Žiariace bodky

Často robím to, čo práve teraz. Sedím na tráve na zadnom dvore a pozorujem nočnú oblohu plnú hviezd. Nie je na nej jediného rušivého momentu (oblaky), a tak sa nadchýnam nespočetným množstvom žiarivých svetielok, malých bodiek veľkých ako kryštál soli, ktoré sú v skutočnosti odo mňa niekoľko miliónkrát väčšie.

   Zaujíma ma, či raz človek vstúpi na jednu z tých bodiek alebo na inú malú bodku, ktorá je alebo neosvetlená (nakoľko je to planéta a nie hviezda) alebo taká malá, že ju ani nevidno. Fascinuje ma to, ale sotva sa dočkám odpovede. Asi sa to nedozvie ani ďalšia generácia po mne ale čo ak tá ešte po nej už áno?

   Žasnem nad rýchlosťou vedecko-technického pokroku, no odvraciam sa od neho a pozornosť upriamujem na klasické ľudské hodnoty, ktoré sú napriek niekoho názorom stále nesmierne dôležité.

   Pýtali ste sa už niekedy samého seba, čo je pre vás najdôležitejšie a čo chcete v živote najviac dosiahnuť? Ak nie, rozhodne si túto otázku položte a zamyslite sa nad ňou. Možno zaujímavejšie ako samotný výsledok je cesta dopracovania sa k nemu.

   Ktovie, či je na niektorej z tých žiarivých bodiek život? kladiem si zatiaľ nevyriešitelnú otázku.

   Z domu počujem, ako na mňa priateľka hlasno kričí a pýta sa: - Nie je ti už zima?

   - Trochu, - odvetím rovnako hlasno, aby ma počula.

   - Tak poď dnu, - navrhne.

   - O chvíľu, - odpovedám.

   Dáva mi pokoj a čaká ma, no ja sa nikam neponáhľam. Tie bodky existujú nepredstaviteľné veky a čože je to pár sekúnd v porovnaní s nimi?

   Fascinujúce žiariace bodky.