprúdiš chtivosť v rukách panica v prízrakoch očíutopímv kaluži piesku tvoje sladké kvety nemravné mravyutopím sa tam spolu s nimi pre seba uzamknem najhlbší nádych letiaceho vábenia.
Tma uprostred búrky
Kvapka stiekla z odkvapovej rúry . rovno na môj chrbát zamrazila. precitla ma. dovolila mesiacu aby si ma zobral.
Pásli sa oči na mesiaci
Mám
Na stene Picassov dubový rám
Obraz je fuč
A tak sedím
Zhubná láska
Temný mesiac modrým tieňom krytýBlýska sa, mráz sa plazí pod kožuJediné, čo hlavou blúdi si tyUtekám, no slzou kričí tvárBežím pred tým čiernym strachom láskyHmatom ruky hladnej po hrudiObrastená tŕňmi, biele vráskyNemám ani len tých sekúnd párNejem, nespím, trápim sa aj smädomPred tou hrôzou aj tak neujdemStratila sa láska v smútku šedomPadám na zem tvárou do rosyChvíľu chlad a zrazu bolesť ostráTŕňom srdce prepichnuté mámChveje sa mi pri tom celá kostraNezabudnem na to, že kto si R:Srdce v krvi kúpe sa miKvôli tebe, snáď to viešNebude nič medzi namiBudem trpieť, keď to chcešNebola si viac než kráskaPod tužidlom na vlasyNechcem počuť pojem láskaAj tak zhubná bola si.