Kríza postpubertálneho veku

Každé ráno otváram svoje posledné oči

A chcem byť človekom, ibaže je všetko obsadené

 

Som dlhovlasý blázon, ktorý nevie spievať

A vlastne nevie nič z toho, čo by chcel

Má dlhé zimy a prebíja ich pozáručnými esami

A letá má krátke

 

Som tvrdohlavý blázon a asi ťa chcem príliš gýčovo

Neznášam ťa, lebo si pochopila, čo sa snažím ja

Že tá vec medzi nami nie je večná, vznešená a zrejme ani normálna

Že keby si bola tvoja mama, tak si zatrhneš vychádzky

Lebo ja každé ráno otváram svoje posledné oči

A po večeroch chodím bezdôvodne na pivo

 

Som blázon a ty si obesená múza

Milujem ťa, lebo si pochopila, čo sa snažím ja

Že keby som nebol a ty by si bola, aj tak to na veci nič nemení

A že niekto môže byť človekom aj pri nulovom výdaji energie

 

Ja nie. Takže každý večer zatlačíš moje posledné oči

Kúpiš mi nové a zaprisaháš sa, že je to posledný raz