Pod Nitrianskym Hradom

Je Nedeľa...

Poobedné slnko lúčami

hladí hradby života.

Na hradnom námestí

sa od kociek historickej cesty

odráža teplo...

Kde je ten život?

čo tu bol...?

Kde ženy v krojoch

postávali

dnes dobrovoľne bez domova

pod Pribinom zaspávali...

Nedeľná siesta...

Trpitelia...

s čučom pod hlavou...

Tam kde sa decká naháňali

s dobovými hračkami

tam ja

            i

              iní jointa tam fajčia...

Kde je história?

Pod hradom čierny mrak sa rozprestrel...

len múry starobilé...

možno len ten duch vo vánku vetra...

Jasne vidím ako tu prúdil život!

pár storočí...   a všetko sa mení

odpočívadlo bezďákov

stalo sa z trhoviska

a feťácky raj z nevinného detského ihriska...

Prepáčte...

Hradná pani!

Prepáčte...

Veličenstvo!

Aj mi sme históriou tohto hradu

...len bohužiaľ ... je nám to teraz jedno